Vírusy s afinitou k prvkom vzácnych zemín

Každý čitateľ už iste videl obrázok, na ktorom sa bakteriofág s hranatou hlavičkou a dlhými tenkými bičíkmi, čoby končatinami, vzdialene pripomínajúci pristávací lunárny modul, prisáva na povrch bakteriálnej bunky, aby ju infikoval. Ale predstava, že by sa tento vírus mohol využiť pri získavaní prvkov vzácnych zemín, sa zdá takmer absurdná. No najnovšie výskumy naznačujú, že to nie je až tak nemožné.

Prvky vzácnych zemín sa využívajú v modernej elektronike, vrátane všadeprítomných mobilov, batérií, laserov, monitorov, permanentných magnetov, ale aj vo vojenskom priemysle. Preto ich ťažba patrí medzi strategické ciele štátnych ekonomík, hlavne veľmocí. Čína ročne ťaží okolo 240 000 ton vzácnych zemín. Žiaľ, pri získavaní vzácnych prvkov sa zväčša používajú chemické postupy na báze organických rozpúšťadiel, ktoré značne zaťažujú životné prostredie. Okrem toho, lantanoidy sa ťažko oddeľujú od sprievodných prvkov, akými sú tórium alebo urán, a od iných nečistôt prítomných v horninách.

Infekcia baktérie E. coli bakteriofágom T4. Bakteriofág (zobrazený červene) uvoľní do baktérie svoju DN A (biela farba). Podľa jej návodu začne bunka syntetizovať nové kópie vírusu, ktoré sa následne uvoľnia a baktéria hynie.

Ilustrace David S. Goodsell, RCSB Protein Data Bank and Scripps Research, DOI: 10.2210/rcsb_pdb/goodsell-gallery-048; CC BY 4.0