Error-prone prednášky ako prostriedok motivácie študentov k diskusii

Poznáte to: 15 minút pred koncom prednášky otvoríte diskusiu. Nastáva mrvenie, študenti cítia, že o chvíľu bude prestávka. Zopár vašich výziev a po niekoľkých sekundách frustrujúce vzdanie sa. Pomerne častá situácia v prednáškových miestnostiach. Ak tam nemáte zopár ľudí, ktorých záujem spýtať sa prevyšuje obavy z negatívnych reakcií spolužiakov, potom sa takéto frustrácie stanú štandardnou výbavou vašich kurzov a v konečnom dôsledku vás dovedú k rezignácii. Dovolím si tvrdiť, že hoci je tento scenár veľmi častý, reflektuje ignorovanie podstatnej a jedinečnej možnosti, ktorou učiteľ disponuje: možnosti hrať sa so študentmi, experimentovať s nimi, a tak ich vyprovokovať k vyššiemu stupňu interakcie, nevyhnutnej pre pochopenie prezentovaného učiva. Trikov na aktívne zapojenie študentov je určite veľa. Príprava takýchto prednášok je, prirodzene, náročnejšia ako pri klasických formách prezentácie. Keď sa však dosiahne želaný efekt, sú vynaložený čas a energia odmenené doslova emotívnym zážitkom.

Jednou z možností ako vtiahnuť študentov do diskusie sú tzv. error-prone prednášky, v ktorých sa učiteľ zámerne dopúšťa niekoľkých chýb a cieľom študentov je v diskusii tieto chyby odhaliť. Ako každá hra, má aj táto svoje pravidlá, ktoré treba na začiatku definovať.

prednášok

1. Prednášajúci sa dopustí maximálne 5 chýb. Vyšší počet je kontraproduktívny. Aby sa vyhol podozreniu z neférovej hry, chyby vopred napíše na fóliu, prípadne na opačnú stranu tabule.
2. Posledných 20–30 minút prednášky sa venuje odhaľovaniu chýb. Chyba sa považuje za odhalenú vtedy, keď je študent schopný svoje tvrdenie podložiť presvedčivými argumentmi.
3. Každá odhalená chyba je bonifikovaná 1 bodom. Celkový počet získaných bodov sa pripočíta k  bodom, ktoré študent získa zo skúšobného testu. Výsledkom môže byť aj zlepšenie celkového hodnotenia študenta z predmetu.
4. Chyby, ktoré neidentifikovali študenti, odhalí a vysvetlí učiteľ na konci diskusie.
5. Okrem bodov za odhalenie vedomých chýb môže študent získať body aj za identifikáciu nevedomých učiteľových omylov. Opäť platí, že svoje tvrdenie musí študent náležite zargumentovať.
6. Prirodzene, platia všeobecné pravidlá pre interaktívne prednášky: (i) trpezlivosť v prípade, ak má skupina problémy v odhaľovaní chyby, (ii) vyjadrovanie potešenia (a nevyjadrovanie znechutenia) z výsledkov snaženia študentov, (iii) neponižovanie študenta, ktorý sa dopustil chybného odhalenia a (iv) snaha o vytvorenie atmosféry charakteristickej pre kolektívne hľadanie pravdy a nie pre inkvizíciu omylov jednotlivcov.

Typy chýb

Výber tej správnej chyby a jej včlenenie do prednášky nie je jednoduchou záležitosťou a vyžaduje prípravu. Vhodné typy chýb závisia od príslušného kurzu. Možnosti so všeobecnejším využitím:

1. Najvýraznejší vplyv na diskusiu majú logické chyby, ktoré nasledujú uvedenie nejakej základnej koncepcie. Napríklad definícia, ktorá je permanentne prezentovaná na tabuli, je ilustrovaná sériou príkladov, z ktorých jeden je nesprávny. Identifikácia tejto chyby umožňuje učiteľovi nenásilne zopakovať koncepciu alebo definíciu počas diskusie.
2. Treba sa vyhnúť chybám v samotných definíciách, pretože vedú skôr k zmäteniu študentov ako k ich poučeniu.
3. Triviálne chyby, ktoré sú zdrojom „lacných bodov“, nepredstavujú významný prínos pre diskusiu.
4. V prírodovedných kurzoch je dôležité, aby sa študenti naučili interpretovať experimentálne výsledky. Chyba v interpretácii empirického pozorovania počas prednášky môže viesť k detailnej diskusii o prezentovanom experimente, jeho štruktúre a význame pozorovaných výsledkov.

prednášok

1. Kreditný systém, na ktorom sú error-prone prednášky založené, motivuje študentov k diskusii. Táto motivácia je čisto pozitívna; nesprávne „odhalenia“ nie sú penalizované.
2. Počas diskusie sa dôležité časti prednášky opakujú, čo učiteľovi umožňuje zdôrazniť a dovysvetľovať dôležité odkazy.
3. Požiadavka, aby študent presvedč ivo zargumentoval svoje tvrdenie, mu pomáha naučiť sa prezentovať svoje názory v jasnej a koherentnej forme pred väčším publikom; schopnosť, od ktorej bude v nemalej miere závisieť jeho profesionálny úspech.
4. Identifikácia chýb vyžaduje študentovu pozornosť počas celej prednášky. Keďže pozornosť je jednou z podmienok učenia, error-prone prednášky zvyšujú pravdepodobnosť, že študent absorbuje dôležité odkazy prezentované učiteľom.
5. Error-prone prednášky sú istou formou hry a ako každá hra, aj táto má nezanedbateľnú emotívnu stránku. Je známe, že emóciami podfarbené skúsenosti sú ľahšie zapamätateľné (napr. McGaugh, Science 287, 248–252, 2000), takže táto forma prednášok môže zvýšiť úroveň porozumenia príslušného učiva.
6. Identifikácia učiteľových chýb motivuje študentov ku kritickej interpretácii informácií, ktoré sa im prezentujú na prednáškach a vo vedeckej literatúre. Tým v konečnom dôsledku môže pomôcť oživiť diskusie na odborných seminároch a urobiť z nich atraktívne fórum iskrivej výmeny názorov.