Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Prečo majú ľudia také veľké mozgy?

 |  3. 12. 2018
 |  Vesmír 97, 686, 2018/12

Asi najprominentnejšou telesnou štruktúrou človeka je mozog. Je šesťkrát väčší, ako by sme mohli očakávať v prípade podobne veľkého živočícha, ale predstavuje len nejaké 4 % jeho celkovej hmotnosti. Na činnosť mozgu však pripadá až pätina celkových denných energetických výdajov. Vzhľadom na to, že evolúcia spravidla pracuje úsporne a odstraňuje nadbytočné štruktúry, je podivuhodné, ako sa taký energeticky náročný objekt, akým ľudský mozog bezpochyby je, vyvinul. Veľmi dlho prevládal názor, že to bolo vďaka potrebe vyznať sa v spleti zložitých sociálnych interakcií so súkmeňovcami, ku ktorým patrí napríklad kooperácia pri love, schopnosť predvídať konanie iných a podobne. Obďaleč pretrvávala aj hypotéza, že kľúčom boli naopak ekologické výzvy, s ktorými sa museli naši predkovia popasovať, vrátane hľadania potravy v sezónnom prostredí savany, či schopnosť skladovať potravu, aby ju mohli skonzumovať neskôr. Vedci sa túto otázku snažili väčšinou rozlúsknuť tak, že skúmali nejakú skupinu živočíchov (napr. primáty) a všímali si, aké faktory sú asociované s druhmi s veľkými mozgami. Týmto spôsobom ale nebolo možné odlíšiť, čo je vlastne príčina a čo dôsledok. V nedávnej štúdii publikovanej v časopise Nature autori zvolili odlišný postup. Využili prvky metabolickej teórie, teórie životných stratégií a teórie hier, vďaka ktorým vytvorili kvantitatívne predikcie vývoja mozgu a veľkosti tela v prípade, keď jedince čelia určitým ekologickým a sociálnym výzvam (a to všetko vzhľadom na metabolické náklady mozgu). Z analýzy tohto modelu vyplynulo, že za zväčšovanie mozgu boli zodpovedné hlavne ekologické faktory, zatiaľ čo sociálne výzvy, napodiv, mozog skôr zmenšovali (napríklad preto, že kooperujúci jedinec sa môže spoliehať na mozgy ostatných a nemusí toľko investovať do tvorby vlastného, nákladného mozgu). Na dosiahnutie takej veľkosti mozgu, ako majú ľudia, bola ale potrebná súhra oboch spomínaných faktorov. Natíska sa otázka, prečo nemajú aj ostatné živočíchy čeliace komplexným problémom podobne obrovské mozgy. Posledným dielom skladačky by mohla byť kultúra, konkrétne schopnosť učiť sa kumulovaným znalostiam od ostatných jedincov aj so stúpajúcim vekom.

González-Forero M., & Gardner A., Nature, DOI: 10.1038/s41586-018-0127-x

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...