i

Aktuální číslo:

2021/4

Téma měsíce:

Město

Syrinx ako evolučná novinka vtákov

 |  4. 2. 2019
 |  Vesmír 98, 72, 2019/2

Takmer všetky suchozemské štvornožce, od obojživelníkov, cicavcov až po väčšinu plazov, majú larynx (hrtan) – orgán, ktorý plní dôležitú úlohu vo vokálnej komunikácii mnohých skupín. Jedinou výnimkou sú potomkovia drobných teropodných dinosaurov, ktorí prežili až do dnešných dní, teda vtáky. Rôzne typy zvuku vrátane spevu produkuje ich štruktúra nazvaná syrinx. Syrinx sa od larynxu v mnohom odlišuje. Syrinx je, napríklad, uložený veľmi hlboko v dýchacom trakte vtákov, v zásade v mieste, kde sa priedušnica rozvetvuje do priedušiek. Larynx je lokalizovaný podstatne vyššie, napríklad človek ho má približne na úrovni hltanu (pharynx). Funkčnosť larynxu zabezpečujú drobné svaly upínajúce sa na chrupavky tohto orgánu. Naproti tomu aktivita syrinxu je, okrem iného, spojená aj so svalmi, ktoré sú pri iných skupinách homologické so svalmi siahajúcimi od jazyka k pletencu hornej končatiny. Spomínané hlasové orgány sa líšia aj pôvodom: larynx vzniká z mezodermu a buniek neurálnej lišty, kým na vzniku syrinxu sa podieľajú výlučne mezodermálne bunky. Je zaujímavé, že aj dinosaurí predkovia vtákov mali pravdepodobne len larynx. V určitom bode evolučného vývoja sa však v prípade zástupcov tejto línie rozšírila báza priedušnice, čím vznikol základ syrinxu. V priebehu miliónov rokov syrinx vtákov prebral funkciu larynxu, jedným z dôvodov napríklad mohlo byť, že bol všestrannejší pri produkcii komplexných zvukov. Vznik a neskoršia dominancia syrinxu pri produkcii akustických signálov predkov moderných vtákov mohla súvisieť tiež s rozvojom lietavého spôsobu života, ktorý ovplyvnil štruktúru ich dýchacieho traktu. To, že je syrinx skutočnou evolučnou novinkou vývojovej línie vedúcej k moderným vtákom, ktorá vznikla v zásade de novo, podporuje aj fakt, že najbližší žijúci príbuzní vtákov, krokodíly, žiaden syrinx nemajú.

Kingsley E. P. et al., PNAS, DOI: 10.1073/pnas.1804586115

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Spočítat to covidu

Spočítat to covidu

Martin Šmíd  |  5. 4. 2021
Představte si, že jste starosta středně velkého města a že ve vašem městě propukne epidemie. Musíte rozhodnout, co proti ní udělat. Na jedné...
Turbo-venkovy

Turbo-venkovy

Radan Haluzík  |  5. 4. 2021
Jak bude při současném tempu globalizace vypadat zapadlý venkov naší planety v budoucnosti, řekněme za čtvrt století? Ony vesničky ztracené vysoko...
Bublina českých dějin

Bublina českých dějin

Jan Urban  |  5. 4. 2021
„V otázkách tak důležitých může býti a jest zajisté stanovisko různé. Avšak domníváme se, že myšlenky právě projevené už pro svou přímosť a...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné