Aktuální číslo:

2026/9

Téma měsíce:

Evropské hodnoty

Obálka čísla

Vlny cunami a transoceánska disperzia druhov

 |  8. 1. 2018
 |  Vesmír 97, 8, 2018/1

V poslednej dobe sa na všemožných komunikačných platformách pretriasa téma invázie cudzorodých druhov do nových areálov, hlavne v dôsledku činnosti človeka. Negatívny obraz inváznych druhov súvisí hlavne s narúšaním domorodých ekosystémov či spôsobovaním ekonomických strát, napr. rozširovaním patogénov mimo pôvodného areálu rozšírenia. Na druhej strane by sme ale nemali zabúdať, že diaľkové disperzie druhov sú spojené aj s prirodzenými javmi na Zemi. Jedným z príkladov sú silné búrky či vlny cunami vyvolané podmorskými zemetraseniami. Avšak podobné udalosti sú pomerne vzácne a navyše ich vplyv na šírenie organizmov do nových oblastí je len ojedinele dobre zdokumentovaný. Výnimočnú príležitosť na štúdium tohto fenoménu priniesli masívne vlny cunami, spôsobené zemetrasením o sile deviatich stupňov Richterovej škály, ktoré roku 2011 zasiahli pobrežie Japonska. Ukázalo sa, že trosky po cunami poslúžili ako transoceánske rafty pre minimálne 289 japonských druhov živočíchov. Tie sa takto v priebehu šiestich rokov preplavili cez Tichý oceán na tisíce kilometrov vzdialené západné pobrežie Severnej Ameriky. Podľa autorov štúdie pritom ide o najdlhšiu transoceánsku disperziu pobrežných druhov pomocou trosiek unášaných morskými prúdmi, aká bola zatiaľ zdokumentovaná. Nanešťastie aj v tomto prípade sa prejavil vplyv človeka. Väčšina trosiek, zmetených cunami do oceánu a následne využitých živočíchmi na prepravu, totiž pozostávala z ťažko degradujúcich materiálov antropogénneho pôvodu (ako sú napr. zvyšky lodí či bóje). To, aké percento týchto výsadkov bude vo výsledku úspešných (tzn. vytvoria životaschopné populácie v novom areáli) a aký bude ich vplyv na miestne ekosystémy, je zatiaľ otázne.

Carlton J. T., et al., Science, DOI: 10.1126/science.aao1498

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie a životní prostředí
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Trochu víc o Zelené dohodě pro Evropu

Trochu víc o Zelené dohodě pro Evropu

Bedřich Moldan  |  4. 9. 2026
Jsem přesvědčen, že Zelená dohoda je přelomovou strategií, která se snaží konkrétně naplnit základní princip udržitelného rozvoje, to znamená...
Ústavní hodnoty v poválečné Evropě

Ústavní hodnoty v poválečné Evropě uzamčeno

Jiří Přibáň  |  31. 8. 2026
Zdánlivá hodnotová neutralita a formální legalita může ve skutečnosti prosazovat i nejobludnější ideologické představy a nejzvrácenější politické...
Optimalizace v prášku

Optimalizace v prášku uzamčeno

Adam Obr  |  31. 8. 2026
Tomu pokušení rozumím. Taky mám rád elegantní zkratky. Problém je, že při současném množství informací, které má průměrný člověk na dosah ruky, je...