i

Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Negatívny vplyv hluku v období, keď sa vtáky učia spievať

 |  6. 9. 2021
 |  Vesmír 100, 524, 2021/9

Vysokou mierou hluku, najmä z dopravy, je zaťažené predovšetkým mestské prostredie. V súvislosti s narastajúcou ľudskou činnosťou sa bude jeho intenzita zrejme len zvyšovať. V poslednom období pribúdajú vedecké práce dokumentujúce negatívny vplyv nadmerného hluku nielen na zdravie človeka, ale aj na ostatné organizmy.

Z nedávnej experimentálnej štúdie nemecko-francúzskeho vedeckého tímu vyplýva, že mladé zebričky (Taeniopygia guttata) vystavené nadmernému dopravnému hluku majú problémy v období, keď sa učia spievať. Zebričky, podobne ako mláďatá veľkej časti ostatných spevavcov (rad Passeriformes; česky pěvci), sa musia naučiť druhovo špecifickej vokalizácii napodobňovaním dospelých jedincov (tútorov). Schopnosť učiť sa spievať je ale pri vtákoch často časovo obmedzená na obdobie tzv. senzitívnej periódy, ktorá je v prípade zebričiek spravidla medzi 25. a 90. dňom života. Približne vo veku 90 dní sa ich spev kryštalizuje: stáva sa stabilným a stereotypným a v priebehu dospelého života sa už nemení.

Pokusné zebričky rozdelili počas senzitívnej periódy na dve skupiny. Obom skupinám púšťali nahrávky spevu dospelého samca. Kým jedna skupina vyrastala v tichom prostredí, druhá bola vystavená hluku z dopravy v podobe zvukovej nahrávky z okolia rušnej cesty v Mníchove. Z následných analýz vyplynulo, že jedince z druhej skupiny sa učili spievať dlhšie a pri kopírovaní spevných štruktúr dospelého tútora robili viac chýb. Dopravný hluk bol v ich prípade zodpovedný aj za zníženú aktivitu imunitného systému. To všetko naznačuje, že dlhodobé vystavenie nadmernému hluku predstavuje pre vtáky významný zdroj chronického stresu, ktorý negatívne ovplyvňuje ich kognitívne funkcie počas kritických vývojových období.

Brumm H. et al.: Science Advances, 2021, DOI: 10.1126/sciadv.abe2405

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...