Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025

Aktuální číslo:

2025/5

Téma měsíce:

Pohlaví

Obálka čísla

Ostrovné vtáky majú väčšie mozgy ako pevninské

 |  7. 1. 2019
 |  Vesmír 98, 7, 2019/1

Ostrovy sú považované za prírodné laboratóriá, kde sa evolúcia organizmov môže uberať prekvapivými chodníčkami. Napríklad, veľké živočíchy sa tam spravidla zmenšujú, malé druhy, naopak, zväčšujú. Privandrovalci môžu v priebehu generácií na ostrovoch radiovať do nevšedných foriem, či naopak, ostrovné ekosystémy v niektorých prípadoch slúžia ako skanzeny, keďže umožňujú prežívanie fenotypov, ktoré na pevnine už dávno zanikli. Z nedávnej štúdie, uverejnenej v časopise Nature Communications, vyplýva, že s ostrovným životom súvisí aj veľkosť vtáčích mozgov. Autori na vzorke 1900 druhov vtákov (pokrývajúcich 91 % súčasných vtáčích rodín) poukazujú na to, že ostrovné druhy majú relatívne väčšie mozgy v pomere k veľkosti tela, ako tie z pevniny. Nárast relatívnej veľkosti mozgu však nemusí byť len dôsledkom samotného zväčšovania mozgu, ale aj selekciou na zmenšovanie tela – táto hypotéza sa však po otestovaní zdá nepravdepodobná. Prítomnosť veľkých mozgov na ostrovoch neznamená, že by ich osídľovali prevažne skupiny s väčšími mozgami (kolonizujú ich rovnako skupiny s relatívne malými mozgami, napr. holuby či chriaštele, ako skupiny s veľkými mozgami, napr. vrany a papagáje), ale je skôr výsledkom nezávislej evolúcie až priamo na ostrovoch. Potvrdila to aj rekonštrukcia ancestrálnych stavov: pevninskí predkovia ostrovných vtákov mali menšie mozgy ako ich ostrovní potomkovia. Najpravdepodobnejším spúšťačom tohto evolučného trendu sú zrejme rozdiely v prediktabilite prostredia (vyjadrenej medziročnou zmenou prírodných podmienok) medzi oboma typmi ekosystémov. Ostrovné ekosystémy sú menej stabilné ako pevninské, správanie ostrovných vtákov teda musí byť veľmi plastické, aby im zabezpečilo prežitie (aj keď je celá problematika vzťahu veľkosti mozgu a správania podstatne zložitejšia, hlavná premisa je, že plastickosť správania by v zásade mala pozitívne korelovať veľkosťou mozgu). Svoju úlohu zohráva aj to, že ostrovné vtáky žijú dlhšie v rodičovskej opatere, preto sa aj ich mozgy môžu vyvíjať dlhšie.

Sayol, F., et al., Nature Comm., DOI: 10.1038/s41467-018-05280-8

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Milostný život nálevníků

Milostný život nálevníků uzamčeno

Ivan Čepička  |  5. 5. 2025
Pohlavní proces, sex, je jedním ze zásadních vynálezů eukaryot. Projevy s ním spojené jsme zvyklí vídat na makroskopické úrovni, ať už to jsou...
Chromozomy, geny, hormony a pohlaví

Chromozomy, geny, hormony a pohlaví

Jaroslav Petr  |  5. 5. 2025
Na téma „ona a on“ se píšou básně, romány i dramata. Pestré a napínavé příběhy nabízí i příroda. Cesty, jimiž se může ubírat vývoj pohlaví...
Dřevěné mrakodrapy

Dřevěné mrakodrapy uzamčeno

Václav Sebera  |  5. 5. 2025
Nejvyšší člověkem postavené stavby jsou takové, které se přibližují, doslova drápou, k mrakům – mrakodrapy. Nepřekvapuje, že jejich nosné systémy...