Aktuální číslo:

2020/7

Téma měsíce:

Klimatické změny

Imunita a tolerancia

Jin a Jang imunitného systému
 |  4. 4. 2013
 |  Vesmír 92, 224, 2013/4

Čím väčšmi miluješ sám seba, tým väčším nepriateľom sa stávaš sám sebe

Maria von Ebner-Eschenbachová

Život na Zemi predstavuje obrovský ekosystém organizmov žijúcich v rovnováhe a harmónii. Táto harmónia je však iba zdanlivá, pretože v reálnom svete je kontinuita druhov bytostne spätá s bojom o prežitie, merateľným početnosťou jednotlivých druhov.

V tomto ohľade sú, v biologickom zmysle slova, pánom našej planéty baktérie. Tieto voľným okom neviditeľné bytosti tvoria 80 % všetkej zemskej biomasy a suverénne ovládajú vzduch, zem, vodu a dokonca aj miesta s extrémnymi životnými podmienkami. I v našom črevnom trakte je ich viac než vlastných buniek tela. Dokonca sa odhaduje, že každý z nás je hostiteľom viac než 3000 rôznych bakteriálnych druhov, ktoré majú súhrnne k dispozícii zhruba 3 milióny rôznych génov, z ktorých mnohé slúžia k virulencii a potenciálnemu zničeniu hostiteľa. Sme doslova vnorení do „bakteriálneho mraveniska“, kde jedinou stratégiou na prežitie je dokonalá obrana. A to ešte nepočítame armádu vírusov a parazitov pre ktorých sme tiež výdatnou „živnou pôdou“.

Je záhadou, ako môže človek so svojimi približne 18 000 génmi vzdorovať takejto početnej a všadeprítomnej presile. Za tento heroický výkon a udatnosť vďačíme imunitnému systému. Ten je síce svojou povahou obranný, ale stratégia obrany je aktívna a založená na časovo-priestorovej koordinácii jeho buniek, za účelom zničenia biologických a environmentálnych činiteľov, ktoré ohrozujú existenciu jedinca. Deštrukčná vlastnosť nášho imunitného systému je založená na využití, z evolučného hľadiska novej schopnosti, spolupráce dvoch základných typov buniek, patriacim k podsystému vrodenej a získanej imunity.

Aktivácia imunitného systému

Bunky vrodenej imunity, napríklad makrofágy a dendritické bunky sú evolučne staršie a schopné fagocytovať mikroorganizmy i cudzorodé častice, ktoré objavili v našom tele. Po pohltení ich enzymaticky „rozsekajú“, vytvorené fragmenty vložia do žliabku špeciálnej molekuly (MHC) a v jej kontexte prezentujú na svojom bunkovom povrchu ako antigény. Dôležitou súčasťou takejto bunky prezentujúcej antigén (APC) je súbor špeciálnych receptorov zo skupiny PRR (Pattern Recognition Receptors), ktoré vo fagocytovanom materiáli s neomylnou presnosťou detegujú prítomnosť molekúl vlastných výlučne mikroorganizmom. Takto detegované nebezpečenstvo infekcie sa potom signalizuje výstražnými tzv. kostimulačnými molekulami typu CD80 alebo CD86 umiestnenými na povrchu bunky prezentujúcej antigén spolu s MHC-antigénovým komplexom. To je veľmi dôležité, pretože aktivácia PRR receptorov rozhoduje o tom či a do akej miery sa bude imunitný systém aktivovať (obr. 1).

Nyní vidíte 18 % článku. Co dál:

Jsem předplatitel, mám plný přístup
Jsem návštěvník
Chci si přečíst celé číslo
Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru. Více o předplatném
OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Imunologie

O autorech

Jan Dobeš

Dominik Filipp

Doporučujeme

O mariánském sloupu, který se nevrátil na Staroměstské náměstí

O mariánském sloupu, který se nevrátil na Staroměstské náměstí

Eliška Fulínová  |  18. 7. 2020
Instalace neúplné kopie mariánského sloupu na pražské Staroměstské náměstí přišla ironií osudu ve zjitřené době, kdy se na různých místech po...
Na staré zkušenosti nezapomínejme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Eva Bobůrková  |  13. 7. 2020
Vladimír Vonka je uznávaný virolog v Česku i ve světě. Ač brzy oslaví devadesáté narozeniny, stále se věnuje vědě, konkrétně vývoji...
Komu se nelení…

Komu se nelení…

Petr Pokorný  |  13. 7. 2020
Jsou-li nějaké změny příliš pomalé, lidé je v subjektivním čase svých životů skoro nevnímají. Stačí se ale podívat na staré krajinomalby či...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné