Sociálni „barbari“

„V rovnakom roku prišli pohania zo severu s flotilou do Británie ako bodajúce sršne a rozlietli sa po celej krajine ako zúriví vlci, drancujúci, trhajúci a zabíjajúci nielen ťažné zvieratá, ovce a voly, ale aj kňazov a diakonov, mníchov a rádové sestry.“ Takto zachytil Simeon z Durhamu v diele Historia regum Anglorum et Dacorum dobové zhrozenie z vikingského vyplienenia kláštora v Lindisfarne. Aj v súčasnosti, takmer 1000 rokov od posledného nájazdu Vikingov, sú títo stredovekí útočníci synonymom hrubej sily, krutosti a drancovania. Ak sa však pozrieme na ich osudy bližšie, zistíme, že to bol veľmi húževnatý a pracovitý ľud so skvelými remeselníckymi a staviteľskými schopnosťami. Život Vikingov bol navyše úzko spätý s morom – pomocou ľahkých a skvelo navrhnutých lodí dokázali kolonizovať ostrovy pri severnom pobreží Británie, vzdialený Island, ešte vzdialenejšie Grónsko, a napokon aj bájny Vinland. Všetky tieto činnosti vrátane lúpežných nájazdov vyžadovali zapojenie značného množstva ľudí, čo zasa predpokladalo určité sociálne schopnosti. Na podporu statusu Vikingov ako sociálnych bytostí analyzovali vedci z anglickej Univerzity v Coventry jednotlivé postavy a ich vzájomné interakcie zo slávnej zbierky ság Íslendinga sögur (ide o unikátnu zbierku stredovekej literatúry zachycujúcu kolonizáciu Islandu nórskymi Vikingami). Hoci autentickosť tejto ságy je stále predmetom diskusií, niektorí vedci (a asi hlavne autori štúdie) veria, že ide vlastne o zbeletrizovaný opis skutočnej vikingskej spoločnosti. Autori zmapovali interakcie vyše 1500 postáv, ktoré sa vyskytli v 18 ságach uvedenej zbierky. Okrem toho porovnali výsledky týchto analýz s reálnymi spoločnosťami a zbeletrizovanými opismi iných starovekých a stredovekých spoločností zachytených v hrdinských eposoch (menovite s gréckou Iliadou, anglosaským Beowulfom a írskym Táin Bó Cuailnge). Z týchto porovnaní vyplynulo, že hoci mali niektoré ságy (napr. Gísla saga) veľmi podobné proporcie ako ostatné európske eposy, a iné (napr. Egils saga alebo Vatnsdæla saga) sa naopak od nich značne líšili, celkový charakter spoločnosti zachytenej v ságach je nápadne podobný skutočným sociálnym sieťam. Poukazuje to nato, že Vikingovia neboli (ak by si to niekto ešte náhodou myslel) len strojmi na zabíjanie, ale ich jedinci sa vyrovnávali s podobnými aspektmi sociálneho života, ako každý iný obyvateľ stredovekého sveta. (P. Mac Carron, R. Kenna, DOI: 10.1140/epjb/e2013-40583-3)