NIELS BOHR - veľmajster diskusie

V zamyslení sedeli vedľa seba. "Boh neponecháva nič na náhodu ... Boh nie je zlomyseľný." "Prestaň radiť Pánu Bohu, čo má robiť." Einstein i Bohr kládli jednoduché otázky prírode, aby sa dozvedeli, ako myslí Boh. Poznávanie je náš osud. Sme svedkami i objektmi pokusu, v ktorom sa porovnáva racionálna inteligencia s reflexným konaním. Život bude vždy zázrakom. Mení sa však pomer medzi pocitom zázraku a odvahou ku snahe o porozumenie.

Ak sa jedná o atóm, musí človek hovoriť rečou básnikov. Básnikom predsa tiež nezáleží na tom, aby popísali fakty, ale aby vytvárali obrazy. Niels Bohr (7.10.1885 - 18.11.1962), dánsky fyzik, vybudoval obraz sveta vo vnútri atómu, prispel k tomu, aby sa dal popísať číselne, aby bol vyjadrený matematicky. Svojimi princípmi komplementarity a korešpondencie otvoril cestu pre poznanie mikrosveta a postavil most medzi klasickou a kvantovou fyzikou. Spojil tri odľahlé oblasti fyziky: spektroskopiu, atómovú fyziku a kvantovú teóriu. Prispel k teórii atómového jadra, sprehľadnil teoretický základ periodickej sústavy prvkov. Vtlačil výraznú pečať fyzikálnemu mysleniu 20. storočia.

Mal neobyčajnú silu vnútorného pohľadu, vedel sa vcítiť do fyzikálnych skutočností. Spoznal, že pri hľadaní harmónie sveta sme v dráme života súčasne divákmi i hercami. Vonkajší svet nemôžeme už len pozorovať, ale musíme ho prijať ako niečo, k vytváraniu čoho sami prispievame. Objavil skutočnosť ako kvalitatívne diferencovanú, pestrú, bohatú na výchylky, náhody i paradoxy. Uznal, že človek tento svet vykladá nielen zvonka, ale aj v hlbokej ponorenosti do neho. Pozorne študoval správanie sa hmoty na úrovni rozmerov atómov. Celá mnohofarebnosť sveta sa dala opísať jednotne kvantovými skokmi v atóme. Chcel získať neprotirečivú mechaniku mikrosveta. Uznal, že pojmy častica a vlna sa dopľňajú tým, že si navzájom odporujú, sú komplementárnymi obrazmi skutočnosti. Nezlučiteľné javy sa dopľňajú, a tým o sebe navzájom podávajú určitú predstavu. Pri popise javov v atóme treba zohľadniť aj interakciu objektu s makrosvetom. To, čo my vlastne môžeme zistiť, je v skutočnosti vzájomné pôsobenie rozličných systémov. Vo svojom princípe korešpondencie vyslovil Bohr požiadavku, aby kvantová fyzika dávala tie isté výsledky ako klasická fyzika v limite veľkých kvantových čísel. Pochopil, že vnútro hmoty je svetom pravdepodobnostných zákonitostí.

Začínal svoje tvrdenia ako fyzik a končil ako filozof. Vedel, že veda nie je zamestnanie, je to vášeň. Srdcom bol umelec. Prežíval city, myšlienky i vzorce. Vkladal do výskumu vedeckých problémov celú svoju osobnosť i dušu. Skákal cez priepasti toho, čo sa nedalo logicky zdôvodniť. Pripravil rozhodnú zmenu pojmov, ktoré sa dovtedy používali na základný popis prírody. Uviedol do života pravdepodobnostnú príčinnosť. V mikrosvete, svete ľahkých a rýchlych vecí, kde vlna predstavuje neohraničenosť v priestore, spojitosť a častica je predstavou skoncentrovanosti v bode, nespojitosti, odhalil, že klasicky nezlučiteľné pojmy a vylučujúce sa obrazy sa môžu vzájomne dopľňať. Existuje veľké množstvo javov, ktorých vlastnosti sa dopľňajú v tom zmysle, že poznanie jednej vlastnosti javu principálne vylučuje možnosť poznania vlastnosti inej. Spoznal koexistenciu protikladov. Pomedzie makrosveta a mikrosveta je prelomom medzi klasickou kauzualitou a náhodnou pravdepodobnosťou. Boh môže hádzať kockami.

Skutočnosť je oveľa fantastickejšia, než sme schopní vidieť cez úzke štrbiny, ktoré predstavujú naše zmysly a náš jazyk. Vo svete je toľko vážnych vecí, že o nich možno iba žartovať.

Bohr hľadal medzi prírodnými javmi základné vzťahy. Svojich študentov učil netradične premýšlať v ovzduší porozumenia, tolerancie a duchovnej slobody. Nikdy som sa nebál ukázať mladému človeku, že sám som hlúpy. Nikdy som sa nebránil vyhroteniu rozdielnych a návzájom si odporujúcich stanovísk. Bol som vždy proti tomu, aby sa vyslovovali "konečné a určité" súdy. Zdá sa mi, že otázku treba udržovať v stave neurčitosti a nikdy nestrácať zmysel pre humor. Uznal, že znalcom je človek, ktorý na základe trpkých skúseností mohol spoznať všetky možné omyly, čo jestvujú na poli jeho špecializácie. V matematike odhalil viac než vedu, chápal ju ako jazyk. Matematika sa podobá určitému druhu spoločného jazyka, uspôsobenému na vyjadrovanie vzťahov, ktoré buď nie je možné alebo je zložité objasňovať slovami. Všetko to neobyčajné, čo spoznal skúmaním prírody, nazval skromný a duchaplný Bohr kúskom reality. Svoje prednášky často začínal slovami: "Všetky vety, ktoré vyslovím, musíte považovať za otázky a nie za tvrdenia."

Patrí k tým, čo menili dejiny prírodovedy. Presvedčoval silou svojich argumentov, i keď ho prezývali majstrom šerosvitu a Sokratom fyziky. Bol vždy zameraný na fundamentálny výklad sveta. Vytvoril trvalé spojenie fyziky a filozofie, kde láska k poznaniu sprevádza lásku k človeku. Bol citlivým humanistom, tolerantným učiteľom, dobrým otcom početnej rodiny, úprimnym a dobrosrdečným človekom. I. Tamm sa o ňom vyjadril: "Každý, kto mal šťastie sa s ním osobne poznať, bol očarený a podmanený jeho osobnosťou, jeho prostotou, srdečnosťou a dobroprajnosťou. Bohr bol ozajstným stelesnením ľudskosti a dobroty v pravom zmysle slova."

Vyžadoval zodpovednosť, ktorá je spojená s akýmkoľvek zdokonaľovaním nášho poznania, ktorého cieľom je panstvo nad silami prírody. O jeho smútku z vyrobenej a použitej atómovej bomby napísal Oppenheimer: "Bol príliš múdry, preto nebolo možné ho utešiť." Niels Bohr vytrvale presvedčoval, že výsledky ľudského rozumu musia slúžiť ľudstvu a nikdy nesmú byť použité na nehumánne ciele. Bol majstrom v domýšľaní problémov až do konca, v neúprosnom zápase proti sebaklamu a v odvahe nedať sa zastrašiť zdanlivo neprekonateľnými prekážkami. Zosnoval jedinečný fyzikálny dialóg storočia.

Zaujímavé je prirovnanie charakterizujúce naše poznanie, ktoré šíril aj Niels Bohr: Stretli sa traja čínski mudrci, aby ochutnali ocot. "Sladký, " povedal prvý mudrc. "Kyslý," povedal druhý. "Čerstvý," povedal Lao-c.

V Bohrovej pracovni visela podkova - pre šťastie. Zvedavý novinár po otázke, či vedec ako on verí poverám, dostal od Bohra odpoveď: "Samozrejme neverím, ale ono to vraj prináša šťastie aj tým, co neveria."

Dosledný hľadač pravdy Niels Bohr patrí k ľuďom kráčajúcim krokmi bohov.