Praveký dôkaz útoku plesiosaura na vtáka

Vyhynuté vtáky rodu Hesperornis obývali morské pobrežie v období neskorej kriedy, asi pred 80 miliónmi rokov. Svojou ekológiou sa nápadne podobali dnešným tučniakom či potápliciam, s ktorými ale nie sú príbuzné. Hesperornisy boli značne veľké potápavé vtáky s hmotnosťou až 25 kg, s torpédovým tvarom tela, zakrpatenými krídlami a zobákom s ostrými zubami určenými na lov rýb. Aj napriek očividne skvelej adaptácii na život vo vodnom prostredí je viac než isté, že sa aj ony, podobne ako tučniaky, stávali z času na čas korisťou väčších morských predátorov. Moria v období neskorej kriedy boli pre ne nebezpečným miestom. Brázdili ich najrôznejšie skupiny desivých žralokov, mosasaurov či plesiosaurov a iných predátorov. Rukolapných dôkazov o ohrození Hesperornisov týmito predátormi máme ale pramálo. O to zaujímavejšia je nedávno zverejnená štúdia opisujúca fosílne pozostatky dolnej končatiny Hesperornisa objavené v južnej Dakote (USA), ktoré majú známky zhojeného hryzavého poranenia. Bližšia examinácia odhalila na fosilizovanej končatine tri rovnomerne rozložené zárezy s guľatým prierezom. Charakter poranenia vylúčil spomedzi možných páchateľov žraloky (zuby majú sploštené) a mosasaury (zvyčajne majú medzery medzi zubami). Najpravdepodobnejším pôvodcom uhryznutia bol juvenilný krátkokrký plesiosaurus z čeľade Polycotylidae, konkrétne asi príbuzný druhu Dolichorhynchops osborni (dorastal do trojmetrovej dĺžky). Poloha odtlačkov zubov naznačuje, že vták bol napadnutý zboku. Obeť tento útok prežila a úspešne dosiahla vek dospelosti.

Kostra druhu Hesperornis regalis na kresbě neznámého autora z r. 1876.Kresba: volné dílo

Kostra potápějícího se hesperornise.Snímek Loozrboy, CC BY-SA 2.0

Martin L. D. et al.: Cretaceous Research, DOI: 10.1016/j.cretres.2016.02.005