i

Aktuální číslo:

2019/3

Téma měsíce:

Klam

Dostupnosť potravy zmierňuje dôsledky klimatických zmien na migrujúce vtáky

 |  4. 3. 2019
 |  Vesmír 98, 128, 2019/3

Klimatické zmeny a ich dôsledky na biosféru sú v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém. K regiónom s najvýraznejšími zmenami klímy patrí Arktída. Zdá sa, že regionálne rozdiely v rozsahu klimatických zmien sú problematické hlavne pre diaľkovo migrujúce druhy vtákov, ktoré privádzajú mláďatá na svet na ďalekom severe, ale zimu trávia v menej zasiahnutých tropických oblastiach. Príliš skorý alebo naopak neskorý prílet na hniezdiská sa nevypláca a nesúlad podmienok v spomínaných areáloch môže vtákom spôsobiť nemalé problémy. Otázkou, ako sa migranti s týmto nesúladom vyrovnávajú, sa zaoberali vedci v štúdii nedávno uverejnenej v časopise Nature Communications. Vyše dvoch dekád sledovali migračné správanie bahniaka brehára hrdzavého (břehouše rudého, Limosa lapponica), ktorý podobné dilemy rieši každoročne. Konkrétne sa zamerali na hniezdnu populáciu v oblasti ruského Tajmýru, ktorá každú jeseň podniká tisíce kilometrov dlhú cestu na zimoviská v západnej Afrike a na jar sa vracia na severské hniezdiská. Na úspešné prekonanie takejto náročnej cesty treba občas doplniť energetické zásoby. Tajmýrska populácia brehára má počas jarnej migrácie dlhšiu zastávku v oblasti Waddensee na pobreží Severného mora. Čas príletu do Waddensee sa síce počas dvoch dekád veľmi nezmenil, jar v Arktíde ale v dôsledku klimatických zmien nastupuje z roka na rok skôr. Vtáky by teda mali vyraziť zo zimovísk o niečo skôr. O svojom oneskorení sa, nanešťastie, dozvedia až počas zastávky v Európe. Na optimalizáciu príletu na hniezdiská sa potom často uchyľujú k skracovaniu „tankovacej“ zastávky, čo sa môže prejaviť zvýšenou úmrtnosťou vtákov. Menej času na kŕmenie sledované breháre kompenzovali zvýšeným príjmom potravy počas oddychovej zastávky, čo je ale nevyhnutne podmienené dostupnosťou potravných zdrojov. To znamená, že dostupnosť potravy pozdĺž migračnej trasy môže zásadne ovplyvňovať schopnosť brehárov, a pravdepodobne aj iných migrujúcich druhov, vyrovnávať sa so zmenami prostredia v Arktíde.

E. Rakhimberdiev et al., Nature Communications, DOI: 10.1038/s41467-018-06673-5

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Kompost je mikrobiologické muzeum

Kompost je mikrobiologické muzeum

Ondřej Vrtiška  |  4. 3. 2019
Člověk vyrábí spoustu organických látek, které jsou přírodě neznámé a špatně se rozkládají. Mnohé z nich představují nebezpečí – od akutní...
Pozor na zubaře s iluzí

Pozor na zubaře s iluzí

Jan Kremláček  |  4. 3. 2019
Mozek je silný výpočetní nástroj. Zpracovává současně obrovské množství dat ze svého okolí a reaguje na ně tak, aby svému organismu zajistil...
Fantóm rodu archeopteryxov

Fantóm rodu archeopteryxov

Martin Kundrát  |  4. 3. 2019
Vták, alebo plaz? Ani jedno, ani druhé, ale kombinácia oboch. Archeopteryx je opereným plazom! Predznamenal zmeny, ktoré preniesli dinosaurov na...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné