Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1
i

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Počiatky vzostupu lietajúcich plazov

 |  5. 11. 2018
 |  Vesmír 97, 619, 2018/11

Pterosaury sú prvé známe stavovce, ktoré rozlúštili rébus aktívneho letu. Najstaršie zachované jedince pochádzajú z obdobia vrchného triasu (spred 215 mil. rokov). Skupina prosperovala milióny rokov, dosiahla veľkú ekomorfologickú diverzitu a jej ovládanie vzdušného priestoru skončilo až na konci kriedy (pred 66 milónmi rokov). Triasové fosílie pterosaurov sú extrémne vzácne (takmer všetky doteraz známe objavy pochádzajú z morských sedimentov v Alpách), a keď už nejakú fosíliu nájdeme, často je vo veľmi zlom stave. O to dôležitejší je nedávny nález výnimočne zachovaného jedinca, zaradeného k novému druhu Caelestiventus hanseni, z obdobia vrchného triasu. Ostatky jedinca pochádzajú z náleziska Saints and Sinners Quarry v severozápadnom Utahu (USA) a boli zakonzervované vo vtedajšej púštnej oáze. C. hanseni prekonal najstarší známy nález púštneho pterosaura o viac než 65 miliónov rokov. Miesto nálezu fosílie naznačuje, že pterosaury boli už v tom období geograficky široko rozšírenou skupinou s variabilnou ekológiou, nakoľko obývali aj drsné púštne prostredie viac ako 800 kilometrov vzdialené od morského pobrežia. Pterosaury pravdepodobne prosperovali ešte predtým, ako sa na Zemi objavili prvé dinosaury. Nájdený jedinec síce nestihol dosiahnuť dospelosť, ale aj napriek tomu už dosahoval úctyhodné rozmery (rozpätie krídel viac ako jeden a pol metra). Z fylogenetickej analýzy vyplynulo, že najbližším známym príbuzným C. hanseni je britský druh Dimorphodon macronyx z obdobia spodnej jury. Napriek morfologickej podobnosti oba druhy obývali veľmi odlišné prostredie: na rozdiel od C. hanseni žil D. macronyx na morských ostrovoch v období s vlhkou klímou. Skupina Dimorphodontidae, kam oba druhy patria, teda pravdepodobne vznikla už vo vrchnom triase a prežila aj veľké vymieranie na konci triasu.

Britt B. B. et al., Nature Ecology & Evolution, DOI: 10.1038/s41559-018-0627-y

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...