Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Ústup pliocénnej megafauny Afriky nesúvisel s aktivitou homininov

 |  1. 4. 2019
 |  Vesmír 98, 195, 2019/4

Expanzia moderného človeka (Homo sapiens) pred približne 100 000 rokmi z africkej domoviny do ostatných kútov sveta bola často spojená s vymieraním najväčších foriem živočíchov, tzv. megafauny. Ale práve Afrika v súčasnosti hostí najväčšiu diverzitu veľkých bylinožravcov na svete. Jednou z hypotéz je dlhodobá koevolúcia našich predkov (a príbuzných) s africkou megafaunou. Je však možné, že k vymieraniu veľkých cicavcov v Afrike došlo už v dávnejšej minulosti a mohlo súvisieť s loveckou činnosťou niektorých starších typov homininov. Autori nedávno publikovanej štúdie analyzovali historickú štruktúru východoafrických spoločenstiev veľkých bylinožravcov až sedem miliónov rokov dozadu (teda v zásade celú evolučnú históriu homininov). Z výsledkov ich analýzy vyplýva, že diverzita veľkých afrických bylinožravcov začala výrazne klesať pred 4,6 milóna rokov. Ich systematický lov sa ale vo fosílnom zázname objavuje až pred približne dvoma miliónmi rokov a súvisel s nástupom človeka vzpriameného (Homo erectus). Diverzita veľkých bylinožravcov teda začala klesať dávno predtým, ako niektoré línie homininov začali vo väčšej miere konzumovať ich mäso. Spomínaný ústup veľkých bylinožravcov bol, podľa autorov štúdie, spojený hlavne s rozširovaním C4 rastlín na úkor C3 rastlín, nakoľko sa v tomto období vytrácajú hlavne skupiny, ktorých obživa závisela od stromovej, krovinatej a bylinnej vegetácie. Aj zníženie objemu atmosférického CO2 zmenšilo výhodu masívneho tela veľkých bylinožravcov, ktoré im umožňovalo konzumovať aj menej kvalitnú potravu, v porovnaní s menšími bylinožravcami. Pri nízkych koncentráciách CO2 v atmosfére poskytujú C3 rastliny pomerne kvalitný zdroj potravy (obsahujúcej napríklad viac dusíka či menej sekundárnych metabolitov). Menšie bylinožravce, potravne obmedzené na kvalitnú potravu, preto konzumáciou čoraz vzácnejších C3 rastlín vlastne ukrajovali z potravných zdrojov niektorým väčším bylinožravcom.

J. T. Faith et al., Science; DOI: 10.1126/science.aau2728

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Paleobotanika
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....