Aktuální číslo:

2019/1

Téma měsíce:

Led

Ostrovné vtáky majú väčšie mozgy ako pevninské

 |  7. 1. 2019
 |  Vesmír 98, 7, 2019/1

Ostrovy sú považované za prírodné laboratóriá, kde sa evolúcia organizmov môže uberať prekvapivými chodníčkami. Napríklad, veľké živočíchy sa tam spravidla zmenšujú, malé druhy, naopak, zväčšujú. Privandrovalci môžu v priebehu generácií na ostrovoch radiovať do nevšedných foriem, či naopak, ostrovné ekosystémy v niektorých prípadoch slúžia ako skanzeny, keďže umožňujú prežívanie fenotypov, ktoré na pevnine už dávno zanikli. Z nedávnej štúdie, uverejnenej v časopise Nature Communications, vyplýva, že s ostrovným životom súvisí aj veľkosť vtáčích mozgov. Autori na vzorke 1900 druhov vtákov (pokrývajúcich 91 % súčasných vtáčích rodín) poukazujú na to, že ostrovné druhy majú relatívne väčšie mozgy v pomere k veľkosti tela, ako tie z pevniny. Nárast relatívnej veľkosti mozgu však nemusí byť len dôsledkom samotného zväčšovania mozgu, ale aj selekciou na zmenšovanie tela – táto hypotéza sa však po otestovaní zdá nepravdepodobná. Prítomnosť veľkých mozgov na ostrovoch neznamená, že by ich osídľovali prevažne skupiny s väčšími mozgami (kolonizujú ich rovnako skupiny s relatívne malými mozgami, napr. holuby či chriaštele, ako skupiny s veľkými mozgami, napr. vrany a papagáje), ale je skôr výsledkom nezávislej evolúcie až priamo na ostrovoch. Potvrdila to aj rekonštrukcia ancestrálnych stavov: pevninskí predkovia ostrovných vtákov mali menšie mozgy ako ich ostrovní potomkovia. Najpravdepodobnejším spúšťačom tohto evolučného trendu sú zrejme rozdiely v prediktabilite prostredia (vyjadrenej medziročnou zmenou prírodných podmienok) medzi oboma typmi ekosystémov. Ostrovné ekosystémy sú menej stabilné ako pevninské, správanie ostrovných vtákov teda musí byť veľmi plastické, aby im zabezpečilo prežitie (aj keď je celá problematika vzťahu veľkosti mozgu a správania podstatne zložitejšia, hlavná premisa je, že plastickosť správania by v zásade mala pozitívne korelovať veľkosťou mozgu). Svoju úlohu zohráva aj to, že ostrovné vtáky žijú dlhšie v rodičovskej opatere, preto sa aj ich mozgy môžu vyvíjať dlhšie.

Sayol, F., et al., Nature Comm., DOI: 10.1038/s41467-018-05280-8

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Dostali jsme obrovskou šanci

Dostali jsme obrovskou šanci

Eva Bobůrková  |  7. 1. 2019
Cenu Nadace Dagmar a Václava Havlových VIZE 97, jíž jsou oceňováni myslitelé „přesahující svým dílem do kulturního, společenského i každodenního...
Dejte to k ledu. Ale ke kterému?

Dejte to k ledu. Ale ke kterému? uzamčeno

Dominik Heger  |  7. 1. 2019
„A přece mě můj dobrý kůň ve vlasti přenesl přes široké jezero jako to za námi, a přitom si nesmočil ani chlup nad kopytem,“ řekl křesťanský rytíř...
Nedopsaný příběh červeného sněhu

Nedopsaný příběh červeného sněhu

Červené zabarvení sněhu v horských a polárních oblastech způsobené masivním namnožením mikroskopických řas přitahuje pozornost od dávných dob....

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné