Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Meniť a pretvárať rozumom

Francis Bacon
 |  5. 3. 1996
 |  Vesmír 75, 168, 1996/3

Žil a pôsobil v „zlatom veku“ Anglicka (22. 1. 1561 - 9. 4. 1626). Bol osobným radcom kráľa Jakuba I., lordom strážcom pečate i lordom kancelárom. Získal titul baróna z Verulamu a vikomta zo St. Alabamu. Ako politik lavíroval medzi korunou a parlamentom. Spoločenské postavenie nakoniec stratil. V dejinách vedeckého poznávania však zostane zapísaný ako predstaviteľ optimistickej viery v ľudský rozum.

Za základ pravdivého vedeckého poznania považoval skúsenosť, pozorovanie a experiment. Navrhoval rozumovo spracúvať všetky údaje zo skúseností. „Každý pravdivejší výklad prírody sa robí na základe jednotlivých prípadov a vhodných pokusov, kde zmysly rozhodujú iba o pokuse, pokus o prírode a o samom predmete.“ Aplikovanie racionálnych metód na zmyslové fakty nás vedie k správnym výsledkom. Navrhnutý smer sa stal metódou vedeckého skúmania, vyznačil novú metodologickú cestu poznávania prírody i spoločnosti.

„Mojou krajinou je ľudské poznanie.“ Chcel sa vyhýbať prázdnym slovám a slepým pokusom. Hľadal príčiny a zmeny skrytých prírodných síl. Poznal dôležitosť praktického podmanenia prírody ľudskej vôli. „Ľudské myslenie je už svojou povahou náchylné predpokladať vo svete viac systému a pravidelnosti, než tam nachádza. Aj keď existuje mnoho úplne jedinečných a k ničomu neprirovnateľných vecí, ľudské myselnie sa usiluje nájsť k nim paralely, ktoré však neexistujú.“ V práci Novum Organum (1620) popísal postup induktívnej metódy, založenej na prísnom pozorovaní a experimente. Uznal silu mysle, ale aj závažnosť poznatkov, získaných z popisu prírody a z pokusov v nej konaných. Vedomosti z experimentov chcel spracúvať a dotvárať rozumom.

Zamiešal sa do politiky, osvojil si taktiku zdanlivých ústupkov, aby neskôr presadil úplne opačné ciele. Dobro štátu bolo pre neho hlavným merítkom politických postupov. Vybadal, že poznanie je moc. I keď patril k rozporným postavám, jeho nevšedná osobnosť humanistu ho viedla k rozumovému ovládaniu prírody a spoločnosti.

Bacon rád uvažoval. Jeho rozptýlené meditácie vyšli knižne. Eseje o morálke, ekonómii a politike sú radami, ako sa v jednotlivých otázkach labyrintu doby orientovať, hľadať praktické východiská a zvládnuť problémy. Štylisticky pôsobivo vyjadril múdrosť prepojením abstarktných a konkrétnych predstáv, vytvoril niektoré modelové riešenia ľudských a spoločenských vzťahov.

Prírodovedecké i spoločenskovedné poznatky majú prispievať k interpretácii sveta a spoločnosti, aby sa prejavili v technickej aplikačnej činnosti a v duchovno-mravnom obzore rozumných ľudských bytostí. Francis Bacon odkázal: „Márne sa očakáva veľký pokrok vo vedách, ak sa staré odieva novým a nové štepí do starého. Treba úplne všetko obrodiť, ak sa nechceme ustavične točiť v kruhu a uspokojiť sa s úbohým a takmer bezvýznamným pokrokom.“

Kde vlastne sme pri poznávaní štruktúr látok a organizmov? Interpretujeme získané poznatky správne? Chápeme dosť široko a hlboko otázky ľudskej existencie a prírodnej skutočnosti?

Z Baconových aforizmov, myšlienok a rád

  • Prvé, čo Boh stvoril vo svojom diele za šesť dní, bolo svetlo vnímania a posledné, čo stvoril, bolo svetlo rozumu.

