Grada2024Grada2024Grada2024Grada2024Grada2024Grada2024
i

Aktuální číslo:

2024/7

Téma měsíce:

Čich

Obálka čísla

Syrinx ako evolučná novinka vtákov

 |  4. 2. 2019
 |  Vesmír 98, 72, 2019/2

Takmer všetky suchozemské štvornožce, od obojživelníkov, cicavcov až po väčšinu plazov, majú larynx (hrtan) – orgán, ktorý plní dôležitú úlohu vo vokálnej komunikácii mnohých skupín. Jedinou výnimkou sú potomkovia drobných teropodných dinosaurov, ktorí prežili až do dnešných dní, teda vtáky. Rôzne typy zvuku vrátane spevu produkuje ich štruktúra nazvaná syrinx. Syrinx sa od larynxu v mnohom odlišuje. Syrinx je, napríklad, uložený veľmi hlboko v dýchacom trakte vtákov, v zásade v mieste, kde sa priedušnica rozvetvuje do priedušiek. Larynx je lokalizovaný podstatne vyššie, napríklad človek ho má približne na úrovni hltanu (pharynx). Funkčnosť larynxu zabezpečujú drobné svaly upínajúce sa na chrupavky tohto orgánu. Naproti tomu aktivita syrinxu je, okrem iného, spojená aj so svalmi, ktoré sú pri iných skupinách homologické so svalmi siahajúcimi od jazyka k pletencu hornej končatiny. Spomínané hlasové orgány sa líšia aj pôvodom: larynx vzniká z mezodermu a buniek neurálnej lišty, kým na vzniku syrinxu sa podieľajú výlučne mezodermálne bunky. Je zaujímavé, že aj dinosaurí predkovia vtákov mali pravdepodobne len larynx. V určitom bode evolučného vývoja sa však v prípade zástupcov tejto línie rozšírila báza priedušnice, čím vznikol základ syrinxu. V priebehu miliónov rokov syrinx vtákov prebral funkciu larynxu, jedným z dôvodov napríklad mohlo byť, že bol všestrannejší pri produkcii komplexných zvukov. Vznik a neskoršia dominancia syrinxu pri produkcii akustických signálov predkov moderných vtákov mohla súvisieť tiež s rozvojom lietavého spôsobu života, ktorý ovplyvnil štruktúru ich dýchacieho traktu. To, že je syrinx skutočnou evolučnou novinkou vývojovej línie vedúcej k moderným vtákom, ktorá vznikla v zásade de novo, podporuje aj fakt, že najbližší žijúci príbuzní vtákov, krokodíly, žiaden syrinx nemajú.

Kingsley E. P. et al., PNAS, DOI: 10.1073/pnas.1804586115

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Algoritmy pro zdraví

Algoritmy pro zdraví

Ondřej Vrtiška  |  8. 7. 2024
Umělá inteligence proniká do medicíny a v následujících letech ji nejspíš významně promění. Regina Barzilay z MIT má pro vývoj nástrojů...
Mají savci feromony?

Mají savci feromony?

Pavel Stopka  |  8. 7. 2024
Chemická komunikace je způsob předávání a rozpoznávání látek, jímž živočichové získávají informace o jiných jedincích, o jejich pohlaví a věku, o...
Jak funguje moderní speleologie

Jak funguje moderní speleologie uzamčeno

Michal Filippi, Jan Sirotek  |  8. 7. 2024
Přesně před 150 lety byla na prodej Mamutí jeskyně. Systém, který do té doby sloužil jako místo pro těžbu ledku z guana, byl k mání za pouhých...