Aktuální číslo:

2019/9

Téma měsíce:

Hejno

Zombie sýkorky

Nevinné vtáčatá alebo rafinovaní zabijáci?
 |  7. 5. 2014
 |  Vesmír 93, 274, 2014/5

Sýkorky patria k veľmi rozšírenej skupine spevavcov v oblasti temperátnych a boreálnych lesov. Väčšina ľudí má zrejme odmalička zafixovanú predstavu o nich ako o milých vtáčatkách, najčastejšie so žltým bruškom, ktoré občas navštívia kŕmidlo pred oknom. Kto však kŕmidlo vydržal pozorovať dlhšie, mohol si všimnúť nielen agresívne správanie medzi sýkorkami navzájom, ale aj všeobecný nárast nedôverčivosti ostatných, menších druhov vtákov voči nim. Aj keď sa z učebníc ekológie dozvedáme, že veľká časť medzidruhových interakcií v boji o zdroje prebieha skôr nepriamo (ak zje červíka drozd, pre jedinca konkurenčného druhu tento červík už neostane, ak obsadí hniezdnu dutinu škorec, ostatné, menšie druhy dutinových hniezdičov budú mať k dispozícii o dutinu menej atď.), v určitých kritických situáciách môže medzi druhmi dochádzať aj k tzv. interferenčnej kompetícii, keď jedince rozdielnych druhov reagujú na prítomnosť konkurenta práve agresívnym fyzickým kontaktom. Aby toho nebolo málo, z času na čas môže dochádzať k zabíjaniu konkurentov či dokonca k ich cielenému loveniu. Ako neskôr ukážem, hranica medzi danými typmi interakcií je občas poriadne úzka.

Komu sa aspoň raz v živote podarilo zúčastniť na odchyte sýkoriek, mal šancu okúsiť na vlastnej koži, aké bolestivé je vyťahovať tieto malé potvory z odchytovej siete. Nielenže sú oproti veľkej časti malých spevavcov pri tejto „operácii“ aktívnejšie a dotyku ornitológa sa bránia vydávaním hlasných poplašných signálov, ale sú aj extrémne silné a svojím malým, ale ostrým zobákom dajú prstom človeka poriadne zabrať (sám som neraz skončil poďobaný do krvi). Sýkorky majú v porovnaní s podobne veľkými druhmi spevavcov oveľa mohutnejšiu telesnú konštitúciu a nielen ostrý, ale aj extrémne silný zobák, ktorým dokážu rozbiť žalude či dokonca škrupinu lieskového orecha. Okrem rastlinnej zložky (v zimných mesiacoch môže tvoriť až 90 % potravy) si sýkorky obohacujú jedálny lístok aj živočíšnymi proteínmi – najčastejšie lovia malý hmyz alebo jeho larvy. Avšak tá „normálna“ potrava sýkoriek nás teraz až tak nebude zaujímať, zameriame sa skôr na ich trocha atypický jedálniček. Už z minulosti sa napríklad dozvedáme, že niektoré sýkorky boli pristihnuté pri požieraní zdochlín koní alebo dobytka. Ďalšie historické knihy dokonca opisujú sýkorky živiace sa tukom alebo tkanivom obesencov. Záľuba v požieraní mŕtvol by už mohla čo-to napovedať o povahe týchto „zombie“ sýkoriek.

Nyní vidíte 18 % článku. Co dál:

Jsem předplatitel, mám plný přístup
Jsem návštěvník
Chci si přečíst celé číslo
Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru. Více o předplatném
OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Chůze v davu: impulzy bez doteku

Chůze v davu: impulzy bez doteku

Milan Krbálek  |  2. 9. 2019
„Nejednou nás chybný krok ponořil až ke stehnům do tmavého rosolovitého bahna, které se na metry kolem nás pod našimi kroky vlnilo. Jeho přilnavá...
Sportující faraon

Sportující faraon

Břetislav Vachala  |  2. 9. 2019
Schopný král byl zárukou, že nezvítězí síly zla a chaosu a „boží země“ Egypt bude trvale vzkvétat a bude se dařit jejímu lidu. To potvrzoval...
První obraz horizontu černé díry

První obraz horizontu černé díry

Michal Bursa  |  2. 9. 2019
Když jsme spolu s Vladimírem Karasem v roce 2010 psali o vyhlídkách radioastronomie na přímá pozorování černých děr (Vesmír 89, 226, 2010/4), byla...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné