Vlny cunami a transoceánska disperzia druhov

V poslednej dobe sa na všemožných komunikačných platformách pretriasa téma invázie cudzorodých druhov do nových areálov, hlavne v dôsledku činnosti človeka. Negatívny obraz inváznych druhov súvisí hlavne s narúšaním domorodých ekosystémov či spôsobovaním ekonomických strát, napr. rozširovaním patogénov mimo pôvodného areálu rozšírenia. Na druhej strane by sme ale nemali zabúdať, že diaľkové disperzie druhov sú spojené aj s prirodzenými javmi na Zemi. Jedným z príkladov sú silné búrky či vlny cunami vyvolané podmorskými zemetraseniami. Avšak podobné udalosti sú pomerne vzácne a navyše ich vplyv na šírenie organizmov do nových oblastí je len ojedinele dobre zdokumentovaný. Výnimočnú príležitosť na štúdium tohto fenoménu priniesli masívne vlny cunami, spôsobené zemetrasením o sile deviatich stupňov Richterovej škály, ktoré roku 2011 zasiahli pobrežie Japonska. Ukázalo sa, že trosky po cunami poslúžili ako transoceánske rafty pre minimálne 289 japonských druhov živočíchov. Tie sa takto v priebehu šiestich rokov preplavili cez Tichý oceán na tisíce kilometrov vzdialené západné pobrežie Severnej Ameriky. Podľa autorov štúdie pritom ide o najdlhšiu transoceánsku disperziu pobrežných druhov pomocou trosiek unášaných morskými prúdmi, aká bola zatiaľ zdokumentovaná. Nanešťastie aj v tomto prípade sa prejavil vplyv človeka. Väčšina trosiek, zmetených cunami do oceánu a následne využitých živočíchmi na prepravu, totiž pozostávala z ťažko degradujúcich materiálov antropogénneho pôvodu (ako sú napr. zvyšky lodí či bóje). To, aké percento týchto výsadkov bude vo výsledku úspešných (tzn. vytvoria životaschopné populácie v novom areáli) a aký bude ich vplyv na miestne ekosystémy, je zatiaľ otázne.

Carlton J. T., et al., Science, DOI: 10.1126/science.aao1498