Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Sociálni „barbari“

 |  7. 5. 2014
 |  Vesmír 93, 303, 2014/5

„V rovnakom roku prišli pohania zo severu s flotilou do Británie ako bodajúce sršne a rozlietli sa po celej krajine ako zúriví vlci, drancujúci, trhajúci a zabíjajúci nielen ťažné zvieratá, ovce a voly, ale aj kňazov a diakonov, mníchov a rádové sestry.“ Takto zachytil Simeon z Durhamu v diele Historia regum Anglorum et Dacorum dobové zhrozenie z vikingského vyplienenia kláštora v Lindisfarne. Aj v súčasnosti, takmer 1000 rokov od posledného nájazdu Vikingov, sú títo stredovekí útočníci synonymom hrubej sily, krutosti a drancovania. Ak sa však pozrieme na ich osudy bližšie, zistíme, že to bol veľmi húževnatý a pracovitý ľud so skvelými remeselníckymi a staviteľskými schopnosťami. Život Vikingov bol navyše úzko spätý s morom – pomocou ľahkých a skvelo navrhnutých lodí dokázali kolonizovať ostrovy pri severnom pobreží Británie, vzdialený Island, ešte vzdialenejšie Grónsko, a napokon aj bájny Vinland. Všetky tieto činnosti vrátane lúpežných nájazdov vyžadovali zapojenie značného množstva ľudí, čo zasa predpokladalo určité sociálne schopnosti. Na podporu statusu Vikingov ako sociálnych bytostí analyzovali vedci z anglickej Univerzity v Coventry jednotlivé postavy a ich vzájomné interakcie zo slávnej zbierky ság Íslendinga sögur (ide o unikátnu zbierku stredovekej literatúry zachycujúcu kolonizáciu Islandu nórskymi Vikingami). Hoci autentickosť tejto ságy je stále predmetom diskusií, niektorí vedci (a asi hlavne autori štúdie) veria, že ide vlastne o zbeletrizovaný opis skutočnej vikingskej spoločnosti. Autori zmapovali interakcie vyše 1500 postáv, ktoré sa vyskytli v 18 ságach uvedenej zbierky. Okrem toho porovnali výsledky týchto analýz s reálnymi spoločnosťami a zbeletrizovanými opismi iných starovekých a stredovekých spoločností zachytených v hrdinských eposoch (menovite s gréckou Iliadou, anglosaským Beowulfom a írskym Táin Bó Cuailnge). Z týchto porovnaní vyplynulo, že hoci mali niektoré ságy (napr. Gísla saga) veľmi podobné proporcie ako ostatné európske eposy, a iné (napr. Egils saga alebo Vatnsdæla saga) sa naopak od nich značne líšili, celkový charakter spoločnosti zachytenej v ságach je nápadne podobný skutočným sociálnym sieťam. Poukazuje to nato, že Vikingovia neboli (ak by si to niekto ešte náhodou myslel) len strojmi na zabíjanie, ale ich jedinci sa vyrovnávali s podobnými aspektmi sociálneho života, ako každý iný obyvateľ stredovekého sveta. (P. Mac Carron, R. Kenna, DOI: 10.1140/epjb/e2013-40583-3)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Historie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Najít své těžiště kontroly

Najít své těžiště kontroly uzamčeno

„Svobodu, nebo smrt je návod, jak vyhrát bitvu, ale zároveň recept na rozchod,“ říká bývalý hlavní armádní psychiatr Jan Vevera. Faktory, které...
Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...