Nie je stres ako stres

Predstavujete si, aké by to bolo krásne, keby bol život bez stresu? Pozor! Mylná predstava! Bez stresu by sme nedokázali prežiť, potrebujeme ho. Prečo sme potom tak často „v strese“ a nerobí nám to dobre?

Stres je reakcia nášho tela na podnety, ktoré skutočne alebo symbolicky narušujú jeho vnútornú rovnováhu. Presnú definíciu stresu nepoznáme, je ale isté, že stres je odpoveď nášho organizmu na to, čo sa deje a môže nás prípadne ohroziť. Ľudia zvyknú hovoriť, že na nich stále častejšie pôsobí stres, alebo že nejaká činnosť je plná stresu, to je však nesprávne, pretože stres je v nás. Podnety, ktoré stres vyvolávajú, nazývame stresové podnety alebo stresory (obr. 1).

Naše telo je zložitý, komplikovane riadený systém, a pokiaľ je zdravý, nevykonáva nezmyselné činnosti. Naopak, v našom tele je množstvo navzájom prepojených mechanizmov, ktoré zabezpečujú, aby všetky potrebné telesné a duševné pochody fungovali správne. Účelom stresovej reakcie, teda stresu, je pomôcť človeku prekonávať záťažové situácie. Predpokladáme, že stresová reakcia vznikla dávno počas fylogenézy. Neraz človek musel dostatočne rýchlo prekonať prírodné živly, či vyhrať boj s divými zvieratami. Bolo treba rýchlo skoncentrovať pozornosť, zmobilizovať dostatok energie na svalovú činnosť, zabezpečiť dostatočný prívod krvi do všetkých tkanív atď. Druhou možnosťou bolo utiecť z nebezpečného miesta, čo rovnako vyžadovalo uvedené deje. Práve pre takéto náročné situácie, ktoré môžeme stručne nazvať „bojuj, alebo utekaj“, sa rozvinula stresová reakcia, teda stres, zabezpečujúca aktiváciu všetkých funkcií nášho tela potrebných na ich zvládnutie. Primárna funkcia stresu je človeku pomáhať. Moderní ľudia už nemusia bojovať s mamutmi či inou divou zverou. Naša doba však prináša množstvo iných záťažových situácií.

Teórie stresu

Za objaviteľa teórie stresu a otca moderného výskumu stresu sa považuje Hans Selye (1907–1982). Hans Selye mal blízky vzťah aj k našej krajine, pretože detstvo prežil na území Slovenska. Po maturite odišiel študovať do Prahy, kde na Nemeckej univerzite získal lekársky diplom. Výskumu stresu sa venoval v Kanade. Podľa Hansa Selyeho je stres nešpecifická reakcia organizmu na všetky podnety, ktoré ohrozujú jeho rovnováhu. Zjednodušene tvrdil, že stresová reakcia – stres – je vždy rovnaká.

Dnes máme dostatok dôkazov, že to nie je celkom tak. Pri stresovej reakcii sa aktivujú viaceré funkcie organizmu a nie všetky sú rovnako ovplyvnené každým stresovým podnetom. Rôzne stresové podnety vyvolávajú v tele rôzne zmeny. Dôležité je, že charakter a intenzita stresovej reakcie závisia od momentálneho stavu telesných a psychických funkcií. Napríklad unavený, vyčerpaný človek môže zareagovať na mierne stresory oveľa silnejšie ako v čase telesnej a duševnej pohody.