Hlukové a svetelné znečistenie ovplyvňuje lokálnu hustotu vtákov

Nadmerný hluk a svetelný smog ako dôsledok ľudskej činnosti predstavujú významnú výzvu pre mnohé živé organizmy. Predošlé štúdie sa zameriavali predovšetkým na nezávislý ekologický efekt jednotlivých typov znečistenia, hoci reálne pôsobia na mnohých miestach oba typy súčasne. Autori čerstvej publikácie v prestížnom odbornom časopise Global Change Biology využili dáta z unikátneho projektu FeederWatch, do ktorého sa zapojilo takmer tri a pol milióna dobrovoľníkov naprieč celými kontinentálnymi Spojenými štátmi americkými. Od novembra do apríla zaznamenávali počet jedincov najrôznejších druhov vtákov, ktoré navštívili nimi pozorované kŕmidlo. Autori publikovanej štúdie potom tieto údaje spojili s informáciami o lokálnom zaťažení hlukovým a svetelným smogom. Z analýz zahrňujúcich 140 druhov vtákov vyplynulo, že počet vtákov na jednotlivých kŕmidlách negatívne ovplyvňovalo predovšetkým hlučné prostredie. V prípade, že sa kŕmidlá nachádzali v oblastiach s vysokým hlukovým aj svetelným smogom zároveň, negatívne efekty oboch faktorov sa často znásobili. Z tohto dôvodu sa množstvo ďalších druhov týmto oblastiam vyhýbalo. Odpoveď vtákov na spomínané znečistenie sa líšila aj podľa obývaného habitatu: lesné vtáky boli na antropogénne stresové faktory citlivejšie ako vtáky otvorených oblastí. Štúdia priniesla aj zaujímavé zistenie, že početnosť 47 druhov vtákov narastala s intenzitou svetelného znečistenia počas dlhších nocí. Dlhé noci sú náročné hlavne pre vtáky na ďalekom severe, kde v zime nočné teploty klesajú hlboko pod bod mrazu a zostať v teple je preto energeticky extrémne náročné. Zvýšené svetelné znečistenie by severským populáciám mohlo umožňovať zostať aktívnymi o niečo dlhšie a získať viac potravných zdrojov. Nadmerná nočná aktivita si však môže vyberať svoju daň, napríklad v podobe prílišného fyziologického stresu.

Wilson A. A. et al.: Global Change Biology, 2021, DOI: 10.1111/gcb.15663