Aktuální číslo:

2018/4

Téma měsíce:

Forenzní věda

Vlny cunami a transoceánska disperzia druhov

 |  8. 1. 2018
 |  Vesmír 97, 8, 2018/1

V poslednej dobe sa na všemožných komunikačných platformách pretriasa téma invázie cudzorodých druhov do nových areálov, hlavne v dôsledku činnosti človeka. Negatívny obraz inváznych druhov súvisí hlavne s narúšaním domorodých ekosystémov či spôsobovaním ekonomických strát, napr. rozširovaním patogénov mimo pôvodného areálu rozšírenia. Na druhej strane by sme ale nemali zabúdať, že diaľkové disperzie druhov sú spojené aj s prirodzenými javmi na Zemi. Jedným z príkladov sú silné búrky či vlny cunami vyvolané podmorskými zemetraseniami. Avšak podobné udalosti sú pomerne vzácne a navyše ich vplyv na šírenie organizmov do nových oblastí je len ojedinele dobre zdokumentovaný. Výnimočnú príležitosť na štúdium tohto fenoménu priniesli masívne vlny cunami, spôsobené zemetrasením o sile deviatich stupňov Richterovej škály, ktoré roku 2011 zasiahli pobrežie Japonska. Ukázalo sa, že trosky po cunami poslúžili ako transoceánske rafty pre minimálne 289 japonských druhov živočíchov. Tie sa takto v priebehu šiestich rokov preplavili cez Tichý oceán na tisíce kilometrov vzdialené západné pobrežie Severnej Ameriky. Podľa autorov štúdie pritom ide o najdlhšiu transoceánsku disperziu pobrežných druhov pomocou trosiek unášaných morskými prúdmi, aká bola zatiaľ zdokumentovaná. Nanešťastie aj v tomto prípade sa prejavil vplyv človeka. Väčšina trosiek, zmetených cunami do oceánu a následne využitých živočíchmi na prepravu, totiž pozostávala z ťažko degradujúcich materiálov antropogénneho pôvodu (ako sú napr. zvyšky lodí či bóje). To, aké percento týchto výsadkov bude vo výsledku úspešných (tzn. vytvoria životaschopné populácie v novom areáli) a aký bude ich vplyv na miestne ekosystémy, je zatiaľ otázne.

Carlton J. T., et al., Science, DOI: 10.1126/science.aao1498

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie a životní prostředí
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Hledět ke hvězdám nikdy nebylo těžší

Hledět ke hvězdám nikdy nebylo těžší

Eva Bobůrková  |  23. 4. 2018
Vidět Mléčnou dráhu? Nebe plné hvězd? V Evropě dnes nemožné. V Chile se problém světelného znečištění řeší, říká astronom a zástupce Evropské...
Táto, mámo, máme molu!

Táto, mámo, máme molu!

Halina Šimková  |  20. 4. 2018
O početí nového lidského života často mluvíme jako o fascinujícím zázraku. Mechanismy tvorby pohlavních buněk a oplození jsou však evolucí...
Bitva o mozkové neurony

Bitva o mozkové neurony audio

Jaroslav Petr  |  12. 4. 2018
Před pár dny utrpěla naše představa o neustálé obnově lidského mozku nově vznikajícími neurony „těžké K.O.“. Teď se ale z článku v časopisu Cell...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné