Kadmium a fajčenie

Látky, ktorých určité množstvá sú jedovaté, môžu v koncentráciách asi stonásobne nižších vyvolať rakovinu. Jednou z týchto látok je kadmium, ktorého účinok na vznik nádorovej choroby je známy už dávno.

Kadmium sa v prírode často nachádza spolu s chemicky príbuzným olovom. Zlúčeniny olova sú jedovaté samy osebe a prítomnosť kadmia túto vlastnosť ešte zvyšuje. Keďže je kadmium v tukových tkanivách organizmu zadržiavané, jeho množstvo v tele stúpa lineárne s vekom: čím je človek starší, tým viac škodlivého kadmia jeho tkanivá obsahujú.

Britskí výskumníci merali obsah tohto prvku v tkanivách osôb, ktoré pri svojej práci v priemysle boli vystavené zlúčeninám kadmia, ako aj v tkanivách ľudí s podobnou prácou, ktorí však s kadmiom do styku neprišli. Zatiaľ čo sa v pečeni prvej skupiny pracovníkov našlo 25,7 g kadmia v grame tkaniva a v celej ľavej obličke 17,9 mg, u tých, ktorí s látkou neprišli do styku, bolo v pečeni iba 0,6 g kadmia v grame tkaniva a v ich ľavej obličke sa našlo len 2,7 mg tejto látky. Je zrejmé, že práca s látkami obsahujúcimi kadmium veľmi zreteľne vplýva na vstup tohto prvku do organizmu.

Výskumníci rozdelili tie osoby, ktoré neprišli do styku s kadmiom, na nefajčiarov a fajčiarov, ktorí roky fajčili niekoľko balíčkov cigariet. Pečeň nefajčiarov neobsahovala kadmium vôbec a ich ľavá oblička iba 0,6 mg, zato v pečeni fajčiarov sa našlo 0,7 g kadmia na gram tkaniva a celá ľavá oblička obsahovala 3,2 mg tohto prvku. Výskumníci vypočítali, že fajčiar, ktorý vyfajčí čo len jeden balíček (20 ks) cigariet denne, zaťaží svoj organizmus ročne prísunom asi 400 g kadmia. Prirodzene, so zvyšujúcim sa počtom vyfajčených cigariet stúpa i množstvo kadmia, ktorým si fajčiar zaťažuje svoje telo. Treba podotknúť, že okrem rakovinotvorných účinkov kadmium môže vyvolať i nedostatočnú činnosť obličiek, nervovej sústavy a hrá úlohu aj pri vzniku vysokého krvného tlaku.

Výskumníci stanovili množstvo kadmia v krvi londýnskych úradníkov, ktorí nikdy neprišli do styku s ťažkými kovmi. Krv nefajčiarov obsahovala 0,7 g Cd.l^–1, zato u fajčiarov dvojnásobne viac 1,5 g Cd.l^–1. Obsah kadmia v krvi lineárne rástol s počtom denne vyfajčených cigariet. Stojí za zmienku, že obsah tohto prvku nesúvisel s hmotnosťou tela ani s konzumáciou alkoholu. Rozdiely sa zistili aj v obsahu kadmia v krvi fajčiarov fajky (0,90 g.l^–1), cigár (0,83 g.l^–1) a cigariet (1,70 g.l^–1). Vyskumníci tiež zistili, že jedna cigareta obsahuje 1 až 2 mg kadmia, z čoho asi 10 % sa môže dostať do tela vdychovaním.

V inej štúdii britskí výskumíci stanovili v krvi fajčiarov 1,48, nefajčiarov 0,70 a bývalých fajčiarov 0,86 g Cd.l^–1. Tieto výsledky poukazujú na to, že ukončenie zlozvyku fajčenia môže znovu znížiť prv zvýšenú koncentráciu kadmia na úroveň blízku nefajčiarom. (Biol. Trace Elem. Res., 401–406, 1990; Biol. Trace Elem. Res., 407–414, 1990; Int. J. Epidemiol. 19, 362–366, 1990)