Aktuální číslo:

2020/2

Téma měsíce:

Houby

Raní hominini žili v prostredí, ktoré sa nepodobalo dnešným ekosystémom

 |  3. 2. 2020
 |  Vesmír 99, 70, 2020/2

Aby sme dokázali pochopiť úlohu prírodných faktorov v evolúcii človeka, musíme mať najprv dobrú predstavu o prostredí, v akom naši predkovia žili. Rekonštrukcia podoby ekosystémov z dávnych dôb je náročná úloha, a preto sa v množstve štúdií stretávame s pravekými ekosystémami cez prizmu analógií so súčasnou prírodou. Nedávna štúdia ale tento pohľad spochybňuje. Autori sa domnievajú, že evolúcie človeka prebiehala väčšinou v prostredí, ktoré fungovalo úplne inak ako všetky dnes známe ekosystémy. Vedci podrobne preskúmali 204 súčasných a 101 fosílnych spoločenstiev bylinožravých cicavcov v oblasti východnej Afriky, ktorými pokryli obdobie 7 miliónov rokov, teda celej ľudskej evolúcie. Zistili, že fosílne spoločenstvá megaherbivorov (t. j. bylinožravcov s hmotnosťou nad jednu tonu) boli druhovo podstatne bohatšie ako tie dnešné. Veľkých bylinožravcov často nazývajú ekosystémovými inžiniermi. Požieraním vegetácie, pošliapavaním pôdy, či váľaním stromov ovplyvňujú podobu celých ekosystémov vrátane vegetačnej štruktúry, režimu požiarov, kolobehu živín a energie, či života ostatných organizmov. Ústup megaherbivorov sa odrazil aj v poklese diverzity veľkých cicavčích predátorov v sledovanej oblasti. V moderných východoafrických spoločenstvách bylinožravcov okrem toho dominujú prežúvavce (Ruminatia – napr. antilopy či buvoly), zatiaľ čo neprežúvavce (napr. slony, zebry, prasatá či nosorožce) sú o poznanie vzácnejšie. Oproti tomu praveké spoločenstvá pozostávali až z desiatok koexistujúcich neprežúvavých druhov (dnes sú to maximálne jednotlivci). Prežúvavce majú zložitý žalúdok prispôsobený efektívnemu tráveniu rastlinnej potravy. Neprežúvavce majú jednoduchšie žalúdky, menšiu efektivitu trávenia musia kompenzovať požieraním veľkého množstva potravy. Obmena spoločenstiev neprežúvavých bylinožravcov za prežúvavé mohla ovplyvniť napríklad dynamiku požiarov. Vo východnej Afrike totiž množstvo neskonzumovanej suchej vegetácie úzko súvisí s frekvenciou samovoľných požiarov. Moderné funkčné spoločenstvá bylinožravcov sa v tejto oblasti objavili až pred približne 700 tisíc rokmi. Ich nástup zrejme súvisel s rozširovaním C4 rastlín a aridizáciou oblasti.

Faith J. T.: PNAS, DOI: 10.1073/pnas.1909284116

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Antropologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Cesty pod povrch a za horizont

Cesty pod povrch a za horizont

Ondřej Vrtiška  |  3. 2. 2020
Nebývá zvykem, aby časopis publikoval rozhovor se svým šéfredaktorem. Ivan M. Havel jím ve Vesmíru byl od roku 1990, ale koncem loňského roku tuto...
Pozoruhodné metabolity lesních hub

Pozoruhodné metabolity lesních hub

Martin Hrubý  |  3. 2. 2020
Když se za příhodného počasí projdete lesem, nemůžete přehlédnout svébytnou krásu hub různých velikostí, tvarů, barev a vůní. Kromě estetických a...
Od tolaru k dolaru

Od tolaru k dolaru

Petr Vorel  |  3. 2. 2020
Prapředek všech dolarů se zrodil před 500 lety v Čechách, v nové mincovně zřízené v dnešním Jáchymově. Tolar patří mezi důležitá dědictví, které...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné