i

Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

Vašu bolesť vyplavíme...

 |  4. 6. 2017
 |  Vesmír 96, 348, 2017/6

„Veriť na zázraky nemusíme, vieme si ich urobiť.“

Stalo sa to niekedy v roku 2010. Prechádzali sme chodbami ortopedického oddelenia, plnými prevažne starších ľudí, ktorí čakali na predoperačné vyšetrenia na výmenu bedrového či kolenného kĺbu. V ich očiach som postrehol mnoho želaní: byť zase zdravý, znova môcť chodiť do práce, ísť si zabehať, konečne sa vyspať. Skrátka, znova žiť plnohodnotný bežný život.

Prešli sme k operačným sálam, kde nás čakala vrchná sestra. So zovretým žalúdkom som sa prezliekol a umyl. Pocit nevoľnosti prekonala zvedavosť, že získam cenné informácie pre ďalší výskum. V operačnej miestnosti už pripravovali staršiu paniu, ktorej zavádzali epidurálnu anestéziu. Ako sestry poznamenali, dočkala sa. Bola to jedna z tých šťastnejších, pretože na takéto operácie sa čaká 6 až 24 mesiacov.

Najprv bolo treba sprístupniť bedrový kĺb. Oscilačnou pílou odstrániť hlavicu s krčkom, vyfrézovať kĺbovú jamku do panvovej kosti, aby sa tam mohla ukotviť vložka. Potom pomocou okienkového dláta pripraviť otvor (femorálny kanál) do stehennej kosti. Dutinu následne zväčšiť frézovaním. Na poslednú „rašpľu“ nasadiť plastovú hlavičku, vykonať kontrolu stability endoprotézy a dĺžky končatiny. Pred nasadením drieku do stehennej kosti (femorálnej komponenty) vložiť na dno dutiny zátku z kostného cementu alebo spongióznej kosti. Potom vložiť drén, ktorý pomôže odviesť zrazenú krv a uľahčí vtlačenie kostného cementu. Napokon zasunúť driek. Ak ide o cementované endoprotézy, počkať na vyzretie kostného cementu, ktorý ich fixuje. Opäť skúšať zakĺbenie skúšobnou hlavičkou, a ak je všetko v poriadku, meniť za definitívnu. Opäť zakĺbiť a šiť.

Koľko sily, koľko námahy musí ortopéd s personálom vykonať... A to bola iba jedna operácia, ktorú som mohol vidieť, jedna z tých mnohých, ktoré prebiehajú každý deň na ortopedických klinikách na celom svete.

Aj v prípade, že operácia prebehla bez komplikácií, posledným stehom príbeh s umelými kĺbmi ešte len začína. Osteoporóza pokračuje ďalej rôznou rýchlosťou v závislosti od toho, či pacient rešpektuje pokyny, ktoré dostal po operácii. Aj napriek snahe výskumných tímov, pracujúcich na zdokonaľovaní materiálového zloženia a tvaru endoprotéz, vďaka posunu hranice veku dožitia a zvyšovaniu počtu implantovaných endoprotéz, rastie počet tých, ktoré treba vymeniť. V ideálnom prípade umelý kĺb v tele bezchybne funguje 10 až 15 rokov. Niekedy však nastane jeho predčasné zlyhanie. Odstránenie (ne)zlyhanej endoprotézy z kosti je už zložitejšie pre obmedzený prístup. Táto tzv. revízna operácia je v porovnaní s prvou technicky náročnejšia. Na vybratie endoprotézy a vyčistenie dutiny od zvyškového cementu sa v súčasnosti najviac využívajú mechanické pomôcky – kladivá, dláta, vŕtačky a háky. Často treba otvoriť kosť pomocou predvŕtanej línie, aby sa získal vizuálny prístup.

Nyní vidíte 31 % článku. Co dál:

Jsem předplatitel, mám plný přístup
Jsem návštěvník
Chci si přečíst celé číslo
Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru. Více o předplatném
OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína

O autorovi

Sergej Hloch

Prof. Ing. Sergej Hloch, Ph.D., (*1975) rodák z Vyškova na Morave, počas štúdií na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove bol v roku 2000 inšpirovaný prednáškou profesora Jaroslava Vaška z Ústavu geoniky AV ČR, v. v. i., na tému rozpájania materiálov „vodným lúčom“. V tejto oblasti v roku 2004 úspešne obhájil dizertačnú prácu. Problematiku technológie vodného prúdu a jej technologických modifikácií rozpracoval a dosiahnuté výsledky prednášal na  univerzitách v Európe aj v Indii. Jeho práca bola poctená mnohými cenami. Od roku 2013 sa v Ústavu geoniky v rámci Fellowshipu J. E. Purkyně venuje výskumu technológie vodného prúdu a ich aplikáciou v medicíne.
Hloch Sergej

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné