i

Aktuální číslo:

2026/6

Téma měsíce:

Odolnost

Obálka čísla

Pátranie po pôvode SARS-CoV-2 pokračuje

 |  7. 7. 2026

Pri vysvetľovaní pôvodu celosvetovej pandémie covid-19 spôsobenej vírusom SARS-CoV-2 vznikajú rôzne hypotézy. Kým jedna podporuje zoonotický pôvod vírusu, množia sa aj úvahy o jeho umelom pôvode a úniku z laboratória. V snahe objektívne zhodnotiť dostupné údaje, WHO zriadila skupinu SAGO, ktorá kritickým vedeckým prístupom analyzovala doterajšie hypotézy. Nuž, čo vieme o pôvode SARS‑CoV-2 na súčasnom stupni poznania?

Už od vypuknutia epidémie covidu-19, neskôr vyhlásenej za pandémiu, v čínskom meste Wu-chan koncom roka 2019 WHO iniciovala vytvorenie viacerých medzinárodných skupín a výborov, ktoré mali za cieľ objasniť príčiny jej vzniku. Toto úsilie smerovalo k tomu, aby sme v budúcnosti boli lepšie pripravení na prevenciu nových nebezpečných epidémií a pandémií. V novembri 2021 generálny riaditeľ WHO zriadil poradnú skupinu pre pátranie po pôvode nových patogénov SAGO (Scientific Advisory Group for the Origins of Novel Pathogens), ktorá sa zamerala na kritické zhodnotenie súčasných poznatkov o pôvode SARS-CoV-2 a v konečnom dôsledku aj na to, ako vo všeobecnosti vznikajú nebezpečné patogény. Do SAGO vedenej Marietjie Venterovou z University of Witwatersrand v Johannesburgu menovali 27 nezávislých renomovaných vedcov z 27 krajín, expertov vo virologickom výskume, epidemiológii, genetike, bioinformatike a biologickej bezpečnosti.

Členovia SAGO sa počas svojej činnosti v období od novembra 2021 do júna 2025 zamerali na vedecké hodnotenie informácií o pôvode vírusu bez generovania nových experimentálnych výsledkov. Sústredili sa na preštudovanie potenciálnych prameňov infekcie, rezervoárových druhov zvierat, možných hostiteľov, vektorov šírenia infekcie a environmentálne zdroje. Preštudovali aj genomický výskum vírusu, evolučné štúdie a možný únik vírusu z laboratória. Využili správy predchádzajúcich expertných tímov, ktoré navštívili Wu-chan, kde boli zaregistrované prvé ohniská epidémie na mokrom trhu Chua-nan. Študovali rôzne zdroje informácií, od publikovaných vedeckých článkov, preprintov vedeckých prác, cez rôzne prezentácie, závery iných expertných skupín, po diskusie s autormi renomovaných vedeckých prác. Preštudovali tiež medzinárodné databázy sekvencií, depozitované metagenomické dáta, dostupné zdravotné údaje o covide-19 u pacientov a viedli aj osobné rozhovory s odborníkmi zodpovednými za trh so zvieratami vo Wu-chane. Nevynechali ani správy vládnych výborov a štátnych spravodajských služieb. Získané údaje hodnotili na 27 plenárnych stretnutiach a 25 stretnutiach špecializovaných pracovných skupín výboru. Výsledkom bola záverečná správa, ktorej autormi boli 23 členovia, jeden člen sa vzdal pred jej ukončením a traja členovia nesúhlasili s rozhodnutím výboru vyhodnocovať aj únik vírusu z laboratória, pretože pre túto hypotézu podľa nich chýbali dôkazy.

Pozrime sa na niektoré údaje uvedené v záverečnej správe publikovanej v júni 2025 [1] a následne zverejnenej v skrátenej forme v časopise Nature [2]. Pri hodnotení údajov členovia SAGO vychádzali z viacerých hypotéz (H), pre ktoré hľadali exaktné dôkazy.

H1: Zoonotick ý vírus

Táto hypotéza má v súčasnosti najväčšiu podporu vo vedeckej komunite a rezonuje aj s autorovým názorom. Vychádza z toho, že v prírode existujú vírusy veľmi podobné, hoci nie identické so SARS-CoV-2. Najviac podobné vírusy boli zatiaľ nájdené pri netopieroch. Medzi ne patrí vírus RaTG13 s 96,1% genetickou podobnosťou zistený v roku 2013 v medenej bani Mo-ťiang v juhovýchodnej Číne. Druhým veľmi podobným vírusom je Banal-52 (96,8 %) identifikovaný pri netopieroch v Laose v roku 2022. Genetická analýza poskytla zaujímavé výsledky pri analýze RBS miesta (receptor binding site) vo vírusovom S proteíne (spike protein), ktorým sa vírus pri infekcii viaže na ACE2 receptor bunky. Kým u RaTG-13 je toto miesto úplne odlišné od SARS-CoV-2, u Banal-52 sú kľúčové aminokyseliny RBS takmer identické. Napriek vysokej podobnosti vírusov, zvlášť u vírusu z Laosu, to nie sú priami predchodcovia SARS-CoV-2, lebo im chýba asi 40–50 evolučných rokov (pri asi 25–30 mutáciách/rok), aby ich sekvencie boli identické s pandemickým koronavírusom. Hypotéza ráta aj s tým, že vírus z netopierov využil doteraz neidentifikovaného zvieracieho medzihostiteľa, aby v geneticky upravenej podobe infikoval ľudí. Pôvodné predpoklady, že medzihostiteľom by mohol byť šupinavec (česky luskoun), stroskotali na tom, že napriek vysokej podobnosti kľúčových aminokyselín v RBS bol koronavírus identifikovaný pri šupinavcoch geneticky podstatne odlišný od SARS-CoV-2.

Pri vzniku pandémie zohral dôležitú úlohu trh Chua-nan vo Wu-chane, na ktorom sa predávali živé zvieratá alebo ich produkty a predavači, ako aj nakupujúci, boli s nimi v úzkom kontakte. Až viac ako 60 % prvých pacientov navštívilo tento trh, alebo s ním mali nejaký kontakt. Zmiešaný WHO-čínsky tím neidentifikoval pík zvýšenej mortality ľudí vo Wu-chane v období od 14. týždňa 2019 do 14. týždňa 2020. Avšak už od januára 2020 začala mortalita pacientov v dôsledku pneumónie stúpať, zrejme ako priamy dôsledok infekcie SARS-CoV-2. Všetko nasvedčuje tomu, že epidémia covidu-19 začala v decembri 2019, čo je v zhode so zistením, že sérologické testy nepotvrdili výskyt špecifických SARS-CoV-2 protilátok v sére ľudí pred decembrom 2019. Jeden z doteraz najsilnejších vedeckých dôkazov, že prvá fáza šírenia epidémie sa odohrávala na mokrom trhu Chua-nan vo Wu-chane a že vírus môže byť zoonotickej povahy, je zistenie, že pri metagenomickej sekvenčnej analýze sterov z predmetov, klietok a podlahy odobraných ešte pred oficiálnym uzavretím trhu koncom roka 2019 identifikovali vo veľkom rozsahu nukleotidové sekvencie SARS-CoV-2. Zároveň analýzou cicavčej mitochondriálnej DNA v týchto vzorkách potvrdili, že na trhu predávali aj psíky medvedíkovité (česky psíky mývalovité), hlodavce Rhizomys pruinosus a cibetky (ale nie netopiere alebo šupinavce), zvieratá citlivé na infekciu SARS- CoV-2, takže mohli priamo infikovať ľudí alebo byť medzihostiteľmi pri evolúcii vírusu. Je potrebné povedať, že zatiaľ nevieme, aký bol priamy sled epidemiologických udalostí, či pandemický vírus infikoval ľudí až na trhu, alebo vírus bol na trh zavlečený infikovanými zvieratami, alebo ľudskými pacientmi. Žiaľ, najsilnejší dôkaz spočívajúci v priamej detekcii SARS-CoV-2 pri živých zvieratách zatiaľ chýba.

V niekoľkých vedeckých publikáciách sa uvádza, že SARS-CoV-2 detegovali ešte pred decembrom 2019 vo Wu-chane. Spomínané práce uvádzajú identifikáciu vírusu už v novembri 2019 v Taliansku, Francúzsku, Nórsku, USA a Brazílii, ale tieto údaje neboli potvrdené inými nezávislými laboratóriami. V súčasnosti môžeme konštatovať, že epidémia začala v decembri vo Wu-chane a tamojší mokrý trh Chua-nan bol buď jej prvým epicentrom, alebo zohral pri šírení infekcie dôležitú úlohu.

