GMO je dobré x GMO je zlé

Povedať o geneticky modifikovaných organizmoch, či sú dobré, alebo zlé „není věc snadná, ba myslím si, že je přímo nelehká“, ako na analogickú situáciu odznelo v rozprávke Tři oříšky pro Popelku. Atmosféra okolo GMO je totiž stále (a to po zhruba pätnástich rokoch ich aktívneho pestovania!) úplne rovnaká, ako v najrôznejších rozprávkach okolo čarovných bosoráckych „lektvarov“. Sú také, ktoré zaženú bolesť alebo pomôžu získať nehynúcu lásku krásného princa a sú také, ktoré spomenutého princa premenia na žabu alebo kameň. GMO sa často mantinelisticky prezentujú ako istá záhuba planéty alebo, naopak, jej spasenie, bez akýchkoľvek medzistupňov. Ale na základe čoho si má človek vlastne vybrať? Čo potrebuje k tomu, aby mohol byť so svojím výberom spokojný?

Okrem informácií z odborných prírodovedeckých predmetov, ktoré súvisia s GMO (a neodborníkovi nezostáva nič iné, ako sa na ne spoľahnúť), je tu aj čosi, čo každý z nás používa denne, pretože inak by sa nezorientoval v už načrtnutých mantineloch dobro verzus zlo. Denne sa musíme rozhodovať, čo je správne a ako postupovať ďalej. Vtedy si nevedomky voláme na pomoc a spoliehame sa na – etiku. Naše každodenné rozhodnutia sú ňou podmienené pri riešení akejkoľvek dilemy. Ak hľadáme správnu cestu, pýtame sa, či je dobrá, teda či je pokojná, bezpečná, istá a uspokojujivá.

Spomeňme si na školské časy. Ak ste stáli pred dilemou urobiť či neurobiť si ťahák, spomínate si aj na to, čím všetkým bola záverečná voľba podmienená? Keby sme pomyselné odpovede mali zaškatuľkovať, dalo by sa to napríklad takto: ja – môj prístup k predmetu, čas na prípravu, schopnosti..., tí ostatní – čo odo mňa očakávajú rodičia, ako sa k predmetu stavia trieda ako celok, aký je učiteľ/ka..., sankcia – čo sa stane, ak mi na ťahák prídu, čo získam, ak na neho neprídu... atď. Takto by sa dalo vymenovať mnoho ďalších vecí, na ktoré treba brať ohľad. A práve predchádzajúca veta je významná nielen v etike, ale aj v nazeraní na GMO. Na čo všetko je nutné pri etickom zhodnotení GMO brať ohľad?

Heterogénnosť a rozsiahlosť problematiky GMO je podmienená nielen svojou teoretickou a aplikačnou rovinou, ale aj spoločenskou citlivosťou. Verejne, spoločensky niečo akceptovať znamená pripísať tomu vlastnsti ako prospešnosť, užitočnosť, dobro. Avšak ani verejná mienka, morálne hodnotenie, ani vnútorné, stotožnenie sa so spoločensko-morálnymi hodnotami, nemusí znamenať, že predmet akceptácie (alebo, naopak, odmietania), ostane prospešný, užitočný, či dobrý, aj keď sa podrobí teoreticko-etickej analýze. V prípade reflexie moderných genetických technologií premietnutých do podoby GMO vstupujú do vzájomnej komunikácie vedci, etici, laická verejnosť a viaceré odvetvia (zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a pod.). Aj verejná diskusia, nielen etická, musí obsahovať odborné informácie, a tu sa znova vynára potreba aspoň základných znalostí z príslušných prírodovedných disciplín, bez ktorých nemôže byť o zodpovednom rozhodovaní ani reči.

Dokedy ľudstvo považovalo búrky za pomstu bohov? Kým nezistilo, čo to vlastne búrka je. Búrky sú síce stále pomerne nebezpečné, ale pretože dnes už vieme, čo by sa mohlo stať, robíme proti tomu potrebné opatrenia. Bolo by nanajvýš vhodné, ak by sme sa k niečomu podobnému dopracovali aj pri GMO. Jednoducho, na základe faktov by malo byť jasné, čo od jednotlivých organizmov môžeme čakať a urobíme potrebné opatrenia.

Pri analýze etického pozadia i dôsledkov akéhokoľvek postupu či technológie vyvstávajúcej z biovied je užitočné vytvoriť rámec, o ktorý sa pri hodnotení a diskusii dá oprieť. Takýto rámec však musí obsahovať minimálne dve zložky, a to súbor relevantných základných princípov k danému problému a rovnako zoznam všetkých činiteľov, ktoré na ňom akokoľvek participujú. Ale pozor, rámec pre etickú analýzu je často kompromisom medzi protichodnými požiadavkami. Potrebuje teda byť: a) založený na fungujúcej etickej teórii, čo potvrdí jeho autenticitu; b) dostatočne pochopiteľný a zaujímavý pre niektorý z všeobecne platných etických záujmov a c) vyjadrený čo najzrozumiteľnejším jazykom.

Ako fungujúce etické teórie, spoločenským životom a časom overené, vystupujú také postupy, na základe ktorých sa napokon rozhodujete konať. Ak sa rozhodnete na základe výhod, ktoré vám vaše konanie prinesie, a s rozhodnutím v danej chvíli ste spokojný a je pre vás (alebo skupinu, do ktorej patríte) jediné správne, ide o etickú teóriu označovanú ako hedonizmus. Ak však pri rozhodnutiach zvažujeme všeobecný záujem, používame etické teórie označované ako utilitarizmus a deontológia. Pri utilitarizme ide jednoducho povedané o čo najväčšie dobro pre čo najširší záber ľudí, pri deontike, naopak, musí byť konanie dobré samo o sebe, bez ohľadu na následky… Rovnako možno zaujať postoj sociálneho konsenzu, vychádzajúceho z teórie spoločenskej zmluvy, ktorá dobré konanie ustanovuje z pozície uzatvorenej a rešpektovanej zmluvy medzi slobodnými jedincami. Tí legitimizujú a robia záväzným, to, čo sa v zmluve dohodne ako dobré.

Otázky zrozumiteľnosti jazyka pri GMO sú úzko späté s jednoduchým – čo je to GMO? Rovnako sú prepojené na spôsob a obsah informácií podávaných neodborníkmi (tzn. spotrebiteľmi či farmármi atď.) a na atraktívnosť vedy pre spoločnosť.

Etická matica

Etická matica je bioetickou metódou používanou pri komplikovaných verejných rozhodnutiach zahŕňajúcich aj poľnohospodárstvo a produkciu potravín vo vzťahu ku GMO. Pôvodne bol takýto systém hodnotenia vyvinutý pre biomedicínske aplikácie (pozri Beauchamp a Cildress, 1994), avšak možno ho použiť v podmienkach každej vnímavej pluralistickej spoločnosti s cieľom politicko-regulačných rozhodnutí na pozadí integrovaného, transparentného a zrozumiteľného prístupu rešpektujúc etický aspekt spoločnosti ohodnotiť, chrániť a kultivovať život.

Do etickej matice sa dajú rozpracovať najrôznejšie problémy a možno zostaviť rámec pre potravinový priemysel ako celok či špecifickú problematiku biotechnologicky upravených plodín v poľnohospodárstve.

Zahŕňa tri princípy, ktoré treba rešpektovať: prosperitu, autonómiu a spravodlivosť, aplikované na záujmy rôznych skupín relevantných k analyzovanej problematike, napr. GMO. Princípy vybrané do etickej matice predstavujú najznámejšie tradičné etické teórie. Rešpektovanie prosperity reprezentuje najdôležitejší utilitaristický princíp, rešpektovanie autonómie najdôležitejší deontologický princíp a rešpektovanie spravodlivosti odkazuje na modernú teóriu sociálneho konsenzu (Mepham, 2005).

Dôležité je, že prideľovanie bodov neprebieha z hľadiska hodnotiteľa, ale z hľadiska záujmových skupín, pričom matica nedáva odpoveď – nabáda k riešeniu otázok. A práve tu sa znova vraciame k položenej otázke – na čo všetko treba brať ohľad pri etickom hodnotení GMO brať? Nuž, na všetko relevantné. Nielen na spotrebiteľa zameraneho výhradne na bio- či ekoprodukty, nielen na čisto finančne motivované záujmy producentov GMO, nielen na predstavu spasenia rozvojového sveta. Mantinely v čistej podobe sa totiž v živote vyskytujú len vzácne, väčšinou je to rôznorodosť rôznorodostí, veď vďaka tomu sme tu vlastne aj my.

Práve nabádanie k riešeniu nás ponára priamo do aplikovanej etiky, ktorá skúma etické aspekty jednotlivých odvetví a aplikuje etické myslenie na jednotlivé problémy. V aplikovanej etike sa rešpektujú faktuálne údaje vedy, morálka ako eticko-regulačná forma a potreba spoločnosti a pluralita etických teórií. Citlivé a ohľaduplné, avšak adresné a zmysluplné riešenia etických dilem smerujúce k jednotlivým záujmovým skupinám sa na pozadí etickej analýzy v spoločnosti potom často presadzujú prostredníctvom záväzných právnych a mocenských vplyvov a zoskupení. Mephamova etická matica môže byť cestou, na ktorej sa v rozhodovaní človeka nestratí etický aspekt riešenia konkrétnych situácií v dnešnom poľnohospodárstve i spoločnosti.