Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Ústup pliocénnej megafauny Afriky nesúvisel s aktivitou homininov

 |  1. 4. 2019
 |  Vesmír 98, 195, 2019/4

Expanzia moderného človeka (Homo sapiens) pred približne 100 000 rokmi z africkej domoviny do ostatných kútov sveta bola často spojená s vymieraním najväčších foriem živočíchov, tzv. megafauny. Ale práve Afrika v súčasnosti hostí najväčšiu diverzitu veľkých bylinožravcov na svete. Jednou z hypotéz je dlhodobá koevolúcia našich predkov (a príbuzných) s africkou megafaunou. Je však možné, že k vymieraniu veľkých cicavcov v Afrike došlo už v dávnejšej minulosti a mohlo súvisieť s loveckou činnosťou niektorých starších typov homininov. Autori nedávno publikovanej štúdie analyzovali historickú štruktúru východoafrických spoločenstiev veľkých bylinožravcov až sedem miliónov rokov dozadu (teda v zásade celú evolučnú históriu homininov). Z výsledkov ich analýzy vyplýva, že diverzita veľkých afrických bylinožravcov začala výrazne klesať pred 4,6 milóna rokov. Ich systematický lov sa ale vo fosílnom zázname objavuje až pred približne dvoma miliónmi rokov a súvisel s nástupom človeka vzpriameného (Homo erectus). Diverzita veľkých bylinožravcov teda začala klesať dávno predtým, ako niektoré línie homininov začali vo väčšej miere konzumovať ich mäso. Spomínaný ústup veľkých bylinožravcov bol, podľa autorov štúdie, spojený hlavne s rozširovaním C4 rastlín na úkor C3 rastlín, nakoľko sa v tomto období vytrácajú hlavne skupiny, ktorých obživa závisela od stromovej, krovinatej a bylinnej vegetácie. Aj zníženie objemu atmosférického CO2 zmenšilo výhodu masívneho tela veľkých bylinožravcov, ktoré im umožňovalo konzumovať aj menej kvalitnú potravu, v porovnaní s menšími bylinožravcami. Pri nízkych koncentráciách CO2 v atmosfére poskytujú C3 rastliny pomerne kvalitný zdroj potravy (obsahujúcej napríklad viac dusíka či menej sekundárnych metabolitov). Menšie bylinožravce, potravne obmedzené na kvalitnú potravu, preto konzumáciou čoraz vzácnejších C3 rastlín vlastne ukrajovali z potravných zdrojov niektorým väčším bylinožravcom.

J. T. Faith et al., Science; DOI: 10.1126/science.aau2728

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Paleobotanika
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...