i

Aktuální číslo:

2025/11

Téma měsíce:

Vlny

Obálka čísla

Na ostrove Gough myši devastujú hniezda morských vtákov

 |  7. 1. 2019
 |  Vesmír 98, 6, 2019/1

Ostrovná biota je jednou z najfascinujúcejších, ale aj najzraniteľnejších zložiek globálnej biodiverzity. V priebehu času, žiaľ, mnohé ostrovy zasiahla expanzná činnosť človeka, čoho dôsledkom bolo najmä zničenie prirodzeného prostredia a introdukcie nepôvodných druhov. Introdukované druhy ohrozujú starousadlíkov hlavne ako ekologickí konkurenti alebo ako predátori. Podobne je to aj v prípade neveľkého ostrova Gough v južnom Atlantiku, ktorý bol tisícročia bezpečným prístavom množstva morských vtákov prichádzajúcich sem zahniezdiť a vyviesť potomkov (vďaka unikátnej biote je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO). Na rozdiel od častejšie skloňovaných mačiek či potkanov, na tomto ostrove páchajú veľké škody hlavne myši domáce (Mus musculus). Aby autori nedávno publikovanej štúdie mohli aspoň približne odhadnúť lokálne škody spôsobené týmto malým hlodavcom, porovnali hniezdnu úspešnosť miestnych hniezdičov s populáciami druhov hniezdiacich na ostrovoch bez predátorov (s podobnou ekológiou či životnými stratégiami, ktoré by mali produkovať podobné množstvo potomstva). Podľa ich výpočtov predstavuje predácia myší pre zasiahnuté populácie obrovský problém, pretože práve ony by mali byť zodpovedné za stratu 1,47–2,12 milióna vajec (mláďat) ročne. Výpadmi myší sú najviac postihnuté menšie druhy hniezdiace v podzemných úkrytoch. Strata vajec či úmrtnosť mláďat sa významne zvýšila aj pri druhoch hniezdiacich v zime, keď je potravná ponuka na ostrove chudobnejšia ako v iných ročných obdobiach. Myši preto napádajú ich hniezda ešte intenzívnejšie ako obvykle. Pre druhy obmedzené svojím hniezdením výlučne, alebo takmer výlučne, na ostrov Gough, ako napr. v prípade hladinára amsterdamského (buřňák Macgillivrayův; Pachyptila macgillivrayi), tajfúnnika bielobruchého (buřňák bělobřichý; Pterodroma incerta) a albatrosa tristanského (Diomedea dabbenena), to môže predstavovať existenčný problém.

Caravaggi A. et al., Ibis, DOI: 10.1111/ibi.12664.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Lidské ucho v počítači

Lidské ucho v počítači uzamčeno

Pavel Jungwirth, Ondřej Ticháček  |  3. 11. 2025
Podle známého výroku Richarda Feynmana člověk něčemu pořádně porozumí, až když to sám sestrojí. A já (Pavel Jungwirth) jsem si z velmi osobních...
Deset let gravitačních vln

Deset let gravitačních vln

Ondřej Zelenka  |  3. 11. 2025
Letos v září jsme oslavili 10 let od první přímé detekce gravitačních vln. Jejich zaznamenáním jsme nejen doplnili další dílek skládačky důkazů...
Horké vlny v měnícím se klimatu

Horké vlny v měnícím se klimatu

Jan Kyselý, Ondřej Lhotka  |  3. 11. 2025
Tent o příspěvek navazuje na článek Horké vlny v měnícím se klimatu: otazníky zůstávají (Vesmír 91, 28, 2012/1) a shrnuje aktuální stav poznatků...