Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Vlny cunami a transoceánska disperzia druhov

 |  8. 1. 2018
 |  Vesmír 97, 8, 2018/1

V poslednej dobe sa na všemožných komunikačných platformách pretriasa téma invázie cudzorodých druhov do nových areálov, hlavne v dôsledku činnosti človeka. Negatívny obraz inváznych druhov súvisí hlavne s narúšaním domorodých ekosystémov či spôsobovaním ekonomických strát, napr. rozširovaním patogénov mimo pôvodného areálu rozšírenia. Na druhej strane by sme ale nemali zabúdať, že diaľkové disperzie druhov sú spojené aj s prirodzenými javmi na Zemi. Jedným z príkladov sú silné búrky či vlny cunami vyvolané podmorskými zemetraseniami. Avšak podobné udalosti sú pomerne vzácne a navyše ich vplyv na šírenie organizmov do nových oblastí je len ojedinele dobre zdokumentovaný. Výnimočnú príležitosť na štúdium tohto fenoménu priniesli masívne vlny cunami, spôsobené zemetrasením o sile deviatich stupňov Richterovej škály, ktoré roku 2011 zasiahli pobrežie Japonska. Ukázalo sa, že trosky po cunami poslúžili ako transoceánske rafty pre minimálne 289 japonských druhov živočíchov. Tie sa takto v priebehu šiestich rokov preplavili cez Tichý oceán na tisíce kilometrov vzdialené západné pobrežie Severnej Ameriky. Podľa autorov štúdie pritom ide o najdlhšiu transoceánsku disperziu pobrežných druhov pomocou trosiek unášaných morskými prúdmi, aká bola zatiaľ zdokumentovaná. Nanešťastie aj v tomto prípade sa prejavil vplyv človeka. Väčšina trosiek, zmetených cunami do oceánu a následne využitých živočíchmi na prepravu, totiž pozostávala z ťažko degradujúcich materiálov antropogénneho pôvodu (ako sú napr. zvyšky lodí či bóje). To, aké percento týchto výsadkov bude vo výsledku úspešných (tzn. vytvoria životaschopné populácie v novom areáli) a aký bude ich vplyv na miestne ekosystémy, je zatiaľ otázne.

Carlton J. T., et al., Science, DOI: 10.1126/science.aao1498

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie a životní prostředí
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....