Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Ústup pliocénnej megafauny Afriky nesúvisel s aktivitou homininov

 |  1. 4. 2019
 |  Vesmír 98, 195, 2019/4

Expanzia moderného človeka (Homo sapiens) pred približne 100 000 rokmi z africkej domoviny do ostatných kútov sveta bola často spojená s vymieraním najväčších foriem živočíchov, tzv. megafauny. Ale práve Afrika v súčasnosti hostí najväčšiu diverzitu veľkých bylinožravcov na svete. Jednou z hypotéz je dlhodobá koevolúcia našich predkov (a príbuzných) s africkou megafaunou. Je však možné, že k vymieraniu veľkých cicavcov v Afrike došlo už v dávnejšej minulosti a mohlo súvisieť s loveckou činnosťou niektorých starších typov homininov. Autori nedávno publikovanej štúdie analyzovali historickú štruktúru východoafrických spoločenstiev veľkých bylinožravcov až sedem miliónov rokov dozadu (teda v zásade celú evolučnú históriu homininov). Z výsledkov ich analýzy vyplýva, že diverzita veľkých afrických bylinožravcov začala výrazne klesať pred 4,6 milóna rokov. Ich systematický lov sa ale vo fosílnom zázname objavuje až pred približne dvoma miliónmi rokov a súvisel s nástupom človeka vzpriameného (Homo erectus). Diverzita veľkých bylinožravcov teda začala klesať dávno predtým, ako niektoré línie homininov začali vo väčšej miere konzumovať ich mäso. Spomínaný ústup veľkých bylinožravcov bol, podľa autorov štúdie, spojený hlavne s rozširovaním C4 rastlín na úkor C3 rastlín, nakoľko sa v tomto období vytrácajú hlavne skupiny, ktorých obživa závisela od stromovej, krovinatej a bylinnej vegetácie. Aj zníženie objemu atmosférického CO2 zmenšilo výhodu masívneho tela veľkých bylinožravcov, ktoré im umožňovalo konzumovať aj menej kvalitnú potravu, v porovnaní s menšími bylinožravcami. Pri nízkych koncentráciách CO2 v atmosfére poskytujú C3 rastliny pomerne kvalitný zdroj potravy (obsahujúcej napríklad viac dusíka či menej sekundárnych metabolitov). Menšie bylinožravce, potravne obmedzené na kvalitnú potravu, preto konzumáciou čoraz vzácnejších C3 rastlín vlastne ukrajovali z potravných zdrojov niektorým väčším bylinožravcom.

J. T. Faith et al., Science; DOI: 10.1126/science.aau2728

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Paleobotanika
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.