My a ostatné zvieratá...

Sympatické prednášky Stanislava Komárka z kultových Čtvrtků ve Viničné, ktoré sú voľne dostupné na internete (web.natur.cuni.cz/flegr/ctvrtky.php), patria k mojim najobľúbenejším. Preto som dychtivo siahol po najnovšej knihe tohto autora, ktorá vyšla koncom roka 2011 vo vydavateľstve Academia ako 47. zväzok edície Galileo, s názvom Ochlupení bližní: zvířata v kulturních kontextech. Kniha predčila moje očakávanie! Čitateľ v nej nájde azda všetky možné pohľady človeka na svet zvierat, na ktoré si len spomenie. Pozrime sa na obsah jednotlivých kapitol.

Prvá kapitola je vstupom do problematiky, autor v nej rozoberá ľudské vnímanie zvieracieho sveta. V základe sa javí ako archetypálne a naprieč viacerými kultúrami vykazuje podobné črty a preniká aj do jazykového prejavu (pozri aj Vesmír 81, 657, 2002/11). V samostatných boxoch sú detailne rozobraté najdôležitejšie kategórie zvieracích archetypov: vtáky, netopiere, plazy (vrátane mýtických drakov), ryby, červy a predátory (v zmysle šeliem a dravých vtákov).

Problém (a objektívne to skutočne problém je) vymedzenia a odlíšenia človeka od ostatných zvierat je nosnou témou druhej kapitoly. V tejto časti (i na ďalších miestach) autor naznačuje, že človeka chápe len ako jedného z príslušníkov zvieracej ríše – ostrá hranica medzi zvieraťom a človekom sa stiera. Náš pohľad na živočíchy je nevyhnutne antropocentrický, pretože pochopiť zvierací svet a vžiť sa do jeho vnútra je v podstate nemožné. Ale akási vnútorná ľudská potreba preniknúť do neho vedie až k úsiliu porozumieť zvieratám a rozprávať sa s nimi. O snahách dovedených v tejto oblasti až k absurdite svedčia prípady z konca 19. a začiatku 20. storočia, keď kone vedeli riešiť matematické úlohy a psy komunikovali so svojimi majiteľmi prostredníctvom tabuľky s písmenami. Aspoň takto to zaznamenali aj vtedajšie renomované časopisy, pričom sa nikdy neodhalilo, že by to boli podvody. Viac o tom čitateľ nájde v boxe Mluvit se zvířaty: Elberfeldští koně a pes mannheimský.

Tretia kapitola približuje vnímanie zvierat v rôznych kultúrach. Ide o kultúry, ktoré sú nám blízke – od antiky až po novovek – i vzdialenejšie, ako je čínska, židovská, islamská či indická a kultúry subsaharskej Afriky a predkolumbovskej Ameriky. Autorkou časti o zvieratách v Indii je Hana Nováková. Mimoriadne pútavá je stať o vzťahoch k zvieratám v Tretej ríši, ktoré v kontexte vtedajších dejinných udalostí vyznievajú hrôzostrašne, paradoxne až cynicky.

Vo štvrtej kapitole sa dočítame o úlohe zvierat pri náboženských obradoch mnohých kultúr. Autor rozoberá ľudské obete a kanibalizmus, prelievanie krvi a konzumáciu mäsa, ktorá ako spoločenská udalosť vykazuje jednoznačné črty rituálu, a nakoniec sa zamýšľa nad fenoménom vegetariánstva.

