Aktuálnosť, profesionalita a proporcionalita

Po návrate z 15. medzinárodnej biologickej olympiády (I.B.O.) v Brisbane som pri čítaní recenzie na Nový přehled biologie v júlovom čísle Vesmíru bol trochu zaskočený. Z dvoch dôvodov. Jednak preto, že som našim študentom pre prípravu na IBO pred i počas sústredení odporúčal práve tento najnovší český prehľad biológie. A to i napriek tomu, že v slovenčine v posledných rokoch vyšli tri pôvodné vydania prehľadov stredoškolskej biológie (jeden dokonca v dvoch častiach) a jeden preklad z angličtiny. Jednak aj preto, že českí kolegovia na poslednom zasadnutí koordinátorov IBO ešte v tomto austrálskom veľkomeste nechali ako ukážkovú publikáciu s hrdosťou kolovať práve túto novú knihu. Asi rovnako zaskočení pri čítaní recenzie boli aj oni.

Mal som dojem, že je to výsledok prvého „letmého“ prelistovania knihy, aj mne tak dobre známy z prezerania viacerých nových knižných publikácií. Sprevádzaný sklamaním a záverom, že kniha vôbec nestojí za to, aby som si ju kúpil. A myšlienkou recenzie takýchto kníh sa vôbec nezaoberať. Možno aj preto vychádzajú naďalej. Niekedy však prvý dojem môže klamať. Pri podrobnejšom čítaní čitateľ aj nedobrovoľne musí svoj názor z prvého dojmu zmeniť (pokiaľ nejde o predpojatosť). Konečne, priznáva to aj recenzent, keď píše, že by sa v knihe predsa len našli aj nejaké pozitíva, ale záplava nedostatkov, ktoré v knihe našiel, mu v tom zabránila.

Na túto knihu, podobne ako na mnohé iné na našom knižnom trhu, a na jej ohlasy sa môžeme pozrieť a hodnotiť ich z viacerých pohľadov: z hľadiska aktuálnosti, kompetentnosti, profesionality či proporcionality. Hoci sú možno aj ďalšie, napr. účelnosť či účelovosť, ale aj užitočnosť publikácie. Preto toto nebude „kritika kritiky“, ani nová recenzia spomínaného prehľadu. Bude to skôr zamyslenie sa nad všeobecnými problémami knižných publikácií prehľadového typu, učebníc či učebných textov všeobecnej biológie či úvodu do biológie. Ale táto diskusia má všeobecnejšiu platnosť, presahuje rámec biológie, dá sa zovšeobecniť aj pre iné, prinajmenšom prírodovedné disciplíny.

Diskusia na stránkach Vesmíru potvrdila, že cieľovou skupinou Nového prehľadu sú predovšetkým študenti gymnázií, uchádzači o vysokoškolské štúdium, ktorí sa pripravujú na prijímacie pohovory na vysoké školy, a širšia verejnosť zaujímajúca sa o biológiu. Tak je to napísané v úvode k prvému a ďalších vydaní prehľadu („...pokud možno ucelený přehled základních poznatku z biologie vyučované na našich středních školách, zejména na gymnáziích“). A potvrdil, resp. zdôraznil to editor prehľadu v odpovedi na recenziu knihy. Venujme sa teda takto vymedzeným otázkam či problémom.

Aktuálnosť

Problém aktuálnosti učebníc, prehľadov a podobných kníh, je všeobecne známy. Ide totiž o to, aby obsah vychádzajúcich učebníc bol aktuálny, t.j. časový, priblížujúci sa súčasnému chápaniu, stavu poznania. P.H. Raven a G.B. Johnson, autori učebnice „Biology“, ktorej druhé vydanie z r. 1989 (vydal Times Mirror, Mosby College Publ.) som dostal hneď na začiatku deväťdesiatych rokov ako dar z Kanady, upozorňujú na rýchly rozvoj biológie, s ktorým musí biologická výučba držať krok. Napriek tomu existujúce biologické texty zriedkavo a potom iba nedokonale odrážajú toto rozšírenie biológie ako vedy. A to títo americkí učitelia píšu o anglicky písaných amerických či anglických učebniciach ! Nepíšu o nových a novších publikáciách v našich národných jazykoch založených často iba na kompilácií starších a starých prekladov zahraničných učebníc. Ani o učebniciach či vysokoškolských učebných textoch lektorov, v ktorých celkom chýbajú nové či primerane nové poznatky, pretože sú tímto autorom nedostupné z jazykových alebo odborných či prípadne iných (napr. finančných) príčin.

