Kedy a prečo vyhynuli najväčšie nosorožce štvrtohôr?

V súčasnosti žije päť druhov nosorožcov, čo predstavuje len drobný relikt kedysi rozšírenej a druhovo bohatej čeľade Rhinocerotidae. Túto čeľaď možno rozdeliť na dve veľké podčeľade. Do podčeľade Rhinocerotinae patria napr. všetky dnes žijúce nosorožce a podčeľaď Elasmotheriinae zahrňuje aj slávny, dnes už vyhynutý druh Elasmotherium sibiricum. Považuje sa za najväčšieho nosorožca štvrtohôr a často býva námetom umelcov, hlavne pre masívne telo a obrovský roh. Dlho sa predpokladalo, že tento druh vyhynul už pred 200 tisíc rokmi v dôsledku tzv. vymierania na pozadí, čo postihlo niektoré veľké cicavce v priebehu spodného a stredného pleistocénu. Z nedávno publikovanej rozsiahlej analýzy ostatkov 23 jedincov pomocou hmotnostnej spektrometrie využívajúcej urýchľovač iónov (accelerator mass spectrometry) ale vyplýva, že E. sibiricum prežil v niektorých častiach východnej Európy a strednej Ázie až do obdobia pred približne 39 tisíc rokmi. E. sibiricum teda vyhynul ešte pred nástupom posledného glaciálneho maxima a postihol ho podobný osud, ako napr. neandertálcov (Homo neanderthalensis), ktorí sa v tom období tiež vytratili. Aké faktory mohli prispieť k jeho vyhynutiu? E. sibiricum obýval hlavne suché stepi (podľa analýzy stabilných izotopov), na ktorých v tom období prebiehali rozsiahle zmeny vegetačnej štruktúry. Okrem toho bol tento druh potravným špecialistom – okusoval vegetáciu len veľmi nízko nad zemou čo spolu s nízkou populačnou hustotou a pomalým reprodukčným cyklom pravdepodobne obmedzilo jeho schopnosť čeliť environmentálnym zmenám a uvrhlo ho do extinkčného víru. Teoreticky možno predpokladať, že tomuto druhu priťažil aj lovecký tlak moderného človeka. Štúdia tiež dokumentuje hlbokú divergenciu medzi podčeľaďami Rhinocerotinae a Elasmotheriinae, ktoré sa od seba oddelili približne pred 47 miliónmi rokov.

P. Kosintsev et al., Nature Ecology and Evolution. DOI: 10.1038/s41559-018-0722-0