Aj keď sa s domestikovanými zvieratami stretávame bežne, samotný proces ich zdomácnenia nie je až taký jasný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A práve aspekty domestikácie zvierat sú náplňou piatej kapitoly, ktorá sa podrobnejšie venuje zdomácneniu koňa a najvernejšieho priateľa človeka – psa. Zdá sa, že niektoré druhy človek domestikoval cielene sám, iné sa mu votreli do priazne dobrovoľne. Hľadanie odpovede na niektoré otázky súvisiace s týmto procesom je zároveň odpoveďou na známe: Čo bolo skôr? Vajce, alebo sliepka? S chápaním domestikácie všeobecne ako mutualistického vzťahu medzi človekom a domestikantom (pozri aj Begon et al.: s. 438–439) sa osobne nestotožňujem – zdochýnajúci túlavý pes, prasa na bitúnku či sliepka v klietkovom chove sa cítia asi ako nevinne odsúdený na smrť a možno by mi dali za pravdu (moja antropomorfná predstava). Nazdávam sa, že zvýšenie početnosti a zväčšenie areálu kultúrnych plodín, hydiny či dobytka nie sú práve najvhodnejšie kritériá na zaradenie tohto vzťahu k mutualizmu.

Zvieratá možno vystavovať a obdivovať v múzeách a zoologických záhradách, snažiť sa ich chrániť a milovať (asexuálne aj sexuálne), poľovať na ne a loviť ich. Historické pozadie a význam týchto javov v súčasnosti autor približuje v šiestej kapitole.

Úmyselné spôsobovanie bolesti a utrpenia zvieratám je nosnou témou siedmej kapitoly. Vzťah ľudí k rôznym živočíchom je ambivalentný, až schizofrenický: vyhynutie tigra, utrpenie týraného psa alebo šimpanza pri vivisekčných pokusoch sa nás dotýkajú a nenechávajú nás ľahostajnými, kým úplné vyhubenie komára prenášajúceho pôvodcu malárie alebo vlasovca medinského (Dracunculus medinensis) (Vesmír 74, 176, 1995/3) by vyvolali vlny búrlivých osláv na mnohých miestach našej planéty. Zvieratá sa stávajú objektom sadistických chúťok detí, využívajú sa na medicínske účely a chované sú vo veľkochovoch spĺňajúcich kritériá koncentračných táborov.

Posledná, ôsma kapitola, je zhrnutím vzájomného vzťahu človeka a zvieraťa.

Stanislav Komárek v tejto publikácii komplexne spracoval problematiku vzťahu „človek“ – „zviera“. Ako poznamenáva, vzhľadom na jej zložitosť, množstvo dnes dostupných informácií a limitovaný rozsah knihy však nemôže byť téma ani zďaleka vyčerpaná. Preto pre ďalšie podrobnejšie štúdium rozmanitých aspektov vzťahov medzi ľuďmi a živočíchmi nájde záujemca dostatok odkazov v zozname literatúry, takmer bez výnimky cudzojazyčnej. Aj to potvrdzuje, že kniha takto tematicky zameraná a v takomto rozsahu nemá u nás obdobu!

Stanislav Komárek sa nevyhýba vyjadriť názor k viacerým témam (veľkochovom hydiny, poľovníctvu, zoologickým záhradám), čím nabáda čitateľa hlbšie sa nad vecou zamyslieť.

Autorovi sa podarilo zostaviť text ako bravúrnu zmes ohromujúceho množstva poznatkov (pre drvivú väčšinu čitateľov ťažko dostupných v prezentovanom rozsahu a súvislostiach) z oblasti zoológie, etológie, filozofie, psychológie, sociobiológie, mytológie, kulturológie, etymológie, lingvistiky, ľudských dejín a politiky. Vďaka mimoriadne bohatému slovníku a netradičnému štýlu, dodávajúcemu textu akúsi „patinu“, je publikácia ešte príťažlivejšia. Duša každého zoológa pri čítaní tejto knihy plesá! Ale aj čitateľ, ktorý je síce profesionálne inak zameraný, ale zaujíma sa o zvieratá, bude publikáciou pravdepodobne rovnako nadšený.

Ak ešte stále váhate, či po „ochlupeních bližních“ Stanislava Komárka siahnete, vypočujte si jeho prednášku „Vepři, naši bratři“, ktorá odznela v apríli 2009 na Viničnej a vydanie knihy predznamenávala. Jej audiozáznam je dostupný na adrese: bio.natur.cuni.cz/~flegr/ctvrtky/audio/2009L_05a_Komarek.mp3.