Nové učebnice a ich novšie vydania majú iste ambície byť aktuálne, na úrovni doby. Napr. aj v učebnici všeobecnej biológie N. A. Campbella “Biológia“ (vydal The Benjamin, Cummings Publ. Co., Inc.), ktorej druhé vydanie z roku 1991 som dostal od švédskeho kolegu na jednej biologickej olympiáde, keď si kúpil jej nové vydanie, je deklarovaná snaha autora aktualizovať všetky kapitoly, aby odrážali evolúciu biológie, skvalitniť prezentáciu každej oblasti, problematiky. Táto ??? kniha Biológia, vychádza v českom nakladateľstve

Na aktuálnosť dbajú aj vydavatelia, pretože práve časovosť tá rozhoduje často o predajnosti produktu, jeho cene, používaní vo výučbe (učitelia) a štúdiu učení (študenti).

Prehľady sú veľmi žiadané nielen študentami, ale aj odborníkmi z príbuznych vedných odborov, ako prostriedok a súčasť „celoživotného vzdelávania“. Ich čitatelia oprávnene očakávajú, že nové vydania obsahujú najnovšie informácie, poznatky z príslušných odborov, problematík. Túto funkciou informátorov medzi vydaniami učebníc a prehľadov plnia časopisy, publikujúce prehľadové články (tzv. review), často špeciálne časopisy typu „Advances in“ alebo „Trends in ...“, alebo pre širšiu odbornú verejnosť odborné časopisy ako Vesmír, Biologické listy a pod.

Rast poznatkov v niektorých odboroch či oblastiach je neobyčajne rýchly, používa sa termín informačná explózia. Nové poznatky rastú tak rýchlo, že v nedávnej minulosti takmer nebolo možné zaradiť do učebníc a textov najnovšie poznatky, vzhľadom na dlhý proces prípravy a vydania knižnej publikácie. Za tento nedostatok sa autori niekedy v úvode publikácií dopredu ospravedlňovali svojim čitateľom, napr. v prípade fotosyntézy. Inokedy sa na konci knihy uvádzajú doplnky, ako je to v prípade tretieho vydania Přehledu biologie z r. 1998 (vydala Scientia, Praha).

Je dosť dôležité, aby nové vydania zachytili nové paradigmy, zmenu paradigmien v jednotlivých oblastiach, nové trendy v myslení či meniacu sa filozofiu, alebo dokonca nový pohľad na prírodu, názory na svet atď. Mali by však poskytnúť a dať priestor aj alternatívnym pohľadom či prístupom videnia, rôznym predstavám a teóriám súčasného videnie sveta. Musia si uvedomovať relatívnosť poznania, poskytovať aj iné možné vysvetlenia a interpretácie, osvojiť si pluralizmus.

Kompetentnosť a profesionalita

Aktuálnosť a proporcionalita úzko súvisia s kompetentnosťou a profesionalitou autorov. Ide o to, aby autori textov boli povolaní, oprávnení na vypracovanie takýchto učebníc či prehľadov. Aby to boli profesionáli, t.j. odborníci, povolaní svojim odborným zameraním a prácou, povolaním, svojou profesnou orientáciou na takúto prácu. Vypracovanie diela viacerými autormi, ako v prípade Přehledu, sleduje práve tento cieľ. Pozvanie odborníkov, špecialistov pre jednotlivé oblasti biológie, umožňuje prezentovať problematiky na úrovni súčasného poznania vedy a dokonca sa zaoberať aj trendami a perspektívami, informovať aj o súčasných problémoch, diskusiách vo vedeckej komunite. Mimoriadne náročnú úlohu v tomto prípade zohráva vedúci autorského kolektívu, ktorý by mal ustrážiť či odstrániť rôznorodosť prezentácie jednotlivými autormi, známu aj zo zahraničných publikácií. Publikácie typu Přehledu si takúto spoluprácu priamo vyžadujú.

Neznamená to však, že jeden autor nemôže vypracovať takúto publikáciu. Naopak, výhodou takýchto publikácií je (či môže byť) vyváženosť, nepreceňovanie „horúcej“ a tej „svojej“ problematiky. Na druhej strane si však vyžaduje väčšiu pomoc a účasť ďalších odborníkov ako posudzovateľov. Dôkazom toho sú dlhé zoznamy mien v poďakovaniach, tak typických pre zahraničné knižné publikácie. Veľká až mimoriadna pozornosť sa venuje potom posudzovanie rukopisu, verejnému posúdeniu, pripomienkam recenzentov. Pozitívnu úlohu zohráva kritika.

Raven a Johnson si uvedomujú, že „je prakticky nemožné napísať úspešný text v izolácii“. Čím viac kontaktu majú autori s inými vedcami a učiteľmi a so študentami, tým viac bude text odrážať súčasný stav biológie, a tým bude viac užitočný a použiteľný“ Odporúčam budúcim autorom učebníc a prehľadov prečítať si opis zložitého procesu prípravy a posudzovania textu, na naše podmienky neuveriteľný. Pri príprave druhého vydania oslovili 35 učiteľov, aby pripomienkovali prvé vydanie ich knihy, potom skupina 9 osôb hodnotila prácu a ich pripomienky využili na vypracovanie predbežného textu druhého vydania. Tento posúdilo ešte 24 posudzovateľov a záverečnú verziu ešte 8 ďalších posudzovateľov a ďalší posúdili technickú úroveň rukopisu. O zapojení veľkého počtu svedčia poďakovania viac ako stovkám „vynikajúcich a zasvätených“ oponentov, ktorí svojimi pripomienkami a návrhmi prispeli k vylepšeniu učebnice.. Podobne aj N. A. Campbell ďakuje „stovkám vedcov, študentov, umelcom ..., ktorí mu pomohli revidovať učebnicu!. Uvádza mená viac ako 120 vedcov-špecialistov a učiteľov biológie. Pravda, to si mohli dovoliť v USA, kde sú stovky a tisícky odborníkov pre rôzne oblasti, napr. biológie. Naša česko-slovenská komunita biológov je oveľa skromnejšia ...

Ako však ukazuje skúsenosť z našich pomerov, ani to nemusí byť zárukou aktuálnosti či kvality. Veď rukopis Nový přehled posudzovalo 26 lektorov a napriek tomu recenzent našiel veľké množstvo vecných chýb a nepresností, ktoré vo vydanej verzii zostalo.

Proporcionalita

Problém nových vydaní je spojený s doplnením a prepracovaním ich obsahu podľa súčasných, obvykle odborníkmi akceptovaných poznatkov v rôznych oblastiach biológie. Autori či zostavovatelia sa musia rozhodnúť, čo redukovať, vypustiť z pôvodného textu na úkor nových dôležitých informácií. Je pravidlom, že nové vydania majú obvykle väčší rozsah a objem ako vydania predchádzajúce. E.P. Odum ho označuje ako tzv. „dinosaurí syndróm“. Učebnice sa niekedy v ďalších vydaniach zväčšia natoľko, že sa vytratí stručnosť a jednoduchosť, na ktorých bol založený úspech predchádzajúcich vydaní. Publikácie sa takto stávajú často málo či menej prehľadnými, zachovávajú si pôvodný „duch“ či koncepciu a/alebo konštrukciu, ktorá často bráni primeranej prezentácii nových poznatkov. Stáva sa akousi „železnou košeľou“. Preto sa na mnohonásobné nové vydania paradoxne pozerám s nedôverou.

Ako sa vysporiadať s pomernosťou, úmernosťou, proporcionálnosťou čiže vyváženosťou nových vydaní ? Akú koncepciu zvoliť, aby sa dosiahol tento cieľ ? Recenzent kritizuje Nový přehled ako knihu koncepčne zastaralú. Pokiaľ ide o výber tém a proporciu tém, knihu ako celok.

Práve koncepcii knihy, výber problematiky a výberu aspektov, rovnomerne rozdeliť ako rozdeliť dôraz, a pritom ponechať priestor aj pre subjektívny názor a prístup autora či autorov učebnice.

Úmernosť diktuje rozhodnúť aký priestor dať tradičným či klasickým poznatkom, kde je progres málo viditeľný (ale sú súčasťou biologického poznania), a aký novým, moderným poznatkom v genetike, molekulárnej biológii, ekológii a pod.

Recenzent má žial pravdu, pokiaľ ide o zameranie výučby na našich školách, kde má stále vyznamné postavenie morfológia a systematiku. Pociťujeme to na medzinárodných suťažiach biológie, I.B.O., v diskusiách na rokovaniach medzinárodnej jury, v poradnej rade I.B.O., ktorá sa každoročne schádza na rokovania do Prahy. Tento posun vidieť v prekladoch učebníc a prehľadoch biológie, ale rovnako tak pri porovnaní stredoškolských učebníc biológie rôznych krajín sveta.

