Aktuální číslo:

2019/6

Téma měsíce:

Výboj

Ústup pliocénnej megafauny Afriky nesúvisel s aktivitou homininov

 |  1. 4. 2019
 |  Vesmír 98, 195, 2019/4

Expanzia moderného človeka (Homo sapiens) pred približne 100 000 rokmi z africkej domoviny do ostatných kútov sveta bola často spojená s vymieraním najväčších foriem živočíchov, tzv. megafauny. Ale práve Afrika v súčasnosti hostí najväčšiu diverzitu veľkých bylinožravcov na svete. Jednou z hypotéz je dlhodobá koevolúcia našich predkov (a príbuzných) s africkou megafaunou. Je však možné, že k vymieraniu veľkých cicavcov v Afrike došlo už v dávnejšej minulosti a mohlo súvisieť s loveckou činnosťou niektorých starších typov homininov. Autori nedávno publikovanej štúdie analyzovali historickú štruktúru východoafrických spoločenstiev veľkých bylinožravcov až sedem miliónov rokov dozadu (teda v zásade celú evolučnú históriu homininov). Z výsledkov ich analýzy vyplýva, že diverzita veľkých afrických bylinožravcov začala výrazne klesať pred 4,6 milóna rokov. Ich systematický lov sa ale vo fosílnom zázname objavuje až pred približne dvoma miliónmi rokov a súvisel s nástupom človeka vzpriameného (Homo erectus). Diverzita veľkých bylinožravcov teda začala klesať dávno predtým, ako niektoré línie homininov začali vo väčšej miere konzumovať ich mäso. Spomínaný ústup veľkých bylinožravcov bol, podľa autorov štúdie, spojený hlavne s rozširovaním C4 rastlín na úkor C3 rastlín, nakoľko sa v tomto období vytrácajú hlavne skupiny, ktorých obživa závisela od stromovej, krovinatej a bylinnej vegetácie. Aj zníženie objemu atmosférického CO2 zmenšilo výhodu masívneho tela veľkých bylinožravcov, ktoré im umožňovalo konzumovať aj menej kvalitnú potravu, v porovnaní s menšími bylinožravcami. Pri nízkych koncentráciách CO2 v atmosfére poskytujú C3 rastliny pomerne kvalitný zdroj potravy (obsahujúcej napríklad viac dusíka či menej sekundárnych metabolitov). Menšie bylinožravce, potravne obmedzené na kvalitnú potravu, preto konzumáciou čoraz vzácnejších C3 rastlín vlastne ukrajovali z potravných zdrojov niektorým väčším bylinožravcom.

J. T. Faith et al., Science; DOI: 10.1126/science.aau2728

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Paleobotanika
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Člověk proti sopce: boj o osud města Vestmannaeyjabær

Člověk proti sopce: boj o osud města Vestmannaeyjabær

Petr Brož  |  17. 6. 2019
Před 46 lety se pod nohama nic netušících obyvatel malého islandského ostrova Heimaey otevřelo peklo. Islanďané rozpoutali jednu z největších...
Jak vosy dobývají svět

Jak vosy dobývají svět uzamčeno

Pavel Pipek  |  3. 6. 2019
Vosy jsou pro lidi jedním z nejnenáviděnějších organismů. Zatímco v původním areálu výskytu je jejich špatná pověst nezasloužená, protože v něm...
Hledá se blesk

Hledá se blesk uzamčeno

V chápání elektrických jevů jsme za uplynulých 250 let udělali obrovský pokrok. Úplnému porozumění ale stále vzdoruje záhadné chování obyčejných...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné