Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025

Aktuální číslo:

2025/10

Téma měsíce:

(Ne)pozornost

Obálka čísla

Sýkorky štebotajú v jednoduchých vetách

 |  14. 7. 2016
 |  Vesmír 95, 387, 2016/7

Vetná skladba alebo syntax sa tradične považovala za výlučnú vlastnosť ľudských jazykov. Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature Communications však prvýkrát experimentálne dokumentuje podobnú vlastnosť pri divo žijúcich zvieratách, konkrétne japonských sýkorkách Parus minor. Tento druh malého spevavca je známy diverzifikovaným spevným repertoárom plniacim najrôznejšie socioekologické funkcie. Rozvinutá hlasová komunikácia mu často pomáha vyrovnať sa s rôznymi životnými nástrahami. Napríklad pri ohrození predátorom detegovali pri týchto sýkorkách volanie označené „ABC“, niečo ako „hľadaj nebezpečenstvo“. Oproti tomu signál „D“ znamená „poď sem“ a najčastejšie ho používajú pri objavení nového zdroja potravy alebo na privolanie zatúlaného partnera. Okrem samostatného používania oboch signálov sú japonské sýkorky schopné tieto dva druhy volaní kombinovať podľa špecifických pravidiel. Ak zaznela kombinácia „ABC-D“, pokusná sýkorka sa priblížila k zdroju zvuku a začala sa rozhliadať po potenciálnom predátorovi. Ak však vedci prehrali sýkorkám zvukovú sekvenciu s prehodeným poradím volaní, nedostali žiadnu odpoveď. Kým prvý signál zrejme znamenal pre ne zrozumiteľnú radu ako sa v danej situácii správať, druhej kombinácii signálov pravdepodobne veľmi nerozumeli. Výsledky experimentov naznačujú, že schopnosť odvodzovať význam v závislosti od skladby signálu sa zrejme vyvinula u ľudí i zvierat viackrát nezávisle od seba. Podobné závery sú zaujímavé aj z hľadiska nášho druhu: odhalenie kognitívnych mechanizmov a funkcie syntaktickej komunikácie pri pomerne jednoduchých zvieracích modeloch by mohlo viesť aj k osvetleniu pôvodu kvetnatej ľudskej reči.

Toshitaka N. Suzuki et al., Nature Comm.,

DOI: 10.1371/journal.pgen.1005926

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Zadání testu z titulní strany

Zadání testu z titulní strany

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Na titulní straně říjnového Vesmíru jsme otiskli Bourdonův test setrvalé pozornosti, známý také jako Bourdonův-Wiersmův test. Jde o tradiční...
Vypravěč velkých příběhů

Vypravěč velkých příběhů

Ondřej Vrtiška  |  29. 9. 2025
Je Jan Černý spíše imunolog, nebo buněčný biolog? Sám o sobě raději mluví obecněji jako o přírodovědci, do menších škatulek se nevejde. Stejně...
Když dva vidí totéž, není to vždy totéž

Když dva vidí totéž, není to vždy totéž uzamčeno

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Slavný citát, připisovaný polskému básníkovi Stanislawu Jerzy Lecovi a zhudebněný Ivo Jahelkou, říká, že seno voní jinak koním a jinak...