Prečo opice nerozprávajú?

Niekoľko skupín vyšších stavovcov je známych svojou schopnosťou imitovať ľudskú reč. Do tejto skupiny ale nepatrí ani jeden druh primáta mimo človeka. Ani dnes, napriek viacerým pokusom naučiť primáty rozprávať, nepoznáme jediný zdarný prípad. Už od čias Darwina boli navrhnuté dve základne hypotézy snažiace sa tento jav vysvetliť. Prvá, a tú zastával aj Darwin, tvrdí, že primáty mimo človeka nemajú dostatočné neurálne vybavenie potrebné ku kontrole a koordinácii ich, inak k reprodukcii reči morfologicky vhodného hlasového systému. Druhá, ktorá sa stala všeobecne prijímanou od šesťdesiatych rokov 20. storočia, naopak tvrdí, že potrebné riadiace mechanizmy sú v mozgu k dispozícii, primátom však chýba dostatočne flexibilný hlasový aparát, schopný produkcie zložitých štruktúr (napr. samohlások) prítomných v ľudskej reči. Nedávna práca v časopise Science Advances ale dáva znovu za pravdu prívržencom prvej hypotézy. Autori štúdie najprv pomocou röntgenu nasnímali hlasový trakt pokusného makaka pri rôznych činnostiach. Získali 99 základných typov usporiadaní vokálneho traktu, ktoré umožnili zostaviť model všetkého, čo opica dokáže so svojím hlasovým ústrojenstvom urobiť. V ďalšom kroku autori zisťovali, či sú opice, na základe ich anatomického vybavenia, aspoň teoreticky schopné produkovať hlasové štruktúry podobné ľudskej reči. Ukázalo sa, že áno. Príčinu neschopnosti drvivej väčšiny primátov tvoriť súvislé slová možno hľadať skôr v usporiadaní mozgu a s tým spojených genetických faktoroch (napr. v prítomnosti génu FOXP2, ktorý je u ľudí nutný k správnej tvorbe reči a jazyka) ako v zmenách anatómie vokálneho traktu.

Fitch, W. T., et al., Science Advances, DOI: 10.1126/sciadv.1600723