Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Jan Šmarda: Život z obou stran

Statě z moderní biologie a experimentální medicíny, Masarykova univerzita v Brně, 1992
 |  5. 5. 1994
 |  Vesmír 73, 276, 1994/5

Na sklonku roku 1992 vychádza na Masarykovej univerzite v Brne kniha statí z modernej biológie a experimentálnej medicíny prof. MUDr. Jana Šmardu, DrSc. Nie je to kniha esejí či úvah nad problémami biológie a medicíny budúcich desaťročí. Nie je to pohľad do minulosti popretkávaný akoládami spájajúcimi evolučné skoky či súvislosti. Je to zrelá kniha popredného biológa a lekára našej súčasnosti, ktorá svojim obsahom, napísaným mimoriadne pútavou formou, popisuje to, čo prinieslo poznanie, čo charakterizuje vzostup človeka a jeho konania na tejto planéte.

Jediné, čo charakterizuje a vedie konanie človeka je poznanie. Mnohí si to nechcú uvedomiť, ale bez poznania a výsledkov získaných výnimočnosťou myslenia niektorých ľudských jedincov, by poznanie ľudí bolo na úrovni pračloveka. Mnohí sa tak získajúc politickú moc správajú, hoci plným priehrštím výsledky poznávania využívajú. Preto som uvítal knihu Jana Šmardu s nadšením optimistu presvedčeného, že poznanie a poznávanie raz bude skutočne najvyššou hodnotou, ktorú mozog výnimočných osobností daroval vzostupu všetkých ľudí planéty Zem.

State knihy majú svoju biologickú gradáciu. Molekuly, bunky až po človeka, jeho dedičnosť a zdravie. Neplatí však – od jednoduchého k zložitému. Kto chce aspoň trochu vniknúť do poznania života musí počítať s tým, že v prírode nie je kategória jednoduchého a zložitého, len kategória funkčného a užitočného. Priblíženie týchto kategórií čitateľovi sa autorovi v plnej miere podarilo. I preto je čítanie knihy vzrušujúcim zážitkom. Zážitkom toho čo priniesli poznatky z genetiky baktérií, ako človek dokáže manipulovať s génmi a využívať poznatky génového inžinierstva. Čo všetko dokáže bunka termofilnej baktérie či bunka imunitného systému, aby zachránila život jedinca. Čo všetko znamená hranica života v chápaní nádorových buniek a čo všetko znamená hranica vznikajúceho života nového jedinca.

Zdálo by sa, že termofilná baktéria či bunka imunitného systému, vírusová častica či pohlavná bunka sú biologické štruktúry navzájom málo súvisiace. Zdá sa preto, že jednotlivé state tiež navzájom málo súvisia. Isteže, autor musel urobiť selekciu, ináč by musel napísať encyklopédiu. Ale aj tento výber poskytuje pozornému čitateľovi mnoho súvislostí, vzájomných prepojení a vzrušenie z poznatkov o živote a jeho podstate či úskaliach. Termofilná baktéria musí vývojove reagovať na prostredie a vytvárať také mechanizmy, ktoré ju udržia pri živote a to rovnako ako pohlavná bunka zas musí mať také mechanizmy, aby mohla prežiť v inom prostredí, cítiť sa tam ako doma a splniť úlohu, ktorú má. I v tom je tá akoláda rozmanitostí či podobností spájajúcich živý systém v základnej úlohe života. Autor tak poskytuje čitateľovi široké pole na premýšľanie, syntézu či analýzu, hľadanie a chápanie súvislostí. Kniha je náročná a skutočný pôžitok poskytne čitateľovi aspoň trochu pripravenému a premýšľajúcemu. Poskytne informácie tomu, kto nie je ľahostajný k životu, ale chce ho pochopiť v jeho základoch a vážiť si zložitosť jeho poznávania k prospechu všetkých ľudí bez rozdielu. Príroda len nerada odhaľuje svoje tajomstvá a zákonitosti. Zlomok tajomstiev, ktoré sa podarilo poznať odhaľuje kniha Jana Šmardu vo svojich jednotlivostiach i súvislostiach.

Mám radosť z každého pekného a vydareného diela, obrazu či hudobnej skladby, experimentálneho výsledku či pozorovania, z napísaného slova posúvajúceho vzostup človeka. Táto kniha k takýmto hodnotám patrí. Knihu Jana Šmardu dostať len v knihkupectve Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne na Joštovej ul. 10. Dúfam, že každý kto chce postúpiť vo vlastnom vzostupe si tam nájde cestu a odmenou mu bude krása mikrosveta biologických dejov a štruktúr života z oboch stran.

RUBRIKA: Nad knihou

O autorovi

Fedor Čiampor

Prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc., (1942) virológ, vedúci vedecký pracovník Virologického ústavu SAV v Bratislave, bývalý riaditeľ VÚ SAV a podpredseda SAV, člen Učenej spoločnosti SAV, je spoluautorom knihy Lekárska virológia. Zaoberá sa vírusmi chrípky a elektrónovou mikroskopiou buniek a vírusov.

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...