Extravagantný chvost? Dobrý na zbalenie dinosaurice

Kanadsko-americkému vedeckému tímu sa zrejme podaril prelomový objav. Nasledoval potom, ako si jeden z výskumníkov všimol zvláštne spojenie stavcov na špičke chvosta pri viacerých druhoch oviraptosaurov. Toto spojenie vytvára vyvýšenú štruktúru podobnú čepeli, známu ako pygostyl. Pygostyl je u súčasnej fauny typický iba pre vtáky.

V prípade oviraptosaurov nebola dokázaná schopnosť lietať a u mnohých druhoch sa dokonca nenašlo ani len perie. Aby autori mohli dokázať opak, zamerali sa na podrobné preskúmanie pozostatkov jedného z raných druhov oviraptosaurov (Similicaudipteryx). Aj ten patril k nelietajúcim dinosaurom, na rozdiel od neskorších druhov sa však u neho našli priame dôkazy o výskyte operenia. Predpokladá sa dokonca, že perie na konci chvosta vytváralo akýsi vejár, ako má dnešný páv.

Podobné usporiadanie kostí na špičke chvosta Similicaudipteryx a neskorších foriem oviraptosaurov doviedlo autorov k názoru, že aj evolučne mladšie druhy oviraptosaurov, hoci sa u nich nenašli pozostatky peria, mali na konci chvosta perá. Ak spomínané dinosaury nevedeli lietať, načo im teda boli chvostové perá? Niektorí vedci vyslovili domnienku, že chvosty slúžili oviraptosaurom ako veslo pri plávaní. Je to však veľmi nepravdepodobná hypotéza, keďže sa ukázalo, že zadné končatiny nemali vôbec prispôsobené vodnému prostrediu, okrem toho oviraptosaury inklinovali k životu vo vyprahnutých oblastiach. Autori štúdie sa nazdávajú, že oviraptosauri používali chvost ako vejár a slúžil im na upútanie pozornosti samice pri zásnubách. Túto myšlienku podporuje aj štruktúra kostí a svalov. Jednotlivé stavce na báze chvosta sú početné a krátke, čo poukazuje na vysokú flexibilitu.

Z porovnania so stavbou chvostov recentných plazov a vtákov vyplynulo, že chvost bol prispôsobený na energické mávanie zo strany na stranu alebo hore a dole. Takúto schopnosť mal vďaka mohutným svalom siahajúcim až ku koncu chvosta a veľkému počtu svalových úponov na jednotlivých stavcoch. Okrem toho existuje zopár dôkazov o tom, že prinajmenšom jeden druh oviraptosaura, Caudipteryx, mal kontrastne sfarbené perie. Zdá sa, že perie dinosaurov v období neskorej kriedy malo svoju funkciu nielen pri termoregulácii a lietaní, ale aj pri sexuálnom výbere, podobne, ako je to v prípade dnešných vtákov. Ak by sa táto hypotéza potvrdila, pomohlo by to vysvetliť vznik sexuálneho dimorfizmu vtákov.

DOI: 10.4202/app.2012.0093