i

Aktuální číslo:

2020/7

Téma měsíce:

Klimatické změny

Syrinx ako evolučná novinka vtákov

 |  4. 2. 2019
 |  Vesmír 98, 72, 2019/2

Takmer všetky suchozemské štvornožce, od obojživelníkov, cicavcov až po väčšinu plazov, majú larynx (hrtan) – orgán, ktorý plní dôležitú úlohu vo vokálnej komunikácii mnohých skupín. Jedinou výnimkou sú potomkovia drobných teropodných dinosaurov, ktorí prežili až do dnešných dní, teda vtáky. Rôzne typy zvuku vrátane spevu produkuje ich štruktúra nazvaná syrinx. Syrinx sa od larynxu v mnohom odlišuje. Syrinx je, napríklad, uložený veľmi hlboko v dýchacom trakte vtákov, v zásade v mieste, kde sa priedušnica rozvetvuje do priedušiek. Larynx je lokalizovaný podstatne vyššie, napríklad človek ho má približne na úrovni hltanu (pharynx). Funkčnosť larynxu zabezpečujú drobné svaly upínajúce sa na chrupavky tohto orgánu. Naproti tomu aktivita syrinxu je, okrem iného, spojená aj so svalmi, ktoré sú pri iných skupinách homologické so svalmi siahajúcimi od jazyka k pletencu hornej končatiny. Spomínané hlasové orgány sa líšia aj pôvodom: larynx vzniká z mezodermu a buniek neurálnej lišty, kým na vzniku syrinxu sa podieľajú výlučne mezodermálne bunky. Je zaujímavé, že aj dinosaurí predkovia vtákov mali pravdepodobne len larynx. V určitom bode evolučného vývoja sa však v prípade zástupcov tejto línie rozšírila báza priedušnice, čím vznikol základ syrinxu. V priebehu miliónov rokov syrinx vtákov prebral funkciu larynxu, jedným z dôvodov napríklad mohlo byť, že bol všestrannejší pri produkcii komplexných zvukov. Vznik a neskoršia dominancia syrinxu pri produkcii akustických signálov predkov moderných vtákov mohla súvisieť tiež s rozvojom lietavého spôsobu života, ktorý ovplyvnil štruktúru ich dýchacieho traktu. To, že je syrinx skutočnou evolučnou novinkou vývojovej línie vedúcej k moderným vtákom, ktorá vznikla v zásade de novo, podporuje aj fakt, že najbližší žijúci príbuzní vtákov, krokodíly, žiaden syrinx nemajú.

Kingsley E. P. et al., PNAS, DOI: 10.1073/pnas.1804586115

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Eva Bobůrková  |  13. 7. 2020
Vladimír Vonka je uznávaný virolog v Česku i ve světě. Ač brzy oslaví devadesáté narozeniny, stále se věnuje vědě, konkrétně vývoji...
Komu se nelení…

Komu se nelení…

Petr Pokorný  |  13. 7. 2020
Jsou-li nějaké změny příliš pomalé, lidé je v subjektivním čase svých životů skoro nevnímají. Stačí se ale podívat na staré krajinomalby či...
Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Petr Slavíček  |  13. 7. 2020
Klimatické změny, role člověka, možná řešení a ekonomické důsledky se stávají středobodem současné veřejné diskuse. Nemáme přitom dostatek...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné