i

Aktuální číslo:

2019/10

Téma měsíce:

Sesuvy

Syrinx ako evolučná novinka vtákov

 |  4. 2. 2019
 |  Vesmír 98, 72, 2019/2

Takmer všetky suchozemské štvornožce, od obojživelníkov, cicavcov až po väčšinu plazov, majú larynx (hrtan) – orgán, ktorý plní dôležitú úlohu vo vokálnej komunikácii mnohých skupín. Jedinou výnimkou sú potomkovia drobných teropodných dinosaurov, ktorí prežili až do dnešných dní, teda vtáky. Rôzne typy zvuku vrátane spevu produkuje ich štruktúra nazvaná syrinx. Syrinx sa od larynxu v mnohom odlišuje. Syrinx je, napríklad, uložený veľmi hlboko v dýchacom trakte vtákov, v zásade v mieste, kde sa priedušnica rozvetvuje do priedušiek. Larynx je lokalizovaný podstatne vyššie, napríklad človek ho má približne na úrovni hltanu (pharynx). Funkčnosť larynxu zabezpečujú drobné svaly upínajúce sa na chrupavky tohto orgánu. Naproti tomu aktivita syrinxu je, okrem iného, spojená aj so svalmi, ktoré sú pri iných skupinách homologické so svalmi siahajúcimi od jazyka k pletencu hornej končatiny. Spomínané hlasové orgány sa líšia aj pôvodom: larynx vzniká z mezodermu a buniek neurálnej lišty, kým na vzniku syrinxu sa podieľajú výlučne mezodermálne bunky. Je zaujímavé, že aj dinosaurí predkovia vtákov mali pravdepodobne len larynx. V určitom bode evolučného vývoja sa však v prípade zástupcov tejto línie rozšírila báza priedušnice, čím vznikol základ syrinxu. V priebehu miliónov rokov syrinx vtákov prebral funkciu larynxu, jedným z dôvodov napríklad mohlo byť, že bol všestrannejší pri produkcii komplexných zvukov. Vznik a neskoršia dominancia syrinxu pri produkcii akustických signálov predkov moderných vtákov mohla súvisieť tiež s rozvojom lietavého spôsobu života, ktorý ovplyvnil štruktúru ich dýchacieho traktu. To, že je syrinx skutočnou evolučnou novinkou vývojovej línie vedúcej k moderným vtákom, ktorá vznikla v zásade de novo, podporuje aj fakt, že najbližší žijúci príbuzní vtákov, krokodíly, žiaden syrinx nemajú.

Kingsley E. P. et al., PNAS, DOI: 10.1073/pnas.1804586115

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Zhasněte světla!

Zhasněte světla!

Pavel Pecháček  |  7. 10. 2019
V důsledku technologického pokroku i rostoucí lidské populace stále přibývá míst, která jsou v noci vystavena umělému osvětlení (někdy...
Negativní dopady sesuvů

Negativní dopady sesuvů

Jan Klimeš  |  7. 10. 2019
Hlavním důvodem studia sesuvů jsou působené škody na majetku a v extrémních případech i ztráty na životech lidí. Přesto jsou objektivní a...
Odkrytá skrytá tvář Měsíce

Odkrytá skrytá tvář Měsíce uzamčeno

Pavel Gabzdyl  |  7. 10. 2019
Po celou dobu existence lidstva nám Měsíc ukazoval jen přivrácenou polokouli. Pouhých 60 let (od října 1959) známe díky ruské sondě Luna 3 i...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné