Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Zmeny v potrave medveďov bielych

 |  2. 10. 2017
 |  Vesmír 96, 543, 2017/10

Veľmi vysoké teploty v priebehu posledných rokov majú na svedomí výrazný pokles plochy arktických ľadovcov. Dramatické zmeny podnebia, a teda aj arktického prostredia, majú samozrejme silný vplyv aj na život polárnych živočíchov.

Nedávna štúdia zverejnená v časopise Journal of Animal Ecology napríklad poukazuje na zmeny v potravnej ekológii medveďov bielych (Ursus maritimus). Vedci obťažkali 60 tuleňov a 67 medveďov biotelemetrickými zariadeniami, ktoré im umožnili sledovať pohyb a správanie jedincov. Ukázalo sa, že pred výrazným ústupom ľadu po roku 2006 medvede lovili svoju tradičnú korisť, tulene. S úbytkom snehu však medvede museli zmeniť svoju loveckú techniku postupného približovania sa ku koristi po ľade na plavbu medzi ľadovcami s náhlym vymrštením sa z vody na korisť odpočívajúcu na kuse ľadu.

Nie všetky medvede si však boli schopné osvojiť túto techniku a riziko neúspešného lovu bolo tiež vysoké. Medvede tak začali častejšie využívať alternatívne zdroje potravy, ako napríklad vajíčka vtákov hniezdiacich na pobreží. Problémom ale je, že hladné medvede takto dokážu spotrebovať obrovské množstvá vajíčok a významne tak ovplyvňovať hniezdnu úspešnosť miestnych vtákov. Na druhej strane vajíčka asi nebudú optimálnou potravou pre medvede – oproti tuku tuleňov sú príliš bohaté na bielkoviny, a niektorí vedci dokonca pozorovali hnačkovité výkaly medveďov konzumujúcich vajcia.

Hamilton, C. D., J. Animal Ecol., DOI: 10.1111/1365-2656.12685.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie a životní prostředí
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....