Čo zachráni medárika kováčskeho pred vyhynutím?

Medárik kováčsky (Anthochaera phrygia; česky medosavka žlutočerná), austrálsky endemit, je jedným z varovných príkladov kedysi hojne rozšíreného druhu, ktorému človek zničil jeho životné prostredie. Areál medárika sa ešte pred 80 rokmi rozprestieral od Adelaide na juhu po Rockhampton na severe a lokálne bol jedným z najbežnejších druhov. Dnes sa jeho populácia scvrkla na 300 prežívajúcich jedincov, druh je preto bezprostredne ohrozený vyhynutím. Dramatický pokles populačnej hustoty medárikov spôsobil okrem iného to, že mladé samce z riedko osídlených oblastí nenatrafia na dospelé jedince svojho druhu, nemajú sa teda od koho naučiť druhovo špecifickému spevu, namiesto toho opakujú spevy iných druhov vtákov [1]. To napokon znižuje aj ich reprodukčný úspech, čo len prehlbuje populačný pokles druhu.

Úsilie ochranárov na záchranu tohto charizmatického operenca bolo v posledných rokoch nákladné a vyčerpávajúce, avšak s neistým výsledkom. Tím austrálskych vedcov sa preto v nedávnej štúdii [2] pokúsil sumarizovať všetky dostupné dáta o populačnej štruktúre a dynamike divokých populácií medárika, ako aj o snahe človeka obohacovať divé populácie o jedince odchované v zajatí. Na ich základe autori nasimulovali úspešnosť prežívania druhu a pokúsili sa aj identifikovať faktory nevyhnutné na jeho záchranu. Z výsledkov analýz vyplynulo, že hoci v súčasnosti úsilie ochranárov drží medáriky ako-tak nad vodou, bez ďalších intervencií hrozí druhu vyhynutie už v priebehu najbližších 20 rokov. Aby medárik kováčsky mohol dlhodobo prežívať, treba zabezpečiť tri základné podmienky.

1. V súčasnosti majú medáriky veľmi nízku hniezdnu úspešnosť, hlavne v dôsledku predácie. Na úspešné prežitie druhu sa budú musieť ochrániť ich hniezda pred predátormi tak, aby sa hniezdna úspešnosť párov aspoň zdvojnásobila.
2. Reintrodukčné úsilie a počet do prírody vypustených jedincov sa musí zvýšiť najmenej po dobu 20 rokov.
3. Musí sa obnoviť ochrana aspoň časti pôvodných lesnatých biotopov, ktoré medáriky obľubovali (a to je pre dlhodobé prežívanie druhu úplne nevyhnutné).

Emblematické medáriky stále balansujú na hrane vyhynutia a ich záchrana bude vyžadovať dlhodobé, nákladné a koordinované ochranárske úsilie.  

[1] Crates R. et al.: Proceedings of the Royal Society B, 2021, DOI: 10.1098/rspb.2021.0225.

[2] Heinsohn R. et al.: Biological Conservation, 2022, DOI: 10.1016/j.biocon.2021.109430.