Aktuální číslo:

2019/12

Téma měsíce:

Odpady

Kedy a prečo vyhynuli najväčšie nosorožce štvrtohôr?

 |  4. 2. 2019
 |  Vesmír 98, 66, 2019/2

V súčasnosti žije päť druhov nosorožcov, čo predstavuje len drobný relikt kedysi rozšírenej a druhovo bohatej čeľade Rhinocerotidae. Túto čeľaď možno rozdeliť na dve veľké podčeľade. Do podčeľade Rhinocerotinae patria napr. všetky dnes žijúce nosorožce a podčeľaď Elasmotheriinae zahrňuje aj slávny, dnes už vyhynutý druh Elasmotherium sibiricum. Považuje sa za najväčšieho nosorožca štvrtohôr a často býva námetom umelcov, hlavne pre masívne telo a obrovský roh. Dlho sa predpokladalo, že tento druh vyhynul už pred 200 tisíc rokmi v dôsledku tzv. vymierania na pozadí, čo postihlo niektoré veľké cicavce v priebehu spodného a stredného pleistocénu. Z nedávno publikovanej rozsiahlej analýzy ostatkov 23 jedincov pomocou hmotnostnej spektrometrie využívajúcej urýchľovač iónov (accelerator mass spectrometry) ale vyplýva, že E. sibiricum prežil v niektorých častiach východnej Európy a strednej Ázie až do obdobia pred približne 39 tisíc rokmi. E. sibiricum teda vyhynul ešte pred nástupom posledného glaciálneho maxima a postihol ho podobný osud, ako napr. neandertálcov (Homo neanderthalensis), ktorí sa v tom období tiež vytratili. Aké faktory mohli prispieť k jeho vyhynutiu? E. sibiricum obýval hlavne suché stepi (podľa analýzy stabilných izotopov), na ktorých v tom období prebiehali rozsiahle zmeny vegetačnej štruktúry. Okrem toho bol tento druh potravným špecialistom – okusoval vegetáciu len veľmi nízko nad zemou čo spolu s nízkou populačnou hustotou a pomalým reprodukčným cyklom pravdepodobne obmedzilo jeho schopnosť čeliť environmentálnym zmenám a uvrhlo ho do extinkčného víru. Teoreticky možno predpokladať, že tomuto druhu priťažil aj lovecký tlak moderného človeka. Štúdia tiež dokumentuje hlbokú divergenciu medzi podčeľaďami Rhinocerotinae a Elasmotheriinae, ktoré sa od seba oddelili približne pred 47 miliónmi rokov.

P. Kosintsev et al., Nature Ecology and Evolution. DOI: 10.1038/s41559-018-0722-0

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Recyklace plastového odpadu

Recyklace plastového odpadu

Zdeněk Kruliš  |  9. 12. 2019
Plastové odpady a jejich neblahý vliv na životní prostředí jsou poslední dobou námětem mnoha populárních i populárně- -naučných článků tištěných i...
Odpad, nebo surovina?

Odpad, nebo surovina?

Vladimír Wagner  |  9. 12. 2019
Pokud se ukáže hrozba rostoucí koncentrace CO2 pro vývoj klimatu opravdu tak veliká, jak předpokládají některé scénáře, bude třeba zrychlit cestu...
Modré moře pod blankytnou oblohou

Modré moře pod blankytnou oblohou

Jaromír Plášek  |  9. 12. 2019
Při pohledu na blankytnou oblohu si většina čtenářů určitě vzpomene, že za její barvu může jakýsi Rayleighův rozptyl slunečního světla. V případě...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné