Negatívny vplyv hluku v období, keď sa vtáky učia spievať

Vysokou mierou hluku, najmä z dopravy, je zaťažené predovšetkým mestské prostredie. V súvislosti s narastajúcou ľudskou činnosťou sa bude jeho intenzita zrejme len zvyšovať. V poslednom období pribúdajú vedecké práce dokumentujúce negatívny vplyv nadmerného hluku nielen na zdravie človeka, ale aj na ostatné organizmy.

Z nedávnej experimentálnej štúdie nemecko-francúzskeho vedeckého tímu vyplýva, že mladé zebričky (Taeniopygia guttata) vystavené nadmernému dopravnému hluku majú problémy v období, keď sa učia spievať. Zebričky, podobne ako mláďatá veľkej časti ostatných spevavcov (rad Passeriformes; česky pěvci), sa musia naučiť druhovo špecifickej vokalizácii napodobňovaním dospelých jedincov (tútorov). Schopnosť učiť sa spievať je ale pri vtákoch často časovo obmedzená na obdobie tzv. senzitívnej periódy, ktorá je v prípade zebričiek spravidla medzi 25. a 90. dňom života. Približne vo veku 90 dní sa ich spev kryštalizuje: stáva sa stabilným a stereotypným a v priebehu dospelého života sa už nemení.

Zebričky ( Taeniopygia guttata ) vystavené v mladosti nadmernému dopravnému hluku majú problémy učiť sa spievať.Snímek volné dílo, CC0

Pokusné zebričky rozdelili počas senzitívnej periódy na dve skupiny. Obom skupinám púšťali nahrávky spevu dospelého samca. Kým jedna skupina vyrastala v tichom prostredí, druhá bola vystavená hluku z dopravy v podobe zvukovej nahrávky z okolia rušnej cesty v Mníchove. Z následných analýz vyplynulo, že jedince z druhej skupiny sa učili spievať dlhšie a pri kopírovaní spevných štruktúr dospelého tútora robili viac chýb. Dopravný hluk bol v ich prípade zodpovedný aj za zníženú aktivitu imunitného systému. To všetko naznačuje, že dlhodobé vystavenie nadmernému hluku predstavuje pre vtáky významný zdroj chronického stresu, ktorý negatívne ovplyvňuje ich kognitívne funkcie počas kritických vývojových období.

Brumm H. et al.: Science Advances, 2021, DOI: 10.1126/sciadv.abe2405