Pátranie po pôvode SARS-CoV-2 pokračuje

Pri vysvetľovaní pôvodu celosvetovej pandémie covid-19 spôsobenej vírusom SARS-CoV-2 vznikajú rôzne hypotézy. Kým jedna podporuje zoonotický pôvod vírusu, množia sa aj úvahy o jeho umelom pôvode a úniku z laboratória. V snahe objektívne zhodnotiť dostupné údaje, WHO zriadila skupinu SAGO, ktorá kritickým vedeckým prístupom analyzovala doterajšie hypotézy. Nuž, čo vieme o pôvode SARS‑CoV-2 na súčasnom stupni poznania?

Už od vypuknutia epidémie covidu-19, neskôr vyhlásenej za pandémiu, v čínskom meste Wu-chan koncom roka 2019 WHO iniciovala vytvorenie viacerých medzinárodných skupín a výborov, ktoré mali za cieľ objasniť príčiny jej vzniku. Toto úsilie smerovalo k tomu, aby sme v budúcnosti boli lepšie pripravení na prevenciu nových nebezpečných epidémií a pandémií. V novembri 2021 generálny riaditeľ WHO zriadil poradnú skupinu pre pátranie po pôvode nových patogénov SAGO (Scientific Advisory Group for the Origins of Novel Pathogens), ktorá sa zamerala na kritické zhodnotenie súčasných poznatkov o pôvode SARS-CoV-2 a v konečnom dôsledku aj na to, ako vo všeobecnosti vznikajú nebezpečné patogény. Do SAGO vedenej Marietjie Venterovou z University of Witwatersrand v Johannesburgu menovali 27 nezávislých renomovaných vedcov z 27 krajín, expertov vo virologickom výskume, epidemiológii, genetike, bioinformatike a biologickej bezpečnosti.

Mokrý trh vo Wu‑chane bol buď prvým epicentrom epidémie, alebo zohral pri šírení infekcie dôležitú úlohu (snímok z januára 2025).

Snímek Alex Plavevski, EPA, Profimedia

Členovia SAGO sa počas svojej činnosti v období od novembra 2021 do júna 2025 zamerali na vedecké hodnotenie informácií o pôvode vírusu bez generovania nových experimentálnych výsledkov. Sústredili sa na preštudovanie potenciálnych prameňov infekcie, rezervoárových druhov zvierat, možných hostiteľov, vektorov šírenia infekcie a environmentálne zdroje. Preštudovali aj genomický výskum vírusu, evolučné štúdie a možný únik vírusu z laboratória. Využili správy predchádzajúcich expertných tímov, ktoré navštívili Wu-chan, kde boli zaregistrované prvé ohniská epidémie na mokrom trhu Chua-nan. Študovali rôzne zdroje informácií, od publikovaných vedeckých článkov, preprintov vedeckých prác, cez rôzne prezentácie, závery iných expertných skupín, po diskusie s autormi renomovaných vedeckých prác. Preštudovali tiež medzinárodné databázy sekvencií, depozitované metagenomické dáta, dostupné zdravotné údaje o covide-19 u pacientov a viedli aj osobné rozhovory s odborníkmi zodpovednými za trh so zvieratami vo Wu-chane. Nevynechali ani správy vládnych výborov a štátnych spravodajských služieb. Získané údaje hodnotili na 27 plenárnych stretnutiach a 25 stretnutiach špecializovaných pracovných skupín výboru. Výsledkom bola záverečná správa, ktorej autormi boli 23 členovia, jeden člen sa vzdal pred jej ukončením a traja členovia nesúhlasili s rozhodnutím výboru vyhodnocovať aj únik vírusu z laboratória, pretože pre túto hypotézu podľa nich chýbali dôkazy.

Pozrime sa na niektoré údaje uvedené v záverečnej správe publikovanej v júni 2025 [1] a následne zverejnenej v skrátenej forme v časopise Nature [2]. Pri hodnotení údajov členovia SAGO vychádzali z viacerých hypotéz (H), pre ktoré hľadali exaktné dôkazy.

H1: Zoonotick ý vírus

Táto hypotéza má v súčasnosti najväčšiu podporu vo vedeckej komunite a rezonuje aj s autorovým názorom. Vychádza z toho, že v prírode existujú vírusy veľmi podobné, hoci nie identické so SARS-CoV-2. Najviac podobné vírusy boli zatiaľ nájdené pri netopieroch. Medzi ne patrí vírus RaTG13 s 96,1% genetickou podobnosťou zistený v roku 2013 v medenej bani Mo-ťiang v juhovýchodnej Číne. Druhým veľmi podobným vírusom je Banal-52 (96,8 %) identifikovaný pri netopieroch v Laose v roku 2022. Genetická analýza poskytla zaujímavé výsledky pri analýze RBS miesta (receptor binding site) vo vírusovom S proteíne (spike protein), ktorým sa vírus pri infekcii viaže na ACE2 receptor bunky. Kým u RaTG-13 je toto miesto úplne odlišné od SARS-CoV-2, u Banal-52 sú kľúčové aminokyseliny RBS takmer identické. Napriek vysokej podobnosti vírusov, zvlášť u vírusu z Laosu, to nie sú priami predchodcovia SARS-CoV-2, lebo im chýba asi 40–50 evolučných rokov (pri asi 25–30 mutáciách/rok), aby ich sekvencie boli identické s pandemickým koronavírusom. Hypotéza ráta aj s tým, že vírus z netopierov využil doteraz neidentifikovaného zvieracieho medzihostiteľa, aby v geneticky upravenej podobe infikoval ľudí. Pôvodné predpoklady, že medzihostiteľom by mohol byť šupinavec (česky luskoun), stroskotali na tom, že napriek vysokej podobnosti kľúčových aminokyselín v RBS bol koronavírus identifikovaný pri šupinavcoch geneticky podstatne odlišný od SARS-CoV-2.