Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Vlny cunami a transoceánska disperzia druhov

 |  8. 1. 2018
 |  Vesmír 97, 8, 2018/1

V poslednej dobe sa na všemožných komunikačných platformách pretriasa téma invázie cudzorodých druhov do nových areálov, hlavne v dôsledku činnosti človeka. Negatívny obraz inváznych druhov súvisí hlavne s narúšaním domorodých ekosystémov či spôsobovaním ekonomických strát, napr. rozširovaním patogénov mimo pôvodného areálu rozšírenia. Na druhej strane by sme ale nemali zabúdať, že diaľkové disperzie druhov sú spojené aj s prirodzenými javmi na Zemi. Jedným z príkladov sú silné búrky či vlny cunami vyvolané podmorskými zemetraseniami. Avšak podobné udalosti sú pomerne vzácne a navyše ich vplyv na šírenie organizmov do nových oblastí je len ojedinele dobre zdokumentovaný. Výnimočnú príležitosť na štúdium tohto fenoménu priniesli masívne vlny cunami, spôsobené zemetrasením o sile deviatich stupňov Richterovej škály, ktoré roku 2011 zasiahli pobrežie Japonska. Ukázalo sa, že trosky po cunami poslúžili ako transoceánske rafty pre minimálne 289 japonských druhov živočíchov. Tie sa takto v priebehu šiestich rokov preplavili cez Tichý oceán na tisíce kilometrov vzdialené západné pobrežie Severnej Ameriky. Podľa autorov štúdie pritom ide o najdlhšiu transoceánsku disperziu pobrežných druhov pomocou trosiek unášaných morskými prúdmi, aká bola zatiaľ zdokumentovaná. Nanešťastie aj v tomto prípade sa prejavil vplyv človeka. Väčšina trosiek, zmetených cunami do oceánu a následne využitých živočíchmi na prepravu, totiž pozostávala z ťažko degradujúcich materiálov antropogénneho pôvodu (ako sú napr. zvyšky lodí či bóje). To, aké percento týchto výsadkov bude vo výsledku úspešných (tzn. vytvoria životaschopné populácie v novom areáli) a aký bude ich vplyv na miestne ekosystémy, je zatiaľ otázne.

Carlton J. T., et al., Science, DOI: 10.1126/science.aao1498

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie a životní prostředí
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....