i

Aktuální číslo:

2019/1

Téma měsíce:

Led

Na ostrove Gough myši devastujú hniezda morských vtákov

 |  7. 1. 2019
 |  Vesmír 98, 6, 2019/1

Ostrovná biota je jednou z najfascinujúcejších, ale aj najzraniteľnejších zložiek globálnej biodiverzity. V priebehu času, žiaľ, mnohé ostrovy zasiahla expanzná činnosť človeka, čoho dôsledkom bolo najmä zničenie prirodzeného prostredia a introdukcie nepôvodných druhov. Introdukované druhy ohrozujú starousadlíkov hlavne ako ekologickí konkurenti alebo ako predátori. Podobne je to aj v prípade neveľkého ostrova Gough v južnom Atlantiku, ktorý bol tisícročia bezpečným prístavom množstva morských vtákov prichádzajúcich sem zahniezdiť a vyviesť potomkov (vďaka unikátnej biote je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO). Na rozdiel od častejšie skloňovaných mačiek či potkanov, na tomto ostrove páchajú veľké škody hlavne myši domáce (Mus musculus). Aby autori nedávno publikovanej štúdie mohli aspoň približne odhadnúť lokálne škody spôsobené týmto malým hlodavcom, porovnali hniezdnu úspešnosť miestnych hniezdičov s populáciami druhov hniezdiacich na ostrovoch bez predátorov (s podobnou ekológiou či životnými stratégiami, ktoré by mali produkovať podobné množstvo potomstva). Podľa ich výpočtov predstavuje predácia myší pre zasiahnuté populácie obrovský problém, pretože práve ony by mali byť zodpovedné za stratu 1,47–2,12 milióna vajec (mláďat) ročne. Výpadmi myší sú najviac postihnuté menšie druhy hniezdiace v podzemných úkrytoch. Strata vajec či úmrtnosť mláďat sa významne zvýšila aj pri druhoch hniezdiacich v zime, keď je potravná ponuka na ostrove chudobnejšia ako v iných ročných obdobiach. Myši preto napádajú ich hniezda ešte intenzívnejšie ako obvykle. Pre druhy obmedzené svojím hniezdením výlučne, alebo takmer výlučne, na ostrov Gough, ako napr. v prípade hladinára amsterdamského (buřňák Macgillivrayův; Pachyptila macgillivrayi), tajfúnnika bielobruchého (buřňák bělobřichý; Pterodroma incerta) a albatrosa tristanského (Diomedea dabbenena), to môže predstavovať existenčný problém.

Caravaggi A. et al., Ibis, DOI: 10.1111/ibi.12664.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Dostali jsme obrovskou šanci

Dostali jsme obrovskou šanci

Eva Bobůrková  |  7. 1. 2019
Cenu Nadace Dagmar a Václava Havlových VIZE 97, jíž jsou oceňováni myslitelé „přesahující svým dílem do kulturního, společenského i každodenního...
Dejte to k ledu. Ale ke kterému?

Dejte to k ledu. Ale ke kterému? uzamčeno

Dominik Heger  |  7. 1. 2019
„A přece mě můj dobrý kůň ve vlasti přenesl přes široké jezero jako to za námi, a přitom si nesmočil ani chlup nad kopytem,“ řekl křesťanský rytíř...
Nedopsaný příběh červeného sněhu

Nedopsaný příběh červeného sněhu

Červené zabarvení sněhu v horských a polárních oblastech způsobené masivním namnožením mikroskopických řas přitahuje pozornost od dávných dob....

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné