Aktuální číslo:

2026/11

Téma měsíce:

Černá a bílá

Obálka čísla

Boli rané formy vtákov dvojplošníky?

 |  11. 7. 2013
 |  Vesmír 92, 385, 2013/7

Zdá sa, že najranejšie formy dinosaurov podobných vtákom mohli využívať na let nie dve, ale rovno všetky štyri končatiny. K takémuto záveru dospela nedávna štúdia čínskych vedcov.

Výskumníkom sa podarilo získať niekoľko dôkazov o výskyte peria na zadných končatinách 11 jedincov patriacich k bazálnym „lietajúcim dinosaurom“. Operenie zadných končatín niektorých indivíduí pripomína krídlové letky známejšieho pravtáka Archaeopteryxa. Jeden exemplár rodu Sapeornis mal dokonca najmenej jednu zadnú končatinu pokrytú perím dlhším ako 50 mm. Perie na chodidle bolo o niečo kratšie, avšak aj to presahovalo 30 mm. V skupine dinosaurov čeľade Confuciusornithidae pokrývalo perie celý tibiotarsus i časť ľavého chodidla. Jedince podtriedy Enantiornithes sa zasa vyznačujú kompletným operením tibiotarsu.

Avšak ani takéto nálezy nám nedokážu prezradiť, akú funkciu plnili u ich nositeľa, teda či pomáhali pri plachtení, koordinácii letu alebo kombinovali tieto vlastnosti. Vo väčšine modernejších skupín operené plochy na zadných končatinách nahradili šupiny. Jeden exemplár zo skupiny raných letcov rodu Yanornis mal dokonca pod operenými časťami práve takéto šupiny. Prechod medzi šupinatými a operenými nohami je napriek zdanlivej zložitosti ukrytý len v niekoľkých genetických mutáciách (napr. plemeno hydiny Hodvábnička má operené chodidlá). Avšak operenie zadných končatín recentných skupín vtákov plní prevažne už len termoregulačnú funkciu. Upustenie od používania všetkých štyroch končatín na let umožnilo vtákom využívať zadné končatiny ako prostriedok jednoduchšej lokomócie na zemi a predné končatiny špecializovať výlučne na let.

DOI: 10.1126/science.1228753

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...