Multilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 Chemie

Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Raní hominini žili v prostredí, ktoré sa nepodobalo dnešným ekosystémom

 |  3. 2. 2020
 |  Vesmír 99, 70, 2020/2

Aby sme dokázali pochopiť úlohu prírodných faktorov v evolúcii človeka, musíme mať najprv dobrú predstavu o prostredí, v akom naši predkovia žili. Rekonštrukcia podoby ekosystémov z dávnych dôb je náročná úloha, a preto sa v množstve štúdií stretávame s pravekými ekosystémami cez prizmu analógií so súčasnou prírodou. Nedávna štúdia ale tento pohľad spochybňuje. Autori sa domnievajú, že evolúcie človeka prebiehala väčšinou v prostredí, ktoré fungovalo úplne inak ako všetky dnes známe ekosystémy. Vedci podrobne preskúmali 204 súčasných a 101 fosílnych spoločenstiev bylinožravých cicavcov v oblasti východnej Afriky, ktorými pokryli obdobie 7 miliónov rokov, teda celej ľudskej evolúcie. Zistili, že fosílne spoločenstvá megaherbivorov (t. j. bylinožravcov s hmotnosťou nad jednu tonu) boli druhovo podstatne bohatšie ako tie dnešné. Veľkých bylinožravcov často nazývajú ekosystémovými inžiniermi. Požieraním vegetácie, pošliapavaním pôdy, či váľaním stromov ovplyvňujú podobu celých ekosystémov vrátane vegetačnej štruktúry, režimu požiarov, kolobehu živín a energie, či života ostatných organizmov. Ústup megaherbivorov sa odrazil aj v poklese diverzity veľkých cicavčích predátorov v sledovanej oblasti. V moderných východoafrických spoločenstvách bylinožravcov okrem toho dominujú prežúvavce (Ruminatia – napr. antilopy či buvoly), zatiaľ čo neprežúvavce (napr. slony, zebry, prasatá či nosorožce) sú o poznanie vzácnejšie. Oproti tomu praveké spoločenstvá pozostávali až z desiatok koexistujúcich neprežúvavých druhov (dnes sú to maximálne jednotlivci). Prežúvavce majú zložitý žalúdok prispôsobený efektívnemu tráveniu rastlinnej potravy. Neprežúvavce majú jednoduchšie žalúdky, menšiu efektivitu trávenia musia kompenzovať požieraním veľkého množstva potravy. Obmena spoločenstiev neprežúvavých bylinožravcov za prežúvavé mohla ovplyvniť napríklad dynamiku požiarov. Vo východnej Afrike totiž množstvo neskonzumovanej suchej vegetácie úzko súvisí s frekvenciou samovoľných požiarov. Moderné funkčné spoločenstvá bylinožravcov sa v tejto oblasti objavili až pred približne 700 tisíc rokmi. Ich nástup zrejme súvisel s rozširovaním C4 rastlín a aridizáciou oblasti.

Faith J. T.: PNAS, DOI: 10.1073/pnas.1909284116

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Antropologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...