i

Aktuální číslo:

2025/3

Téma měsíce:

Humor

Obálka čísla

Najstaršie dôkazy o chove divokých šeliem a dravcov v oblasti Mezoameriky

 |  5. 5. 2016
 |  Vesmír 95, 256, 2016/5

Dravé zvieratá fascinujú človeka neobyčajnou súhrou tajuplnosti, elegancie, vynaliezavosti, rýchlosti či brutálnej sily. Pravdepodobne v dôsledku toho sa čisto praktické zabíjanie mäsožravcov, hlavne kvôli ochrane svojho života a majetku, pretransformovalo v obrovskom množstve kultúr nezávisle od seba do ich cieleného lovu či držby v zajatí, často aj s nejakou náboženskou alebo kultúrnou symbolikou. Nemusíme ísť ďaleko – spomeňme napríklad nepreberné množstvo staroegyptských múmií mačiek, sokolov a krokodílov, šelmy plniace gladiátorské arény starovekého Ríma či stovky gepardov na dvore mogulského panovníka Akbara Veľkého. Podobné zvyklosti neobišli ani mezoamerické kultúry predkolumbovskej éry. Dostatočným dôkazom a zároveň donedávna najstarším dokladom podobnej činnosti v oblasti Mezoameriky sú kvetnaté opisy zoologických záhrad aztéckeho vládcu Montézuma s desiatkami zvieracích druhov z pera španielskeho dobyvateľa Hernana Cortésa zo 16. storočia. Nedávno uverejnené nálezy z vykopávok v oblasti starobylého mesta Teotihuacán ležiaceho na území dnešného Mexika však posúvajú spomínanú zvyklosť až na začiatok nášho letopočtu. V období 1998–2004 archeológovia objavili v útrobách slávnych pyramíd Mesiaca a Slnka pozostatky takmer 200 dravých zvierat, napríklad pumy, jaguáre, vlky a orly. V chodbách pod pyramídami sa našli aj ľudské kosti či obetné nástroje. Niektoré mačkovité šelmy v tých časoch pravdepodobne chovali alebo lovili na účely spojené s obetnými rituálmi, dokonca ich kŕmili časťami obetovaných ľudí. Starovekí obyvatelia Mexika sa venovali aj chovu orlov, hoci nezvyčajne vysoký počet zahojených zlomenín či iných poškodení orlích ostatkov indikuje, že to s tým odchovom nemali vôbec jednoduché. Nezanedbateľná časť zvierat nakoniec poslúžila aj ako obeť.

Sugiyama N. a kol., PLOS ONE, DOI: 10.1371/journal.pone.0135635

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Archeologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Kdo byl Kosmas? A proč napsal první český bestseller?

Kdo byl Kosmas? A proč napsal první český bestseller? uzamčeno

Irena Jirků  |  3. 3. 2025
K výzkumu Kosmovy kroniky se po letech vrátil, protože – jak říká – dosud nenašel uspokojivou odpověď na základní otázku: Proč vůbec vznikla?...
Mají zvířata smysl pro legraci?

Mají zvířata smysl pro legraci?

Jaroslav Petr  |  3. 3. 2025
Umí se zvířata smát nebo aspoň usmívat? Mají smysl pro to, čemu my lidé říkáme humor? Pokud ano, jak se jejich schopnosti projevují a k čemu jsou...
Selský rozum u kulatého stolu

Selský rozum u kulatého stolu uzamčeno

Selský rozum rezonuje napříč společností jako jakýsi archetyp racionálního myšlení. Není to ale pouze rétorická figura, která se používá pro svůj...