Infikovanie ľudí s vysokou pravdepodobnosťou neprebiehalo ako jednorazová udalosť, lebo vo včasnej fáze epidémie cirkulovali dva varianty vírusu (líšiace sa iba v dvoch nukleotidoch v 30 000 nt genóme), pričom línia B sa nakoniec stala dominantná. Existencia viacerých vírusových línií naznačuje, že vírus sa pri zvieratách možno vyvíjal predtým, než sa dostal na trh. Niektorí virológovia špekulujú, že v počiatočných fázach epidémie by očakávali viaceré súbežné infekcie ľudskej populácie na rôznych miestach, ale takáto diverzita infekcie nebola pozorovaná, čo by podľa nich nasvedčovalo priamej infekcii úmyselne geneticky upraveným vírusom. Ukazuje sa však, že pri SARS-CoV-2 dochádza k rýchlej dominancii toho variantu vírusu, ktorý zabezpečuje jeho najúspešnejšie prežitie, tak ako sme to pozorovali pri šírení rôznych vírusových variantov.

H2: Import zo zahraničia

Hypotézu, že SARS-CoV-2 bol importovaný na čínske zvieracie trhy zo zahraničia oficiálne požiadala relevantné čínske úrady o poskytnutie údajov o bezpečnostných predpisoch v ústave, výsledkoch inšpekcií a auditov, ale aj o nazretie do zdravotnej dokumentácie pracovníkov ústavu, čínska vláda ich odmietla dodať s odôvodnením, že nutné údaje už poskytla pri iných analýzach a z ich pohľadu je ďalšie vyšetrovanie v tomto smere bezpredmetné. Oficiálne čínske úrady tiež nabádajú, aby sa pozornosť upriamila aj na laboratóriá v iných krajinách, kde sa robí výskum koronavírusov. Pravdupovediac, aj neuvážené vyjadrenia amerických politikov o „čínskom víruse“, ako aj o tom, že Čína je zodpovedná za pandémiu, celú situáciu iba skomplikovali. Čína to zrejme vníma ako politický nátlak a tak sa aj správa. To ju v očiach verejnosti a vedcov, ktorí hľadajú objektívnu pravdu, vôbec neospravedlňuje.

Do úsilia o objasnenie pôvodu vírusu sa zapojili aj viaceré štátne spravodajské služby. Niet pochýb, že na to využili aj nástroje, ktoré vedci nemajú vo svojom arzenáli. Ich reporty sú z vedeckého pohľadu pomerne vlažné, skôr v rovine špekulácií, a neznesú kritériá prísneho objektívneho hodnotenia. Závery ich často rozporuplných pátraní sa pohybujú od zoonotického pôvodu vírusu po únik vírusu z laboratória – niektoré ho hodnotia ako pravdepodobne nízky alebo možný, iné ako takmer istý, a to bez akýchkoľvek dôkazov. Niektoré ich vyšetrenia viedli k záveru, že SARS-CoV-2 nie je biologická zbraň a nenašli ani dôkazy o umelom pôvode vírusu, iné to rozporujú. Ani neprekvapuje, že napriek priamej žiadosti WHO o dodanie nepublikovaných utajovaných reportov, spravodajské služby Číny, Nemecka a USA svoje materiály neposkytli. Je evidentné, že viaceré závery tajných služieb boli ovplyvnené politickými motívmi zadávateľov pátrania. Možno stojí za zmienku, že analýzy demokratov v USA podporili úvahy o zoonotickom pôvode vírusu, ale nevylúčili ani možný únik vírusu z laboratória. Republikáni tvrdo zastávajú názor o umelom pôvode vírusu a prezentujú ho aj na oficiálnom webovom sídle súčasnej vlády USA.

H4: Výsledok genetických manipulácií

Panel expertov sa tiež zameral na analýzu dát z experimentov zameraných na reverznú genetiku vírusov a výskum gain-to-function. Pri týchto experimentoch sa robia cielené manipulácie vo vírusovom genóme a následne sa sledujú vlastnosti pozmeneného vírusu. Experti konštatovali, že oproti hypotéze o vzniku vírusu evolučnou cestou v prírode s využitím mutácií a rekombinačných pochodov v genóme hypotézu o laboratórnej manipulácii SARS-CoV-2 nepodporuje dostatok dôkazov. Veď napríklad vírusy objavené v Laose (Banal-52 a iné) boli schopné infikovať ľudské bunky prostredníctvom využitia bunkového ACE2 receptora, čo znamená, že kľúčové aminokyseliny v RBS mieste S proteínu SARS-CoV-2 evolúcia už dokázala spontánne vygenerovať vo svojom prírodnom laboratóriu.

Podobne ani výskyt štiepneho miesta furínu (zoskupenie štyroch aminokyselín RRAR) v S proteíne, o ktorom sa vedú toľké úvahy v súvislosti s jeho umelým pôvodom, podľa expertov nepotvrdzuje umelú manipuláciu vírusového genómu. Toto miesto, ktoré vírus využíva na štiepenie S proteínu na dve podjednotky na efektívnejšie infikovanie buniek, bolo nájdené, hoci nie identické so sekvenciou v SARS-CoV-2, aj v ľudských koronavírusoch HKU1, OC43 a MERS-CoV. A nikto nepochybuje o tom, že vzniklo prirodzenou cestou, bez zásahu človeka. Výskumníci, ktorí pracujú v molekulovogenetických laboratóriách, poznajú jav, keď cudzia nukleotidová sekvencia pridaná k prírodnej sekvencii v rekombinantných molekulách DNA sa rýchlo stratí v priebehu množenia buniek. A v miliónoch doteraz získaných sekvencií genómu SARS-CoV-2 nikdy nebola pozorovaná strata furínového miesta, čo tiež naznačuje jeho prirodzený pôvod.

Často diskutovaným argumentom o umelom pôvode vírusu, silne živeným médiami a politikmi, je vedecký grant DEFUSE podaný v USA v roku 2018 súkromnou spoločnosťou EcoHealth Alliance v spolupráci s University of North Carolina v USA a Institute of Virology vo Wu-chane v Číne. Mimochodom, grant nebol finančne podporený. Následne vznikli špekulácie o tom, že americkí vedci počas konštrukcie vakcíny na potlačenie cirkulácie koronavírusov pri netopieroch pripravili vírus SARS-CoV-2 metódami reverznej genetiky a ten po poskytnutí čínskym partnerom unikol z ústavu vo Wu-chane. Iná špekulácia vychádzala z úvahy, že zmanipulovaný vírus unikol počas experimentov na zvieratách v USA.

Podrobnejší prieskum faktov urobený expertmi SAGO viedol k záveru, že vedci plánovali pri vakcíne použiť živý rekombinantný vírus, ktorý bol geneticky odlišný od SARS-CoV-2. Na vakcináciu chceli tiež využiť syntetický gén na expresiu S proteínu, ktorý sa nemôže množiť ako vírus. Časť experimentov bola urobená na americkom a časť na čínskom pracovisku, ale tieto nemali, vzhľadom na odlišnú genetickú povahu použitých komponentov, vzťah k SARS-CoV-2. A na margo špekulácie o úniku SARS-CoV-2 pri experimentálnej infekcii zvierat zlyháva logika, lebo v skutočnosti sa uvedené experimenty robili až po objave SARS-CoV-2.

Zdôraznime, že sa doteraz nedokázalo, že by pracovníci vo wu-chanskom laboratóriu mali k dispozícii vírus SARS-CoV-2, alebo jemu veľmi blízky vírus, ešte pred vypuknutím covid-19. Vedecké pokusy robili iba na netopierích vírusoch, ktoré boli evolučne vzdialené od SARS-CoV-2. Žiada sa tiež podotknúť, že výber vírusu na cielené experimenty sa robí po hlbšej analýze jeho biologických vlastností a genetickej informácie, napr. sekvenovaním genómu. Čiastkové výsledky sa zvyčajne prezentujú na vedeckých konferenciách. Žiadne takéto aktivity vo Wu-chane neboli pozorované a neexistujú o tom ani napr. depozitované sekvencie, zmienka v abstraktoch z konferencií, z diskusných vystúpení na vedeckých fórach, alebo neformálnych diskusií medzi vedcami.

Pri sledovaní diskusií o pôvode SARS-CoV-2 bude pozornejší čitateľ prekvapený, ako často sa odborníci z iných vedných odborov prikláňajú k hypotéze o umelom pôvode SARS-CoV-2, ignorujúc doterajšie vedecké poznatky. Pritom, keby niekto neodborne zasiahol do ich vedného odboru, zrejme by to prijímali s nevoľou. Samozrejme musíme pripustiť, že v kritickej odbornej diskusii je legitímne hovoriť o všetkých možnostiach pôvodu vírusu. Na druhej strane, ak má byť výmena názorov obohacujúca, na podporu vysloveného názoru či tvrdenia by sa mali používať zmysluplné argumenty. V opačnom prípade názorový spor sklzne do neproduktívnej polohy, ktorá nemá nič spoločné s vedeckou argumentáciou.

Čo experti nehodnotili

Experti SAGO sa vyhýbali hodnoteniu politických správ a konšpiračných teórií. Pre úplnosť uveďme aspoň niektoré z nich. Sústreďme krátku pozornosť na priam ponižujúce politické vypočúvanie vedcov v Snemovni reprezentantov USA, pri ktorom boli použité aj súkromné telefonické rozhovory a e-mailová komunikácia medzi prominentnými vedcami, v súčasnosti zástancami zoonotického pôvodu vírusu. Hlbšie sa zaoberali konferenčným hovorom zo začiatku februára 2020, v ktorom špičkoví virológovia vyslovili obavy z toho, či vírus nebol geneticky upravený. No v priebehu krátkej doby práve oni publikovali zásadný článok [3], v ktorom už vychádzali z toho, že vírus môže byť prirodzeného pôvodu. Náhla zmena názoru vyvolala podozrenie o autocenzúre vedcov. Ale ich vysvetlenie je veľmi jednoduché. Išlo predsa o prirodzenú kryštalizáciu vedeckého názoru, kedy v tomto prípade po hlbšej bioinformatickej analýze vírusového genómu vedci dospeli k názoru, že SARS-CoV-2 je najpravdepodobnejšie prírodného pôvodu. Veď kto iný ako špecialisti v obore by mali uvažovať o všetkých hypotézach pri riešení problému?

Aj Anthony Fauci, riaditeľ National Institute of Allergy and Infectious Diseases (súčasť NIH v USA), bol politicky vypočúvaný v snemovni. Rázne odmietol obvinenia, že by utajoval informácie o umelom pôvode vírusu, alebo robil nátlak na vedcov, aby vyvracali teóriu o úniku vírusu z laboratória. Faucimu tiež vyčítali, že jeho organizácia financovala výskum gain-to-function vo Wu-chane prostredníctvom EcoHealth Alliance. Fauci sa bránil, že schválené granty nezahŕňali tento typ rizikového výskumu. Napriek tomu republikáni v snemovni dospeli k politickému záveru, že vírus pravdepodobne unikol z laboratória.

Mnohí z nás poznajú teórie o pôvode vírusu, ktoré kolujú v našom regióne. Hneď po vzniku pandémie covidu-19 prišla česká genetička Soňa Peková s bombastickým tvrdením o umelom pôvode SARS-CoV-2. Svoju teóriu rozvinula do ničím nepodložených tvrdení, hraničiacich až s nezmyslami, že aj rôzne vírusové varianty neskôr identifikované v ľudskej populácii, nie sú výsledkom evolúcie vírusu, ale umelými konštruktmi, ktoré boli postupne vypúšťané medzi ľudí nejakými globálnymi aktérmi (?!). Priam cynicky nezabudla podotknúť, že bola nadšená bombardovaním ukrajinských laboratórií ruskými agresormi, s poďakovaním Putinovi, lebo tam sa údajne robili pokusy so SARS- CoV-2 ešte pred vypuknutím pandémie.

Pokušeniu o vysvetlenie pôvodu SARS-CoV-2, opäť bez priamych dôkazov, neodolali ani iní naši výskumníci. Napr. Ján Lakota z Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave spochybňuje prirodzený pôvod vírusu a skĺzava na labilnú pôdu konšpirácií úvahou, že pandémia mohla byť dokonca plánovaná. Od jeho názorov sa SAV ostro dištancuje vyjadrením, že Ján Lakota deformuje, spochybňuje a selektívne zamlčuje vedecké poznatky.

Do galérie konšpiračných teórií veľmi intenzívne prispieva aj Peter Kotlár, ortopéd, poslanec a splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia pandémie, ktorý hlása, že vírus je umelého pôvodu a bezostyšne pridáva, že vakcína proti SARS-CoV-2 je biologická zbraň, ktorá mení ľudský genofond. Svoje nezmyselné tvrdenia predniesol aj na seminári v českej poslaneckej snemovni organizovanom pod záštitou poslanca Jindřicha Rajchla, čím sa malo zvýšiť jej spoločenské renomé.

Čo ďalej?

Zriadenie SAGO je výrazným počinom WHO. Na základe dôkladnej vedeckej analýzy faktov experti SAGO dospeli k záveru, že doterajšie údaje viac naznačujú zoonotický pôvod SARS-CoV-2, či už infekciou ľudí priamo netopiermi, alebo prostredníctvom zvieracieho medzihostiteľa. V súčasnosti ešte nie je možné určiť, kde a kedy epidémia začala, ani s určitosťou tvrdiť, že mokrý trh Chua-nan bol prvým epicentrom nebezpečnej infekcie. Tiež chýbajú exaktné vedecké dôkazy o úniku vírusu z laboratória vo Wu-chane a kolujúce historky o manipulácii vírusu v zahraničných laboratóriách nespĺňajú prísne vedecké kritériá na potvrdenie ich pravdivosti.

SAGO nabáda na ďalší medzinárodný výskum pri hľadaní pôvodu SARS-CoV-2 a v tejto súvislosti na ústretovejší prístup čínskych vládnych autorít. Prioritne by sa výskum mal sústrediť na monitorovanie koronavírusov vo východnej a juhovýchodnej Ázii, na nezávislé medzinárodné vedecké analýzy koronavírusov a iných nebezpečných patogénov v Číne a inde vo svete. Špeciálne vo vzťahu k udalostiam, ktoré sa odohrali vo Wu-chane, čínske úrady by mali sprístupniť asi 500 nukleotidových sekvencií vírusu z obdobia včasnej fázy infekcie u covidových pacientov, poskytnúť viac informácií o pôvode a metódach testovania zvierat a ich potravinových produktov predávaných na trhu Chua-nan, vrátane údajov o zvieratách z fariem a ilegálneho trhu. Okrem toho SAGO žiada o poskytnutie detailnejších údajov o výskume v Institute of Virology vo Wu-chane, zdravotných kariet výskumníkov ústavu a dokladov o evidovanej kontrole zameranej na dodržiavanie bezpečnostných predpisov v ústave a v CDC laboratóriu vo Wu-chane. WHO hodlá pokračovať vo svojom úsilí a plánuje zriadiť ďalšiu skupinu expertov SAGO na úplné objasnenie pôvodu SARS-CoV-2.

Prekvapujúce je, že od článku o pôvode SARS-CoV-2 publikovanom vo februárovom čísle 2022 vo Vesmíre [4] výskum v tejto oblasti výrazne nenapreduje, a to aj kvôli neochote čínskych autorít sprístupniť relevantné dáta. Nech už vznikajú akékoľvek hypotézy o pôvode SARS-CoV-2, ich pravdivosť musí byť potvrdená vedeckými metódami, lebo bizarné konšpirácie a hoaxy nemajú šancu na odkrytie objektívnej pravdy.

Literatura

[1] Scientific Advisory Group for the Origins of Novel Pathogens. Independent Assessment of the Origins of SARS-CoV-2. WHO, 2025.

[2] Venter M. et al.: COVID’s origins: what we do and don’t know. Nature 650, 829–833, 2026, DOI: 10.1038/d41586-026-00530-y.

[3] Andersen K. G. et al.: The proximal origin of SARS-CoV-2. Nat. Med. 26, 450–452, 2020, DOI: 10.1038/s41591-020-0820-9.

[4] Vilček Š.: Pátranie po pôvode SARS-CoV-2. Vesmír 101, 116, 2022/2.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Nemoci člověka, Medicína, Virologie, Covid-19

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) člen Učenej spoločnosti Slovenska, vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo pracuje v oblasti veterinárnej virológie a molekulovej epizootológie. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat, rozvíja molekulovú epizootológiu vírusových nákaz zvierat, analyzuje genómy živočíšnych vírusov.
Vilček Štefan

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Příliš otevřené dveře

Příliš otevřené dveře

Jan Vevera  |  1. 6. 2026
Psychiatrie byla kdysi kritizována za to, že zavírá své dveře, a s nimi i pacienty za zdmi léčeben. Dnes čelí jinému problému – její dveře jsou...