Aktuální číslo:

2020/6

Téma měsíce:

Léky pro budoucnost

Ostrovné vtáky majú väčšie mozgy ako pevninské

 |  7. 1. 2019
 |  Vesmír 98, 7, 2019/1

Ostrovy sú považované za prírodné laboratóriá, kde sa evolúcia organizmov môže uberať prekvapivými chodníčkami. Napríklad, veľké živočíchy sa tam spravidla zmenšujú, malé druhy, naopak, zväčšujú. Privandrovalci môžu v priebehu generácií na ostrovoch radiovať do nevšedných foriem, či naopak, ostrovné ekosystémy v niektorých prípadoch slúžia ako skanzeny, keďže umožňujú prežívanie fenotypov, ktoré na pevnine už dávno zanikli. Z nedávnej štúdie, uverejnenej v časopise Nature Communications, vyplýva, že s ostrovným životom súvisí aj veľkosť vtáčích mozgov. Autori na vzorke 1900 druhov vtákov (pokrývajúcich 91 % súčasných vtáčích rodín) poukazujú na to, že ostrovné druhy majú relatívne väčšie mozgy v pomere k veľkosti tela, ako tie z pevniny. Nárast relatívnej veľkosti mozgu však nemusí byť len dôsledkom samotného zväčšovania mozgu, ale aj selekciou na zmenšovanie tela – táto hypotéza sa však po otestovaní zdá nepravdepodobná. Prítomnosť veľkých mozgov na ostrovoch neznamená, že by ich osídľovali prevažne skupiny s väčšími mozgami (kolonizujú ich rovnako skupiny s relatívne malými mozgami, napr. holuby či chriaštele, ako skupiny s veľkými mozgami, napr. vrany a papagáje), ale je skôr výsledkom nezávislej evolúcie až priamo na ostrovoch. Potvrdila to aj rekonštrukcia ancestrálnych stavov: pevninskí predkovia ostrovných vtákov mali menšie mozgy ako ich ostrovní potomkovia. Najpravdepodobnejším spúšťačom tohto evolučného trendu sú zrejme rozdiely v prediktabilite prostredia (vyjadrenej medziročnou zmenou prírodných podmienok) medzi oboma typmi ekosystémov. Ostrovné ekosystémy sú menej stabilné ako pevninské, správanie ostrovných vtákov teda musí byť veľmi plastické, aby im zabezpečilo prežitie (aj keď je celá problematika vzťahu veľkosti mozgu a správania podstatne zložitejšia, hlavná premisa je, že plastickosť správania by v zásade mala pozitívne korelovať veľkosťou mozgu). Svoju úlohu zohráva aj to, že ostrovné vtáky žijú dlhšie v rodičovskej opatere, preto sa aj ich mozgy môžu vyvíjať dlhšie.

Sayol, F., et al., Nature Comm., DOI: 10.1038/s41467-018-05280-8

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Paradoxy infekce způsobené SARS-CoV-2

Paradoxy infekce způsobené SARS-CoV-2

Jiří Beneš, Ladislav Machala  |  1. 6. 2020
Přestože řada otázek čeká na vysvětlení, vědci rychle skládají obraz infekce novým virem.
O líných algoritmech, logice a hledání cest pro roboty

O líných algoritmech, logice a hledání cest pro roboty uzamčeno

Pavel Surynek  |  1. 6. 2020
Jak přimět desetiletí propracovávané všemožné triky pracovat na hledání optimální cesty pro mobilní roboty k dosažení cíle a chytře odřezávat...
Potíže s hrochy

Potíže s hrochy uzamčeno

Pavel Hošek  |  1. 6. 2020
Hroši, ač tvorové obojživelní, údajně neumějí plavat. Opravdu neumějí? A pokud ne, jak mohli v minulosti proniknout na rozmanité ostrovy, na nichž...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné