Mikula Peter
RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Počet článků: 153
Prečo sú niektoré ryby „teplokrvné“?
6. 9. 2021 | Vesmír 100, 523, 2021/9
Delenie stavovcov na studenokrvné a teplokrvné poznajú už deti v základnej škole. Na jednej strane sa tak tradične ocitajú rybovité stavovce,...
Negatívny vplyv hluku v období, keď sa vtáky učia spievať
6. 9. 2021 | Vesmír 100, 524, 2021/9
Vysokou mierou hluku, najmä z dopravy, je zaťažené predovšetkým mestské prostredie. V súvislosti s narastajúcou ľudskou činnosťou sa bude jeho...
Raní hominini žili v prostredí, ktoré sa nepodobalo dnešným ekosystémom
3. 2. 2020 | Vesmír 99, 70, 2020/2
Aby sme dokázali pochopiť úlohu prírodných faktorov v evolúcii človeka, musíme mať najprv dobrú predstavu o prostredí, v akom naši predkovia žili....
Praveký dôkaz útoku plesiosaura na vtáka
3. 2. 2020 | Vesmír 99, 72, 2020/2
Vyhynuté vtáky rodu Hesperornis obývali morské pobrežie v období neskorej kriedy, asi pred 80 miliónmi rokov. Svojou ekológiou sa nápadne podobali...
Slimačie ulity ako zdroj vápnika pre vtáky
6. 1. 2020 | Vesmír 99, 13, 2020/1
Rozbité slimačie ulity povaľujúce sa v malých hromádkach kade-tade v prírode majú často spoločného „vinníka“. V našich končinách je ním obvykle...
Súžitie tropických vtákov a ľudí
9. 12. 2019 | Vesmír 98, 677, 2019/12
Brazília v poslednom čase plní prvé stránky svetových médií. Väčšinou informáciami o neblahých vyhliadkach tamojšej prírody, súvisiacich hlavne so...
Dramatický úbytok severoamerických vtákov
11. 11. 2019 | Vesmír 98, 611, 2019/11
Strata biodiverzity a kolaps populácií mnohých organizmov patria k najvýznamnejším environmentálnym problémom súčasnosti. Veľké zdesenie preto...
Na stope ekogeografických pravidiel
3. 6. 2019 | Vesmír 98, 328, 2019/6
Vzory v priestorovej distribúcii niektorých znakov organizmov sú také výrazné, že poslúžili ako základ formulácie tzv. ekogeografických pravidiel....
Pôvod farebných vajec vtákov siaha až k dinosaurom
6. 5. 2019 | Vesmír 98, 262, 2019/5
Vtáky sú jedinou skupinou blanovcov (Amniota), ktorá neprodukuje biele vajcia. Farebné vajcia sa preto dlho považovali za evolučnú novinku vtákov....
Ústup pliocénnej megafauny Afriky nesúvisel s aktivitou homininov
1. 4. 2019 | Vesmír 98, 195, 2019/4
Expanzia moderného človeka (Homo sapiens) pred približne 100 000 rokmi z africkej domoviny do ostatných kútov sveta bola často spojená s...
Vurony viedli nočný spôsob života
4. 3. 2019 | Vesmír 98, 127, 2019/3
Vurony1) (Aepyornithidae), zástupcovia nedávno vyhynutej skupiny vtákov endemickej pre Madagaskar, patrili k vtáčím obrom (Vesmír 77, 615,...
Dostupnosť potravy zmierňuje dôsledky klimatických zmien na migrujúce vtáky
4. 3. 2019 | Vesmír 98, 128, 2019/3
Klimatické zmeny a ich dôsledky na biosféru sú v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém. K regiónom s najvýraznejšími zmenami klímy patrí...
Kedy a prečo vyhynuli najväčšie nosorožce štvrtohôr?
4. 2. 2019 | Vesmír 98, 66, 2019/2
V súčasnosti žije päť druhov nosorožcov, čo predstavuje len drobný relikt kedysi rozšírenej a druhovo bohatej čeľade Rhinocerotidae. Túto čeľaď...
Rastliny vysielajú živočíchom signály
4. 2. 2019 | Vesmír 98, 68, 2019/2
Mutualistické vzťahy (t. j. obojstranne prospešné) charakterizuje vzájomná výmena živín a služieb medzi organizmami. Základom dobre fungujúceho...
Syrinx ako evolučná novinka vtákov
4. 2. 2019 | Vesmír 98, 72, 2019/2
Takmer všetky suchozemské štvornožce, od obojživelníkov, cicavcov až po väčšinu plazov, majú larynx (hrtan) – orgán, ktorý plní dôležitú úlohu vo...
Na ostrove Gough myši devastujú hniezda morských vtákov
7. 1. 2019 | Vesmír 98, 6, 2019/1
Ostrovná biota je jednou z najfascinujúcejších, ale aj najzraniteľnejších zložiek globálnej biodiverzity. V priebehu času, žiaľ, mnohé ostrovy...
Ostrovné vtáky majú väčšie mozgy ako pevninské
7. 1. 2019 | Vesmír 98, 7, 2019/1
Ostrovy sú považované za prírodné laboratóriá, kde sa evolúcia organizmov môže uberať prekvapivými chodníčkami. Napríklad, veľké živočíchy sa tam...
Prečo majú ľudia také veľké mozgy?
3. 12. 2018 | Vesmír 97, 686, 2018/12
Asi najprominentnejšou telesnou štruktúrou človeka je mozog. Je šesťkrát väčší, ako by sme mohli očakávať v prípade podobne veľkého živočícha, ale...
Ako prišlo ovocie k svojim farbám?
3. 12. 2018 | Vesmír 97, 688, 2018/12
Červené jablká, fialové slivky či oranžový grep. Prečo množstvo ovocných plodov hýri takými pestrými farbami? Najčastejšie sa to vysvetľuje tým,...
Meteorologické radary pomáhajú pri výskume migrácie vtákov
5. 11. 2018 | Vesmír 97, 618, 2018/11
Vtáčia migrácia je jedným z najspektakulárnejších prírodných divadiel, zahrňuje miliardy jedincov po celom svete. Veľká časť z nich, hlavne menšie...