Aktuální číslo:

2026/5

Téma měsíce:

Vlákno

Obálka čísla

Návod na určovanie pohlavia dinosaurov

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Originálny nápad na spoľahlivé určenie pohlavia prehistorických vtákov a vtákom podobných dinosaurov nedávno predstavil medzinárodný vedecký tím v časopise Nature. Kľúčom k zaujímavému objavu boli fosílne ostatky druhu Confuciusornis sanctus. Tento pravták žijúci v období spodnej kriedy (pred cca 125 milionmi rokmi) vykazuje značný dimorfizmus vo veľkosti tela a operení – niektoré jedince majú výrazne predĺžené ornamentálne chvostové perá.

Už dlhšie sa predpokladalo, že dlhé chvostové perá sú znakom pohlavného dimorfizmu a slúžili na upútanie pozornosti samíc. Až doteraz však pre takéto tvrdenie neexistoval rukolapný dôkaz. Neistotu plynúcu z možného omylu rozptýlili až spomínaní odborníci, ktorí si pri skúmaní fosílií všimli značné medzipohlavné rozdiely v stavbe medulárnej kosti (štruktúre nachádzajúcej sa v dlhých kostiach vtáčích samíc). Výsledkom bol prvý spoľahlivý kľúč na rozlišovanie pohlavia prehistorických vtákov a im príbuzných skupín.

Podobne ako samice recentných foriem vtákov, aj ich praveké predchodkyne si ukladali množstvo vápnika do dlhých kostí, aby ich v prípade potreby mohli použiť na tvorbu vaječných škrupín. Nálezy spomínanej štruktúry, prítomnej počas krátkeho obdobia v kostiach fertilných samíc, potvrdili, že jedince bez dlhých ornamentálnych pier sú naozaj samice.

Okrem toho, že autori poukazujú na využívanie rovnakej fyziologickej stratégie pri rozmnožovaní moderných i pravekých samíc, venujú pozornosť aj závažným rozdielom týkajúcich sa veku pohlavnej zrelosti. Vďaka schopnosti rozpoznať pohlavie možno určiť aj začiatok plodnosti samíc C. sanctus. Podľa tejto štúdie boli praveké samice schopné splodiť vlastné potomstvo už v období dospievania, teda ešte pred dosiahnutím úplnej pohlavnej zrelosti. Tento poznatok je v jasnom rozpore s reprodukčnou stratégiou dnešných vtáčích samíc, ktoré sú plodné až po dosiahnutí maximálnej telesnej veľkosti. Praveké formy vtákov sa teda rozmnožovali podobne ako dinosaury a dnešné plazy, t. j. už pred tým, ako dorástli do rozmerov dospelého jedinca.

DOI: 10.1038/ncomms2377

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Příliš otevřené dveře

Příliš otevřené dveře

Jan Vevera  |  1. 6. 2026
Psychiatrie byla kdysi kritizována za to, že zavírá své dveře, a s nimi i pacienty za zdmi léčeben. Dnes čelí jinému problému – její dveře jsou...
Tranzistor na bázi bismutu

Tranzistor na bázi bismutu uzamčeno

Lukáš Tabery  |  1. 6. 2026
Cesta od třídimenzionálního planárního tranzistoru k dvoudimenzionálnímu a odtud zpět do tří dimenzí – k integraci M3D. Narůstající závislost...
Život na hraně

Život na hraně uzamčeno

Jan Černý  |  1. 6. 2026
Zvládnou přežít globální zalednění, masivní vulkanismus nebo změnu složení atmosféry. Odolným formám života se daří uspět většinou díky značné...