Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Prečo majú ľudia také veľké mozgy?

 |  3. 12. 2018
 |  Vesmír 97, 686, 2018/12

Asi najprominentnejšou telesnou štruktúrou človeka je mozog. Je šesťkrát väčší, ako by sme mohli očakávať v prípade podobne veľkého živočícha, ale predstavuje len nejaké 4 % jeho celkovej hmotnosti. Na činnosť mozgu však pripadá až pätina celkových denných energetických výdajov. Vzhľadom na to, že evolúcia spravidla pracuje úsporne a odstraňuje nadbytočné štruktúry, je podivuhodné, ako sa taký energeticky náročný objekt, akým ľudský mozog bezpochyby je, vyvinul. Veľmi dlho prevládal názor, že to bolo vďaka potrebe vyznať sa v spleti zložitých sociálnych interakcií so súkmeňovcami, ku ktorým patrí napríklad kooperácia pri love, schopnosť predvídať konanie iných a podobne. Obďaleč pretrvávala aj hypotéza, že kľúčom boli naopak ekologické výzvy, s ktorými sa museli naši predkovia popasovať, vrátane hľadania potravy v sezónnom prostredí savany, či schopnosť skladovať potravu, aby ju mohli skonzumovať neskôr. Vedci sa túto otázku snažili väčšinou rozlúsknuť tak, že skúmali nejakú skupinu živočíchov (napr. primáty) a všímali si, aké faktory sú asociované s druhmi s veľkými mozgami. Týmto spôsobom ale nebolo možné odlíšiť, čo je vlastne príčina a čo dôsledok. V nedávnej štúdii publikovanej v časopise Nature autori zvolili odlišný postup. Využili prvky metabolickej teórie, teórie životných stratégií a teórie hier, vďaka ktorým vytvorili kvantitatívne predikcie vývoja mozgu a veľkosti tela v prípade, keď jedince čelia určitým ekologickým a sociálnym výzvam (a to všetko vzhľadom na metabolické náklady mozgu). Z analýzy tohto modelu vyplynulo, že za zväčšovanie mozgu boli zodpovedné hlavne ekologické faktory, zatiaľ čo sociálne výzvy, napodiv, mozog skôr zmenšovali (napríklad preto, že kooperujúci jedinec sa môže spoliehať na mozgy ostatných a nemusí toľko investovať do tvorby vlastného, nákladného mozgu). Na dosiahnutie takej veľkosti mozgu, ako majú ľudia, bola ale potrebná súhra oboch spomínaných faktorov. Natíska sa otázka, prečo nemajú aj ostatné živočíchy čeliace komplexným problémom podobne obrovské mozgy. Posledným dielom skladačky by mohla byť kultúra, konkrétne schopnosť učiť sa kumulovaným znalostiam od ostatných jedincov aj so stúpajúcim vekom.

González-Forero M., & Gardner A., Nature, DOI: 10.1038/s41586-018-0127-x

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Podpora žadatelů o granty ERC v České republice včera a dnes. A zítra?

Podpora žadatelů o granty ERC v České republice včera a dnes. A zítra?

 |  23. 10. 2026
Na dotazy, co je vlastně cílem Expertní skupiny na podporu žadatelů ve výzvách ERC (dále jen ES), která úzce spolupracuje s TC Praha (dále jen...
Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...