Problém proporcionality riešime v medzinárodnej biologickej olympiáde od prvých medzinárodných rokovaní v r. 1988 v Prahe (prvá IBO sa uskutočnila v roku 1990 v Olomouci). A je predmetom diskusií a sporov až do súčasnosti. Vyplývajú z rôzneho výberu oblastí a obsahu výučby biológie v rôznych krajinách sveta (IBO sa zúčastňuje 40 krajín zo všetkých kontinentov, vrátane UK, USA, NSR, Ruska atď). S pristupovaním ďalších krajín sa situácia ešte viac komplikuje. Dotýka sa najmä postavenia „klasických“ disciplín, morfológie, anatómie a najmä biosystematiky. Kompromisné riešenie, ku ktorému sme dospeli po mnohých rokovaniach, je uvedené v tabuľke. Podiel týchto „klasických“ disciplín v teoretickej časti IBO je skutočne nízky. Dokonca na poslednom rokovaní koordinátorov IBO v Brisbane v júli t.r. sa prijal návrh na ďalšiu redukciu biosystematiky (z 10 % na 5%) v úlohách teoretickej časti súťaže, napriek protestom krajín strednej Európy, od začiatku podporujúcich udržanie dôstojného postavenia pre tieto disciplíny.

Tabuľka 1 Obsah teoretickej časti úloh Medzinárodnej biologickej olympiády (IBO). Príloha 1 Organizačného poriadku I.B.O.

-------------------------------------------------------

oblasť biológie---------------------------podiel (100 %)

I. Biológia bunky................................25 %

II. Anatómia a fyziológia rastlín...........15 %

III. Anatómia a fyziológia živočíchov...15 %

IV. Etológia.........................................5 %

V. Genetika a evolúcia.....................15 %

VI. Ekológia........................................15 %

VII. Biosystematika.............................10 %

-------------------------------------------------------

Aj vyhodnotenie zamerania, obsahu výučby (učebné osnovy) a rozsahu (počet hodín) výučby biológie v krajinách IBO ukázalo, že na Slovensku a podobne aj v Česku, sa veľa priestoru venuje systematike rastlín a živočíchov, anatómii a morfológii, v porovnaní s inými krajinami. Pritom problém dve, tri či päť ríší, dve jednobukové a tri mnohobunkové (huby, rastliny, živočíchy), je len jeden z mnohých.

Treba však predsa poznamenať, že aj anatómia, morfológia a biosystematika sú súčasťou biológie, dovolím si zdôrazniť, že dôležitou súčasťou biológie a do prehľadu biológie typu Nový přehled určite patria. Sú súčasťou odborného dorozumovacieho jazyka biológie. Súčasťou v súčasnosti používanej biologickej terminológie. Evolučný klasifikačný systém organizmov môžeme chápať aj ako obrovskú informačnú databázu a postavenie organizmov (druhov) v nej nesie množstvo informácií o každom z nich (či je to napr. rastlina, živočích, jedno-mnohobunkový organizmus atď). Ignorovať túto databázu či evolučné postavenie organizmov, ako to vidíme v genetickýh manipuláciách v posledných rokoch, nie je možné. Zmätok v myslení niektorých vedcov sa môže preniesť do prírody s nepredstaviteľnými následkami pre jej ďalší vývoj. Evolučný systém demonštruje obrovskú biodiverzitu živej prírody, tvarov a funkcií, výsledok evolúcie v rôznom prostredí.

Aký má byť potom obsah učebníc či prehľadov biológie u nás ? Asi sa musí hľadať kompromis medzi prezentáciou súčasných poznatkov a obsahom súčasných učebných osnov, učebným programom stredných škôl. Súčasný stav ukazuje, že je potrebná modernizácia obsahu výučby biológie na našich stredných školách, gymnáziách, aby zodpovedala súčasného stavu vo svete a trendom v myslení, stavu poznania. Moderné prehľady biológie pre stredoškolákov a prvé ročníky vysokých škôl by nemali kopírovať stredoškolské učebnice biológie, ktorých obsah je poplatný tradícii a sú viazané existujúcimi učebnými osnovami. Obísť ich nie je jednoduché či vôbec možné. Presvedčil som sa o tom, pri príprave slovenskej verzie učebnice Biológia pre osemročné gymnáziá, keď nepomohla ani hrozna odstúpenia od zmluvy, symbolickým vyjadrením nesúhlasu je zaradenie môjho mena na koniec autorského kolektívu, napriek vykonanej niekoľkomesačnej náročnej práci.

Generačný problém

V odpovedi na kritickú recenziu jeden zo spoluautorov diskutovaného diela akoby naznačoval istý vzťah (koreláciu) medzi vekom pisateľov (autor síce píše o intelektuálnej úrovni recenzie) a hodnotením knihy, t.j. prijatím či odmietnutím Prehľadu. Asi v tom zmysle, že kritické hodnotenia sú od mladých recenzentov, pozitívne od starších a renomovaných autorov. Nuž iste tu generačný problém bude a objektívne je daný novými pohľadmi, myslením, prístupmi. Preto je kritický pohľad mladých na prácu svojich generačné starších kolegov, často v nadradenom postavení, bežným javom. Nie je len psychologickým a (alebo aj) sociologickým javom, ale má žiaľ často aj objektívny podklad. Pritom však „mladí“ zabúdajú, že nositeľmi nových myšlienok a prístupov sú práve žiaci týchto emeritných profesorov, niekedy reprezentujúci samostatnú školu či aspoň výskumný smer v odbore, oblasti. Musíme pravda priznať i to, že využitie počítačov, internetových informácií a pod. je pre niektorých starších kolegov obmedzené, keď niektorí nevedia pracovať s PC, všetko vybavuje sekretárka či asistentka. Ale dokážeme my sami držať krok s rozvojom informačných technológií v budúcnosti a nebudeme v krátkej budúcnosti odkázaní na pomoc mladších kolegov ?

Vyriešia preklady problém ?

Prehľady biológie, učebnice všeobecnej biológie, či učebnice typu „Úvod do biológie“ iste potrebujeme. V súčasnosti máme na trhu staršie či zastaralé publikácie, novšie buď na trhu nie sú alebo neodrážajú súčasný stav biológie. Istým riešením by mohli byť preklady zahraničných titulov, ako to píše recenzent. Konečne, táto prax sa u nás využívala v minulosti a tak je tomu aj v sučasnosti. Ide však často o preklady žiaľ starších originálnych vydaní, s rovnakými „neduhmi“ o ktorých sa diskutuje v súvislosti s Novým přehledem. Napr. české vydanie učebnice E.P. Oduma „Základy ekologie“ vyšlo v roku 1977 (originál v roku 1971). Podobne česká verzia svetoznamej učebnice „Ekologie: jedinci, populace a společenstva“ vyšla v roku 1997 (originál druhého vydania v r. 1986). Pravda, ide skôr o príručky s množstvom obohacujúcich informácií, ktoré v prístupných jazykoch nemáme. Preto sú aj tieo vydania veľmi žiadúce.

V súvislosti s Přehledem je tu konečne český preklad učebnice všeobecnej biológie N. A. Campbella, ktorý by sa mal zakrátko objaviť knižnom trhu pod názvom „Biologie“. Je určená pre študentov bakalárskeho štúdia vysokých škôl a pre ďalšie, celoživotné vzdelávanie. Aj náš čitateľ bude môcť porovnať recenzovaný Nový přehled a učebnicu všeobecnej biológie používanú na amerických a iných univerzitách.

Aj pri prekladoch treba rozhodnúť, ktorú učebnicu prekladať. Pretože aj na trhu anglických či iných učebníc je k dispozícii viacej titulov, aj rôznej kvality. Aj na našom malom trhu slovenských a českých učebníc by sme mali mať alternatívne učebnice, v ktorých sa môže prejaviť aj osobitný prístup autora či autorov, rôzne koncepcie, rôzne didaktické spracovanie atď.

Dobrým príkladom je situácia v ekológii, kde je na trhu niekoľko titulov v češtine i v slovenčine, dokonca tri učebnice (dve pôvodné, jeden preklad) a jeden výber. Pritom sa veľmi líšia nielen obsahom, výberom tém, ale aj zameraním a koncepciou prezentácie ekologickej problematiky od tradičnej, klasickej „odumovskej“ ekológie až po moderný populačne-evolučný pohľad na fungovanie živej prírody.

Záverom možno len zdôrazniť pozitívnu úlohu recenzie, najmä kritickej a konštruktívnej, ako nevyhnutný stimul na skvalitnenie, doplnenie či dokonca prepracovanie knihy. Názory recenzentov a autorov sa môžu líšiť, ale rozhodujúci by mal byť výsledok diskusie. A tým by mala byť lepšia učebnica či iná publikácia.