i

Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Prvá jaskynná ryba z Európy

 |  1. 9. 2017
 |  Vesmír 96, 477, 2017/9

Troglobiontmi nazývame organizmy prispôsobené na trvalý život v jaskyniach. Typická je pre ne redukcia zrakových orgá­nov a strata pigmentu. Napriek tomu, že je diverzita troglobiontov v Európe – najmä na Balkáne – mimoriadne bohatá s približne 400 známymi druhmi jaskynných špecialistov, až doteraz nebol na starom kontinente zistený žiadny druh jaskynnej ryby. Pritom práve ryby predstavujú skupinu stavovcov, ktorú je možné najčastejšie nájsť v podzemných habitatoch.

Odnedávna sa však už aj Európa môže pochváliť jaskynnou rybou, a to dokonca najsevernejšie žijúcou na svete. Tím výskumníkov objavil novú populáciu slíža rodu Barbatula (česky mřenka, čeľaď Nemacheilidae) počas pätnástich expedícií v krasovom systéme Dunaj­Aach. Tento podzemný systém súvrstvia Bielej Jury má rozlohu 250 km² a nachádza sa na území južného Nemecka. Pozoruhodné rybky dlhounikali pozornosti vedcov a jaskyniarov z dôvodu neprístupnosti lokality, kde sa vyskytujú. Napriek tomu sa podarilo odchytiť päť exemplárov – 3 juvenily a 2 adultné jedince – ktoré merali 65 a 82 mm.

Genetické analýzy poukázali na pomerne nedávne odštiepenie jaskynného slíža od priľahlých populácii slíža severného (Barbatula barbatula, česky mřenka mramorovaná), a to najskôr pred 20 000 rokmi. Napriek recentnému pôvodu vykazuje jaskynný slíž adaptácie na život v podzemí – jeho oči zakrpateli a stratil výrazné sfarbenie svojich príbuzných z povrchu. Taktiež sa vyznačuje dlhšími hmatovými fúzmi, ktoré mu pravdepodobne uľahčujú orientáciu vo večnej tme podzemných vôd.

Behrmann-Godel J. et al., Current Biology 27, R257-R258, 2017, DOI: 10.1016/j.cub.2017.02.048

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....