i

Aktuální číslo:

2021/9

Téma měsíce:

Vzdělávání

Prečo sú niektoré ryby „teplokrvné“?

 |  6. 9. 2021
 |  Vesmír 100, 523, 2021/9

Delenie stavovcov na studenokrvné a teplokrvné poznajú už deti v základnej škole. Na jednej strane sa tak tradične ocitajú rybovité stavovce, obojživelníky a plazy, na tej druhej sú pre zmenu vtáky a cicavce. Odhliadnuc od toho, že táto terminológia je značne zavádzajúca a v súčasnosti ju nahrádzajú pojmy, ako ektotermia (telesná teplota závisí od teploty prostredia) a endotermia (teplota tela regulovaná vlastným metabolizmom), v prípade rýb (v najširšom zmysle) nie je ani toto delenie úplne korektné. Niektoré druhy sú totiž schopné udržiavať si aspoň v určitých častiach tela vyššiu teplotu, než je teplota okolitej vody (ide o tzv. regionálnu endotermiu). Stále je však záhadou, akú výhodu to poskytuje svojím rybím nositeľom.

Na vysvetlenie evolúcie tohto fenoménu boli navrhnuté dve základné hypotézy: endotermia môže rybám umožňovať život v širšom teplotnom rozmedzí, alebo ryby s vyššou telesnou teplotou sa môžu pohybovať rýchlejšie než druhy bez tejto „vychytávky“. Autori nedávnej štúdie v časopise Functional Ecology nazhromaždili pomocou dátových záznamníkov pripevnených priamo na telách rýb unikátne a veľmi presné údaje o teplotnej nike a rýchlosti pohybu niekoľkých desiatok rybích druhov. Ukázalo sa, že ryby, ktoré sú schopné regulovať vlastnú teplotu, sa pohybovali v priemere 1,6-krát rýchlejšie ako ektotermné ryby. Na rozdiel od niektorých predošlých štúdií táto ale nepreukázala schopnosť endotermných rýb obývať vody so širším teplotným rozmedzím. Vyššia rýchlosť pohybu endotermných rýb, napr. žralokov či tuniakov, je výhodou pri love potravy, alebo naopak pri úniku pred predátormi. Vyriešenie otázky výhodnosti rybej endotermie zrejme v budúcnosti prinesú štúdie zahrňujúce väčší počet druhov rozložených naprieč celým evolučným stromom rýb.

Harding L. et al.: Functional Ecology, 2021, DOI: 10.1111/1365-2435.13869

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie, Ichtyologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Záhada zhasínající hvězdy vyřešena

Záhada zhasínající hvězdy vyřešena

Záhada velkého pohasnutí Betelgeuze (Vesmír 100, 106, 2021/2) se zdá být více méně rozřešena. Důležitým klíčem byla pozorování povrchu hvězdy...
Převrácená výuka a nová role učitele

Převrácená výuka a nová role učitele

Zdeněk Hurák  |  6. 9. 2021
Co je a co určitě není převrácená výuka? Jaké jsou její cíle? Pokusím se vyvrátit několik oblíbených mýtů a nabídnu vlastní učitelské zkušenosti...
O myších (v podzemí) a lidech

O myších (v podzemí) a lidech uzamčeno

Radim Šumbera  |  6. 9. 2021
Čtenář dobrodružné literatury ví, že pro člověka a jeho žaludek byla důležitá velká zvířata, zejména savci. Vzpomeňme na lovce mamutů, indiány a...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné