MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025

Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Prečo majú ľudia také veľké mozgy?

 |  3. 12. 2018
 |  Vesmír 97, 686, 2018/12

Asi najprominentnejšou telesnou štruktúrou človeka je mozog. Je šesťkrát väčší, ako by sme mohli očakávať v prípade podobne veľkého živočícha, ale predstavuje len nejaké 4 % jeho celkovej hmotnosti. Na činnosť mozgu však pripadá až pätina celkových denných energetických výdajov. Vzhľadom na to, že evolúcia spravidla pracuje úsporne a odstraňuje nadbytočné štruktúry, je podivuhodné, ako sa taký energeticky náročný objekt, akým ľudský mozog bezpochyby je, vyvinul. Veľmi dlho prevládal názor, že to bolo vďaka potrebe vyznať sa v spleti zložitých sociálnych interakcií so súkmeňovcami, ku ktorým patrí napríklad kooperácia pri love, schopnosť predvídať konanie iných a podobne. Obďaleč pretrvávala aj hypotéza, že kľúčom boli naopak ekologické výzvy, s ktorými sa museli naši predkovia popasovať, vrátane hľadania potravy v sezónnom prostredí savany, či schopnosť skladovať potravu, aby ju mohli skonzumovať neskôr. Vedci sa túto otázku snažili väčšinou rozlúsknuť tak, že skúmali nejakú skupinu živočíchov (napr. primáty) a všímali si, aké faktory sú asociované s druhmi s veľkými mozgami. Týmto spôsobom ale nebolo možné odlíšiť, čo je vlastne príčina a čo dôsledok. V nedávnej štúdii publikovanej v časopise Nature autori zvolili odlišný postup. Využili prvky metabolickej teórie, teórie životných stratégií a teórie hier, vďaka ktorým vytvorili kvantitatívne predikcie vývoja mozgu a veľkosti tela v prípade, keď jedince čelia určitým ekologickým a sociálnym výzvam (a to všetko vzhľadom na metabolické náklady mozgu). Z analýzy tohto modelu vyplynulo, že za zväčšovanie mozgu boli zodpovedné hlavne ekologické faktory, zatiaľ čo sociálne výzvy, napodiv, mozog skôr zmenšovali (napríklad preto, že kooperujúci jedinec sa môže spoliehať na mozgy ostatných a nemusí toľko investovať do tvorby vlastného, nákladného mozgu). Na dosiahnutie takej veľkosti mozgu, ako majú ľudia, bola ale potrebná súhra oboch spomínaných faktorov. Natíska sa otázka, prečo nemajú aj ostatné živočíchy čeliace komplexným problémom podobne obrovské mozgy. Posledným dielom skladačky by mohla byť kultúra, konkrétne schopnosť učiť sa kumulovaným znalostiam od ostatných jedincov aj so stúpajúcim vekom.

González-Forero M., & Gardner A., Nature, DOI: 10.1038/s41586-018-0127-x

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...