Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Chaos alebo poriadok?

Ad Vesmír 90, 313, 2011/6
 |  3. 11. 2011
 |  Vesmír 90, 609, 2011/11

V júnovom čísle časopisu Vesmír rozoberá Václav Hořejší dva pohľady na dušu – materialisticky a dualisticky. Zaujali ma najmä posledné odstavce jeho príspevku, ktoré pripúšťajú akýsi „objektívny nemateriálny svet“, podobný matematickým abstraktným zákonitostiam. „Dokonce se mi zdá, jako by i třeba hudební skladatelé netvořili svá geniální díla de novo, ale spíše ,vytahovali‘ něco, co už preexistovalo v jakémsi ,světě idejí‘“ píše V. Hořejší. Korunku tejto myšlienke nasadzuje potom v ďalšom článku J. Vácha (Vesmír 90, 362, 2011/6), keď popisuje fenomén biologickej sebaorganizacie: „Kauffman je první, kdo v souvislosti s evolucí začal konstruovat matematické modely. Sám byl někdy zaskočen neočekávaným chováním svých modelů, kde z chaosu náhle ,vyskočil‘ pořádek.“

Ian Nicholas Stewart, uznávaný profesor matematiky na University of Warwick a autor mnohých kníh o matematike, píše, že „od husľovej struny vedie cez matematiku cesta k objavu rádiových vĺn. Matematika má úžasnú moc odkrývať nečakanú štruktúra aj tam, kde vládne zdanlivo len chaos: v oblakoch či v tajomnom rytme počasia“. Matematika je podľa tohto autora absolútne nereálna, je to len číry produkt nášho myslenia. A napriek tomu je to najlepší nástroj na poznávanie sveta. Od okamihu, keď sa na svet zahľadíme očami matematiky objavíme veľké tajomstvo: prírodné modely nás dovedú k podstatným princípom, podľa ktorých funguje celý vesmír.

Klasická ukážka matematického sveta v každodennej praxi je Gaussovo rozdelenie so svojimi základnými prvkami. Existujú však aj ďalšie rozdelenia, oveľa zaujímavejšie a prekvapujúcejšie vo svojich dôsledkoch. Napríklad Paretovo rozdelenie sa často používa na určenie výšky príjmu obyvateľstva, pričom má všeobecnú platnosť bez ohľadu na politický systém či geografickú polohu skúmanej vzorky populácie (Vesmír 80, 490, 2001/9). A čo taký Sznajdov model, ktorý môžeme aplikovať na volebné výsledky mnohých krajín? Pritom dynamika tohto modelu sa dá popísať Schrödingerovou rovnicou kvantovej mechaniky. Ako píše Slanina: „Opět jeden důkaz, že fyzika tvoří celek, ať zrovna mluvíme o atomech, galaxiích nebo lidech.“ (Vesmír 82, 272, 2003/5).

Jeden z najväčších fyzikov 20. storočia – Albert Einstein – sa o matematike vyjadril nasledovne: „Som presvedčený, že môžeme objaviť pomocou čisto matematických konštrukcií pojmy a zákony, ktorými sú tieto pojmy sprevádzané, čo dáva kľúč k pochopeniu prírodných javov.“ Vyvrcholením tohto matematického snaženia je potom známa teória všetkého od Johna Barrowa, ktorá údajne „zjednotí všetky zákony prírody v jedinom výroku, ktorým sa odhalí nevyhnuteľnosť všetkého, čo bolo, je a čo sa stane vo fyzikálnom svete “. Veľký poprask preto spôsobila práca G. Westa, J. Browna a B. Enquista (1998), ktorý na základe princípov fyziky, chémie a biológie vytvorili tzv. metabolickú teóriu biológie, nazývanú teória všetkého živého (Vesmír 89, 536, 2010/9; 83, 508, 2004/9). Jej princípom je závislosť medzi hmotnosťou jedinca a jeho energetickou potrebou (metabolizmom).

Zdá sa, že aj sociálne správanie spoločnosti podlieha tým istým (?) matematickým zákonitostiam resp. akémusi „vnútornému poriadku zo Sveta ídeí“. V januári 2011 totiž J. H. Brown s ďalšími autormi publikoval veľmi zaujímavú prácu: Energetic Limits to Economic Growth, kde sledovali energetickú spotrebu pre 220 krajín sveta po dobu 24 rokov (obdobie 1980–2003). Závislosť medzi spotrebou energie na obyvateľa a normalizovaným HDP na obyvateľa totiž podlieha tomu istému škálovaciemu koeficientu ako v metabolickej teórií biológie!

No a ešte jeden príklad z celkom opačného odboru ľudskej činnosti. Závislosť medzi hospodárskym rastom spoločnosti a následnou zvýšenou produkciou komunálnych odpadov sa stala v posledných rokoch všeobecne potvrdenou desiatkami štúdií. Dokonca aj Európska komisia vo svojom 6. environmentálnom akčnom pláne uvádza ako svoj hlavný cieľ: „breaking the link between economic growth and waste generation“. O to viac ale prekvapuje, že pri štatistickom spracovaní údajov z Eurostatu za roky 1995–2009 o hospodárskom raste (GDP) a produkcií komunálnych odpadov (MSW) na obyvateľa EU dostaneme podobné grafy ako J. Brown. Závislosť medzi MSW a GDP pre 23 krajín EU je taktiež viazaná na rovnaký škálovaci koeficient.

Vráťme sa k myšlienke, ktorú uviedol prof. Hořejší. Skutočne sa zdá, že existuje aj akýsi nemateriálny svet, kde platia tie isté zákonitosti či už v matematike, biológií alebo aj v sociálnom správaní spoločnosti. Žeby fyzikálna teória všetkého zahrňovala nakoniec skutočne všetko? Alebo trochu inak: „Že by stará představa duše světa měla své racionální opodstatnění? (Vesmír 77, 385, 1998/7).

A tak naši mladší vedci nemusia pátrať len po duši (anima) resp. psychike. Je tu celý obrovský a neznámy, ale asi (Kauffmanovsky sebaorganizovaný) svet, ktorý ešte len čaká na svoje objavovanie. Trochu tým mladým závidím…

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Filozofie

O autorovi

Marek Hrabčák

Doporučujeme

Přemýšlej, než začneš kreslit

Přemýšlej, než začneš kreslit

Ondřej Vrtiška  |  4. 12. 2017
Nástup počítačů, geografických informačních systémů a velkých dat proměnil tvorbu map k nepoznání. Přesto stále platí, že bez znalosti základů...
Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné