Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Ústup pliocénnej megafauny Afriky nesúvisel s aktivitou homininov

 |  1. 4. 2019
 |  Vesmír 98, 195, 2019/4

Expanzia moderného človeka (Homo sapiens) pred približne 100 000 rokmi z africkej domoviny do ostatných kútov sveta bola často spojená s vymieraním najväčších foriem živočíchov, tzv. megafauny. Ale práve Afrika v súčasnosti hostí najväčšiu diverzitu veľkých bylinožravcov na svete. Jednou z hypotéz je dlhodobá koevolúcia našich predkov (a príbuzných) s africkou megafaunou. Je však možné, že k vymieraniu veľkých cicavcov v Afrike došlo už v dávnejšej minulosti a mohlo súvisieť s loveckou činnosťou niektorých starších typov homininov. Autori nedávno publikovanej štúdie analyzovali historickú štruktúru východoafrických spoločenstiev veľkých bylinožravcov až sedem miliónov rokov dozadu (teda v zásade celú evolučnú históriu homininov). Z výsledkov ich analýzy vyplýva, že diverzita veľkých afrických bylinožravcov začala výrazne klesať pred 4,6 milóna rokov. Ich systematický lov sa ale vo fosílnom zázname objavuje až pred približne dvoma miliónmi rokov a súvisel s nástupom človeka vzpriameného (Homo erectus). Diverzita veľkých bylinožravcov teda začala klesať dávno predtým, ako niektoré línie homininov začali vo väčšej miere konzumovať ich mäso. Spomínaný ústup veľkých bylinožravcov bol, podľa autorov štúdie, spojený hlavne s rozširovaním C4 rastlín na úkor C3 rastlín, nakoľko sa v tomto období vytrácajú hlavne skupiny, ktorých obživa závisela od stromovej, krovinatej a bylinnej vegetácie. Aj zníženie objemu atmosférického CO2 zmenšilo výhodu masívneho tela veľkých bylinožravcov, ktoré im umožňovalo konzumovať aj menej kvalitnú potravu, v porovnaní s menšími bylinožravcami. Pri nízkych koncentráciách CO2 v atmosfére poskytujú C3 rastliny pomerne kvalitný zdroj potravy (obsahujúcej napríklad viac dusíka či menej sekundárnych metabolitov). Menšie bylinožravce, potravne obmedzené na kvalitnú potravu, preto konzumáciou čoraz vzácnejších C3 rastlín vlastne ukrajovali z potravných zdrojov niektorým väčším bylinožravcom.

J. T. Faith et al., Science; DOI: 10.1126/science.aau2728

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Paleobotanika
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...