Aktuální číslo:

2019/2

Téma měsíce:

Barvy

Kedy a prečo vyhynuli najväčšie nosorožce štvrtohôr?

 |  4. 2. 2019
 |  Vesmír 98, 66, 2019/2

V súčasnosti žije päť druhov nosorožcov, čo predstavuje len drobný relikt kedysi rozšírenej a druhovo bohatej čeľade Rhinocerotidae. Túto čeľaď možno rozdeliť na dve veľké podčeľade. Do podčeľade Rhinocerotinae patria napr. všetky dnes žijúce nosorožce a podčeľaď Elasmotheriinae zahrňuje aj slávny, dnes už vyhynutý druh Elasmotherium sibiricum. Považuje sa za najväčšieho nosorožca štvrtohôr a často býva námetom umelcov, hlavne pre masívne telo a obrovský roh. Dlho sa predpokladalo, že tento druh vyhynul už pred 200 tisíc rokmi v dôsledku tzv. vymierania na pozadí, čo postihlo niektoré veľké cicavce v priebehu spodného a stredného pleistocénu. Z nedávno publikovanej rozsiahlej analýzy ostatkov 23 jedincov pomocou hmotnostnej spektrometrie využívajúcej urýchľovač iónov (accelerator mass spectrometry) ale vyplýva, že E. sibiricum prežil v niektorých častiach východnej Európy a strednej Ázie až do obdobia pred približne 39 tisíc rokmi. E. sibiricum teda vyhynul ešte pred nástupom posledného glaciálneho maxima a postihol ho podobný osud, ako napr. neandertálcov (Homo neanderthalensis), ktorí sa v tom období tiež vytratili. Aké faktory mohli prispieť k jeho vyhynutiu? E. sibiricum obýval hlavne suché stepi (podľa analýzy stabilných izotopov), na ktorých v tom období prebiehali rozsiahle zmeny vegetačnej štruktúry. Okrem toho bol tento druh potravným špecialistom – okusoval vegetáciu len veľmi nízko nad zemou čo spolu s nízkou populačnou hustotou a pomalým reprodukčným cyklom pravdepodobne obmedzilo jeho schopnosť čeliť environmentálnym zmenám a uvrhlo ho do extinkčného víru. Teoreticky možno predpokladať, že tomuto druhu priťažil aj lovecký tlak moderného človeka. Štúdia tiež dokumentuje hlbokú divergenciu medzi podčeľaďami Rhinocerotinae a Elasmotheriinae, ktoré sa od seba oddelili približne pred 47 miliónmi rokov.

P. Kosintsev et al., Nature Ecology and Evolution. DOI: 10.1038/s41559-018-0722-0

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Lov kýchajících demokratů

Lov kýchajících demokratů uzamčeno

Tomáš Grim  |  4. 2. 2019
Spatřit loveckou akci volně žijících predátorů je svátek. A být jejím svědkem od úplného začátku po úplný konec, z bezprostřední blízkosti, s...
(Ne)barevné vidění hlubokomořských ryb

(Ne)barevné vidění hlubokomořských ryb uzamčeno

Zuzana Musilová  |  4. 2. 2019
Je velmi obtížné vžít se do světa hlubokomořské ryby. Žijete ve zdánlivě nekonečném trojrozměrném oceánu, kam neproniká téměř žádné světlo a kde...
Optická pinzeta a světelný záblesk

Optická pinzeta a světelný záblesk

Hana Turčičová  |  4. 2. 2019
Nobelova cena za optickou pinzetu a za triky, jak zvýšit výkon a nezničit aktivní prostředí laseru.

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné