i

Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Vzácne vtáky pod lupou: čo ovplyvňuje správanie „lovcov“ vtáčích rarít?

 |  2. 12. 2024
 |  Vesmír 103, 666, 2024/12

„Birdwatching“ alebo „birding“, do slovenčiny snáď preložiteľné ako „vtáčkarenie“ (Vesmír 90, 236, 2011/4) je celosvetovo obľúbená voľnočasová aktivita spojená so sledovaním a dokumentovaním voľne žijúcich druhov vtákov. Zatiaľ čo niektorí pozorovatelia si pri pozorovaní vtákov užívajú pokoj a osamelosť a vystačia si s bežnými druhmi, iní sú poháňaní vzrušením z pozorovania vzácnych druhov – tento fenomén je známy ako „twitching“.1) Časť „twitcherov“ v neľútostnom boji s konkurenciou o svoje miesto pod slnkom neváha obetovať nemalé osobné zdroje a nasadenie, v extrémnych prípadoch v podobe predaja domu či rozvodu.

V našej nedávnej štúdii publikovanej v časopise People and Nature sme sa zamerali na dynamiku kultúry pozorovania veľmi vzácnych druhov vtákov, tzv. rarít, v Poľsku medzi rokmi 1996 až 2022. Podrobné dáta sme získali z rozhovorov so samotnými aktérmi a tiež analýzou dostupných fotografií z ich zhromaždení. Niektoré zistenia nie sú príliš prekvapujúce. Napríklad, vzácnejšie druhy prilákali väčší dav pozorovateľov, pričom tento trend zosilnel hlavne v posledných rokoch. Aj blízkosť miest zohrávala úlohu: odľahlejšie rarity prilákali menej pozorovateľov. Medzi pozorovateľmi sme v posledných rokoch tiež zaznamenali rastúci podiel žien – pozorovateliek. Tento posun pravdepodobne odráža širšie kultúrne zmeny ako aj trendy v rámci komunity vtáčkarov. Na rozdiel od mužských pozorovateľov, ktorých priťahovali viac extrémne vzácne druhy, ženské pozorovateľky mali tendenciu zúčastňovať sa skôr na pozorovaniach o niečo menej vzácnych druhov. Predchádzajúce sociologické štúdie naznačujú možný dôvod tohto rozdielu: muži relatívne často berú výskyt vtáčej rarity ako skvelú príležitosť predviesť svoje pozorovacie zručnosti a šancu jednoducho byť medzi prvými, kdežto ženy uprednostňujú pozorovanie vtákov pre osobné potešenie, uspokojenie a oddych.

Pochopenie toho, čo ovplyvňuje motivácie pozorovateľov (vzácnych) vtákov je cenné nielen pre samotnú komunitu vtáčkarov, ale aj pre ochranu vtákov (vtáčkari často významne prispievajú k dokumentácii vzácnych druhov) a rozvoj ekoturizmu.

Tryjanowski P. et al.: People and Nature, 2024, DOI: 10.1002/pan3.10732

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Věda a společnost, Ornitologie
RUBRIKA: Zákulisí

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...