  • Štyri piliere vlády sú náboženstvo, spravodlivosť, poradný zbor, pokladnica.

  • Chromý na správnej ceste predbieha zdravých, ktorí blúdia.

  • Čas je najväčší inovátor.

  • Písanie učí ľudí presnosti.

  • Mladosť je nielen v rokoch, ale aj v myšlienkach.

  • Najlepšou zbraňou je zdržovať sa mimo dostrel.

  • Žiadna zlá vlastnosť nehanobí človeka viac, ako keď sa ukáže, že je falošný a podlý.

  • Aktom pomsty sa človek postaví na úroveň svojho nepriateľa. Ak sa nepomstí, stojí vyššie ako on.

  • Schopnosť pomáhať a konať dobro je skutočným a spravodlivým cieľom každého snaženia.

  • Nič tak nepoškodzuje štát, ako keď sa v ňom chytráci zdajú byť múdrymi.

    Vnútorná harmónia posilňuje a oživuje v tele každú prirodzenú činnosť, zmieruje a zoslabuje rany zvonku.


  • Nehľadaj veľké bohatstvo, ale také, aké môžeš nadobudnúť spravodlivo, využiť striedmo, rozdať veselo a opustiť spokojne.

  • Cnosť je ako drahokam, najlepšie vynikne, ak je jednoducho zasadená.

  • Aby sme mohli ovládať prírodu, musíme sa najprv naučiť ju poslúchať.

  • Pravda vychádza rýchlejšie najavo z omylu než zo zmätku.

  • Nie je možné správne zavŕšiť preteky, ak nie je správne určený ich cieľ.

  • Neexistuje dokonalá krása, ktorá by v sebe neobsahovala určitú časť záhadnosti.

Pretože som sa cítil zrodený pre službu ľudstvu a považoval som starostlivosť o verejné záležitosti za jednu zo svojich úloh, pýtal som sa, čo by bolo pre ľudstvo najviac užitočné a pre ktoré úlohy ma príroda stvorila. Keď som ale pátral, nenašiel som žiadne záslužnejšie dielo než objavy, rozvoj umenia a vynálezov, ktoré smerujú k civilizovaniu ľudského života...

Keby sa niekomu podaril nielen jednotlivý objav,... ale keby rozsvietil v prírode svetlo, ktoré by na začiatku svojho vzostupu osvietilo súčasné hranice a medze ľudských objavov a neskôr... by zreteľne ukázalo každý kút a každú skrýšu temna, potom by taký objaviteľ mohol byť zaslúžene nazývaný človekom, ktorý naozaj rozšíril ľudskú vládu nad svetom...

Pravá metóda skúsenosti najprv zapáli svetlo a pomocou neho potom ukazuje cestu: vychádza nie zo skúsenosti nejasnej a zmätenej, ale zo skúsenosti usporiadanej a zažitej, z nej odvodzuje axiómy a z uznaných axióm postupuje k novým experimentom.

Čím viac záhad prírody rozriešime, tým viac odvetví matematiky budeme nútení používať.

PRÍRODU MÔŽEME OVLÁDNUŤ IBA TÝM, ŽE SA PODROBÍME JEJ ZÁKONOM

Muži vo vysokom postavení sú služobníkmi z troch pohľadov: slúžia hlave štátu, svojej povesti a svojmu úradu. To znamená, že nedisponujú slobodne ani svojou osobou, ani svojím jednaním, ani svojím časom... vzostup do postavenia je namáhavý a vynaložená námaha privádza k námahe ešte väčšej. Často je to vzostup nekalý a mnohí sa dostávajú k poctám nepoctivým konaním. Pôda je klzká a cesta späť znamená buď pád, alebo aspoň vyhasnutie.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Filozofie
RUBRIKA: Eseje

O autorovi

Dušan Jedinák

Dušan Jedinák (*1944) vystudoval MFF UK v Prahe. Na Pedagogickej fakulte TU v Trnave sa zaoberá didaktikou a dejinami matematiky, motiváciou a popularizáciou matematickej kultury.

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...