Boj farmárov s nebezpečným vírusom
Infekčné choroby spôsobujú značné problémy nielen v humánnej, ale aj vo veterinárnej medicíne. Len zdravý chov môže byť ekonomicky efektívny a jeho výsledkom bude pohoda zvierat a zdravotne nezávadné potravinové produkty. Prax ukázala, že vakcinácia, ozdravovacie, prípadne eradikačné programy sú silnými nástrojmi v boji s infekčnými chorobami zvierat.
Medzi významné vírusy, ktoré infikujú hovädzí dobytok, s výrazným dopadom na zdravie zvierat a ekonomiku chovov, patrí vírus hnačky hovädzieho dobytka (BVDV – bovine viral diarrhoea virus), ktorý je agensom vírusovej hnačky hovädzieho dobytka (BVD – bovine viral diarrhoea). Dnes poznáme tri typy BVDV, ktoré reprezentujú tieto pestivírusy: typ 1 (BVDV-1, podľa novej nomenklatúry Pestivirus A) je rozšírený na celom svete, typ 2 (BVDV-2, Pestivirus B) sa vyskytuje predovšetkým na americkom kontinente a v Ázii, v Európe bol identifikovaný iba sporadicky, napr. aj na Slovensku. Typ 3 (BVDV-3, Pestivirus H) bol identifikovaný v Južnej Amerike a v Ázii, z Európy iba v Taliansku. Všetky tri typy BVDV majú RNA genónom dlhý asi 12,3 kb. Uvedené pestivírusy môžu existovať v dvoch biotypoch: cytopatický BVDV (cp BVDV) a necytopatický BVDV (ncp BVDV). Vírusy nie sú prenosné na človeka.
Ak sú zdravé teľatá a kravy infikované BVDV (nezávisle, či ide o pestivírus A, B alebo H), často prebieha akútna infekcia bez zjavných klinických príznakov a odznieva zvyčajne o niekoľko dní. Horšie následky má v prípade infikovania gravidných zvierat. Všetko závisí od času, kedy sa infikoval plod, čo nie je možné exaktne zistiť, a teda prebieha náhodne. Pri infekcii v prvých troch mesiacoch gravidity dochádza k abortom, alebo k poškodeniu plodu. Keď je plod infikovaný necytopatickým kmeňom medzi 30. až 90. dňom gravidity (maximálne do 125. dňa), nerozpoznáva vírus ako cudzí agens, lebo nemá ešte vyvinutý imunitný aparát – výsledkom je narodenie perzistentne infikovaného (PI) teľaťa. PI teľa nemá v krvi špecifické protilátky a je doživotným šíriteľom BVDV v chove. Rodenie PI zvierat zohráva významnú úlohu v šírení a prežívaní BVDV v prírode. PI teľatá, ktorých je v chove najviac 1–2 %, môžu byť klinicky zdravé, ale často hynú do jedného roka od narodenia. V prípade PI zvierat sa môže vzácnejšie vyvinúť fatálna slizničná choroba (MD – mucosal disease).
Ďalším nepríjemným dôsledkom infekcie BVDV je výrazné zníženie imunitnej obrany (imunosupresie) infikovaného jedinca, takže sa pridružujú sekundárne respiračné a gastrointestinálne infekcie vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. To sa prejavuje zníženými ekonomickými parametrami chovu, zníženou dojivosťou, nízkymi hmotnostnými prírastkami, reprodukčnými problémami a zvýšenou mortalitou.