Vzácne vtáky pod lupou: čo ovplyvňuje správanie „lovcov“ vtáčích rarít?

„Birdwatching“ alebo „birding“, do slovenčiny snáď preložiteľné ako „vtáčkarenie“ (Vesmír 90, 236, 2011/4) je celosvetovo obľúbená voľnočasová aktivita spojená so sledovaním a dokumentovaním voľne žijúcich druhov vtákov. Zatiaľ čo niektorí pozorovatelia si pri pozorovaní vtákov užívajú pokoj a osamelosť a vystačia si s bežnými druhmi, iní sú poháňaní vzrušením z pozorovania vzácnych druhov – tento fenomén je známy ako „twitching“.¹⁾ Časť „twitcherov“ v neľútostnom boji s konkurenciou o svoje miesto pod slnkom neváha obetovať nemalé osobné zdroje a nasadenie, v extrémnych prípadoch v podobe predaja domu či rozvodu.

Vtáčkari na Vodnom diele Nové Mlýny pozorujú turpana čierneho (Melanitta nigra).

Snímek Tomáš Grim, www.tomasgrim.com

V našej nedávnej štúdii publikovanej v časopise People and Nature sme sa zamerali na dynamiku kultúry pozorovania veľmi vzácnych druhov vtákov, tzv. rarít, v Poľsku medzi rokmi 1996 až 2022. Podrobné dáta sme získali z rozhovorov so samotnými aktérmi a tiež analýzou dostupných fotografií z ich zhromaždení. Niektoré zistenia nie sú príliš prekvapujúce. Napríklad, vzácnejšie druhy prilákali väčší dav pozorovateľov, pričom tento trend zosilnel hlavne v posledných rokoch. Aj blízkosť miest zohrávala úlohu: odľahlejšie rarity prilákali menej pozorovateľov. Medzi pozorovateľmi sme v posledných rokoch tiež zaznamenali rastúci podiel žien – pozorovateliek. Tento posun pravdepodobne odráža širšie kultúrne zmeny ako aj trendy v rámci komunity vtáčkarov. Na rozdiel od mužských pozorovateľov, ktorých priťahovali viac extrémne vzácne druhy, ženské pozorovateľky mali tendenciu zúčastňovať sa skôr na pozorovaniach o niečo menej vzácnych druhov. Predchádzajúce sociologické štúdie naznačujú možný dôvod tohto rozdielu: muži relatívne často berú výskyt vtáčej rarity ako skvelú príležitosť predviesť svoje pozorovacie zručnosti a šancu jednoducho byť medzi prvými, kdežto ženy uprednostňujú pozorovanie vtákov pre osobné potešenie, uspokojenie a oddych.

Pochopenie toho, čo ovplyvňuje motivácie pozorovateľov (vzácnych) vtákov je cenné nielen pre samotnú komunitu vtáčkarov, ale aj pre ochranu vtákov (vtáčkari často významne prispievajú k dokumentácii vzácnych druhov) a rozvoj ekoturizmu.

Tryjanowski P. et al.: People and Nature, 2024, DOI: 10.1002/pan3.10732