i

Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Praveký dôkaz útoku plesiosaura na vtáka

 |  3. 2. 2020
 |  Vesmír 99, 72, 2020/2

Vyhynuté vtáky rodu Hesperornis obývali morské pobrežie v období neskorej kriedy, asi pred 80 miliónmi rokov. Svojou ekológiou sa nápadne podobali dnešným tučniakom či potápliciam, s ktorými ale nie sú príbuzné. Hesperornisy boli značne veľké potápavé vtáky s hmotnosťou až 25 kg, s torpédovým tvarom tela, zakrpatenými krídlami a zobákom s ostrými zubami určenými na lov rýb. Aj napriek očividne skvelej adaptácii na život vo vodnom prostredí je viac než isté, že sa aj ony, podobne ako tučniaky, stávali z času na čas korisťou väčších morských predátorov. Moria v období neskorej kriedy boli pre ne nebezpečným miestom. Brázdili ich najrôznejšie skupiny desivých žralokov, mosasaurov či plesiosaurov a iných predátorov. Rukolapných dôkazov o ohrození Hesperornisov týmito predátormi máme ale pramálo. O to zaujímavejšia je nedávno zverejnená štúdia opisujúca fosílne pozostatky dolnej končatiny Hesperornisa objavené v južnej Dakote (USA), ktoré majú známky zhojeného hryzavého poranenia. Bližšia examinácia odhalila na fosilizovanej končatine tri rovnomerne rozložené zárezy s guľatým prierezom. Charakter poranenia vylúčil spomedzi možných páchateľov žraloky (zuby majú sploštené) a mosasaury (zvyčajne majú medzery medzi zubami). Najpravdepodobnejším pôvodcom uhryznutia bol juvenilný krátkokrký plesiosaurus z čeľade Polycotylidae, konkrétne asi príbuzný druhu Dolichorhynchops osborni (dorastal do trojmetrovej dĺžky). Poloha odtlačkov zubov naznačuje, že vták bol napadnutý zboku. Obeť tento útok prežila a úspešne dosiahla vek dospelosti.

Martin L. D. et al.: Cretaceous Research, DOI: 10.1016/j.cretres.2016.02.005

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.