Prečo sú niektoré ryby „teplokrvné“?

Delenie stavovcov na studenokrvné a teplokrvné poznajú už deti v základnej škole. Na jednej strane sa tak tradične ocitajú rybovité stavovce, obojživelníky a plazy, na tej druhej sú pre zmenu vtáky a cicavce. Odhliadnuc od toho, že táto terminológia je značne zavádzajúca a v súčasnosti ju nahrádzajú pojmy, ako ektotermia (telesná teplota závisí od teploty prostredia) a endotermia (teplota tela regulovaná vlastným metabolizmom), v prípade rýb (v najširšom zmysle) nie je ani toto delenie úplne korektné. Niektoré druhy sú totiž schopné udržiavať si aspoň v určitých častiach tela vyššiu teplotu, než je teplota okolitej vody (ide o tzv. regionálnu endotermiu). Stále je však záhadou, akú výhodu to poskytuje svojím rybím nositeľom.

Tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus) patrí k rybám, ktoré sú čiastočne endotermné.Snímek Hopkins Marine Station

Na vysvetlenie evolúcie tohto fenoménu boli navrhnuté dve základné hypotézy: endotermia môže rybám umožňovať život v širšom teplotnom rozmedzí, alebo ryby s vyššou telesnou teplotou sa môžu pohybovať rýchlejšie než druhy bez tejto „vychytávky“. Autori nedávnej štúdie v časopise Functional Ecology nazhromaždili pomocou dátových záznamníkov pripevnených priamo na telách rýb unikátne a veľmi presné údaje o teplotnej nike a rýchlosti pohybu niekoľkých desiatok rybích druhov. Ukázalo sa, že ryby, ktoré sú schopné regulovať vlastnú teplotu, sa pohybovali v priemere 1,6-krát rýchlejšie ako ektotermné ryby. Na rozdiel od niektorých predošlých štúdií táto ale nepreukázala schopnosť endotermných rýb obývať vody so širším teplotným rozmedzím. Vyššia rýchlosť pohybu endotermných rýb, napr. žralokov či tuniakov, je výhodou pri love potravy, alebo naopak pri úniku pred predátormi. Vyriešenie otázky výhodnosti rybej endotermie zrejme v budúcnosti prinesú štúdie zahrňujúce väčší počet druhov rozložených naprieč celým evolučným stromom rýb.

Harding L. et al.: Functional Ecology, 2021, DOI: 10.1111/1365-2435.13869