Cholesterol, veľký omyl amerických odborníkov na výživu

Totalitné myslenie nie je vlastné len ruským boľševikom, ale aj Američanom. Ak sa v USA objaví faktor, ktorý skracuje ľudský život, začne sa proti nemu neľútostný totalitný boj. Zistenie, že jednou z hlavných príčin infarktov sú vysoké hladiny cholesterolu v krvi, viedlo k prudkému, až k hysterickému odmietaniu cholesterolu v potrave a k boju proti jeho vysokým hladinám v krvi. American Heart Association v 60. rokoch odporúčala ľuďom podstatne obmedziť príjem cholesterolu z potravy. Na tomto základe americkí odborníci na výživu desaťročia strašili ľudí cholesterolom, ktorý mal byť hlavnou príčinou chorôb srdca a ciev. V Kalifornii vznikli tzv. bezcholesterolové zóny, kde sa považovalo používanie vajíčok a iných zdrojov cholesterolu za strašný hriech na ľudskom zdraví. Po objave statínov, ktoré výrazne znižujú hladinu cholesterolu v krvi, stali sa tieto lieky, za intenzívnej propagandy farmaceutických firiem produkujúcich statíny, najrozšírenejším farmakom nielen v USA, ale aj v mnohých ďalších štátoch. Azda pod vplyvom farmaceutických magnátov vznikol dokonca až priam fanatický nápad pridávať statíny do pitnej vody. Tento návrh, ktorý by viedol k pravidelnému užívaniu statínov nielen dospelej populácie, ale aj detí, vyvolal v USA búrku protestu medzi pediatrami. U detí s veľmi nízkym cholesterolom sa vyskytuje agresívne správanie a poruchy osobnosti, ktoré môžu skončiť až sebapoškodzovaním.

Cholesterol je významnou zložkou všetkých živočíšnych buniek, pretože je súčasťou ich membrán. Mimoriadne významný je pre bunky centrálneho nervového systému, ovplyvňuje ich permeabilitu a je prekurzorom viacerých steroidných hormónov ovplyvňujúcich rast. Preto si ho bunky syntetizujú. Pri nízkom prísune z potravy jeho tvorba stúpa a naopak.

Vysoké hladiny cholesterolu v krvi sú však škodlivé, pretože zvyšujú riziko cievnych ochorení, preto je často potrebný farmakologický zásah. Najúčinnejšie sú statíny. Na prevenciu infarktov a mozgových príhod sa však statíny začali podávať aj ľuďom s normálnymi hladinami cholesterolu v krvi (okolo 5–6 mmol/l). Zabúdalo sa na to, že americkí i japonskí autori v dlhodobých štúdiách zistili, že nízke hladiny cholesterolu v krvi sú rovnako nebezpečné ako jeho vysoké koncentrácie.

Demokratická spoločnosť má proti totalite veľkú výhodu. Po zistení chyby v normách a odporúčaniach sa hľadá lepšie riešenie. Problémom nízkych hladín cholesterolu v krvi sa začali vážne zaoberať viacerí autori. Na medzinárodnej konferencii v roku 1990 poukázali dokonca na zvýšené riziko rakoviny pri nízkych hladinách cholesterolu. Pochopili, že tvrdenie „čím nižší cholesterol, tým lepšie“ je nefyziologické. Nízke hladiny cholesterolu pod 4 mmol/l zvyšujú riziko rakoviny, chorôb pečene, depresií vedúcich až k samovraždám i celkovú úmrtnosť (obr. 1).

Navrhované zmeny odrážajú nový pohľad na úlohu cholesterolu. I keď sa jeho vysoké hladiny stále považujú za významný rizikový faktor vzniku ateroskleózy, cholesterol konzumovaný v potrave nehrá vážnu úlohu pri určovaní hladín cholesterolu v krvi. V nových smerniciach správnej výživy (USA, 2015) sa konštatuje, že „cholesterol nie je nutrient, ktorého vysoký príjem vyvoláva zdravotné problémy“. Podáva sa sebakritika: „Zle sme postavili diétne smernice, ktoré po desaťročia mýlili obyvateľstvo.“ Nevyhnutne treba zintenzívniť výskum vzťahu nízkych hladín cholesterolu k rôznym ochoreniam.

Viz také diskusní příspěvky v prázdninovém dvojčísle:

– Richard Češka;

– Pavel Kraml a Michal Anděl.