Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Súžitie tropických vtákov a ľudí

 |  9. 12. 2019
 |  Vesmír 98, 677, 2019/12

Brazília v poslednom čase plní prvé stránky svetových médií. Väčšinou informáciami o neblahých vyhliadkach tamojšej prírody, súvisiacich hlavne so zmenou klímy a neustále vzrastajúcimi nárokmi ľudí na prírodné zdroje. V tieni Amazonského dažďového pralesa, ktorý púta najväčšiu pozornosť, stoja ďalšie, nemenej zaujímavé a ohrozené oblasti a ekosystémy. Jedným z nich je Pantanal ležiaci na pomedzí Brazílie, Bolívie a Paraguaja. Predstavuje najväčšiu sústavu mokradí na svete, jej výnimočnosť podčiarkuje fakt, že niektoré z nich sú zapísané v Zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Vplyv človeka začal byť v tejto oblasti hmatateľnejší až relatívne nedávno, pretože obhospodarovanie miestnych močiarov je zložité. Podobné oblasti sú skvelým prirodzeným experimentom na ozrejmenie mechanizmov umožňujúcich vstup divých zvierat do obývaných oblastí a ich koexistenciu s ľuďmi. Práve v Pantanalu sme sa s kolegami zamerali na rozdiely v správaní vtákov žijúcich v prirodzených biotopoch a vtákov, ktoré prenikli do okolia nedávno vybudovaných fariem. Konkrétne nás zaujímalo, či sa tieto skupiny vtákov líšia v tolerovaní ľudí (merané únikovou vzdialenosťou vtákov). Zistili sme, že vtáky v okolí fariem sú k ľuďom podstatne tolerantnejšie ako vtáky v prirodzenom prostredí. Trend je rozšírený naprieč druhmi, čo podporuje pozorovania z iných svetových regiónov, že zvýšená tolerancia ľudí je zrejme jednou z kľúčových adaptácií vtákov na urbánny spôsob života. Tolerantnejšie vtáky v okolí fariem nestrácajú čas a energiu zbytočnými útekmi pred všadeprítomnými ľuďmi, ktorí im väčšinou nijako neubližujú. Oproti tomu, vtáky v prirodzených biotopoch ľudia lovia častejšie a čelia aj vyššiemu počtu prirodzených predátorov. Zbytočne neriskovať sa im teda rozhodne vyplatí. Flexibilita a rýchlosť, s akou lokálne vtáky odpovedajú na nové prostredie, pravdepodobne súvisí s tzv. behaviorálnou plasticitou, t. j. adaptívnou zmenou v správaní, ktorou organizmus reaguje na zmenené podmienky prostredia. Aj keď sú výsledky nášho výskumu na jednej strane povzbudzujúce, nakoľko poukazujú na vysokú adaptabilitu mnohých druhov na ľuďmi disturbované územia, podobným výzvam rozhodne nedokážu čeliť všetky druhy pantanalských vtákov. Vtáčie spoločenstvá v okolí ľudských sídel sú takmer vždy len podmnožinou okolitých prirodzených stanovíšť. Inými slovami, pre veľkú časť druhov sú ľudské sídla neobývateľným prostredím. Harmonické spolužitie ľudí s ostatnými obyvateľmi planéty preto vyžaduje obojstrannú toleranciu.

Tryjanowski P. et al., Journal of Tropical Ecology, DOI: 10.1017/S0266467419000282

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...