Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Návod na určovanie pohlavia dinosaurov

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Originálny nápad na spoľahlivé určenie pohlavia prehistorických vtákov a vtákom podobných dinosaurov nedávno predstavil medzinárodný vedecký tím v časopise Nature. Kľúčom k zaujímavému objavu boli fosílne ostatky druhu Confuciusornis sanctus. Tento pravták žijúci v období spodnej kriedy (pred cca 125 milionmi rokmi) vykazuje značný dimorfizmus vo veľkosti tela a operení – niektoré jedince majú výrazne predĺžené ornamentálne chvostové perá.

Už dlhšie sa predpokladalo, že dlhé chvostové perá sú znakom pohlavného dimorfizmu a slúžili na upútanie pozornosti samíc. Až doteraz však pre takéto tvrdenie neexistoval rukolapný dôkaz. Neistotu plynúcu z možného omylu rozptýlili až spomínaní odborníci, ktorí si pri skúmaní fosílií všimli značné medzipohlavné rozdiely v stavbe medulárnej kosti (štruktúre nachádzajúcej sa v dlhých kostiach vtáčích samíc). Výsledkom bol prvý spoľahlivý kľúč na rozlišovanie pohlavia prehistorických vtákov a im príbuzných skupín.

Podobne ako samice recentných foriem vtákov, aj ich praveké predchodkyne si ukladali množstvo vápnika do dlhých kostí, aby ich v prípade potreby mohli použiť na tvorbu vaječných škrupín. Nálezy spomínanej štruktúry, prítomnej počas krátkeho obdobia v kostiach fertilných samíc, potvrdili, že jedince bez dlhých ornamentálnych pier sú naozaj samice.

Okrem toho, že autori poukazujú na využívanie rovnakej fyziologickej stratégie pri rozmnožovaní moderných i pravekých samíc, venujú pozornosť aj závažným rozdielom týkajúcich sa veku pohlavnej zrelosti. Vďaka schopnosti rozpoznať pohlavie možno určiť aj začiatok plodnosti samíc C. sanctus. Podľa tejto štúdie boli praveké samice schopné splodiť vlastné potomstvo už v období dospievania, teda ešte pred dosiahnutím úplnej pohlavnej zrelosti. Tento poznatok je v jasnom rozpore s reprodukčnou stratégiou dnešných vtáčích samíc, ktoré sú plodné až po dosiahnutí maximálnej telesnej veľkosti. Praveké formy vtákov sa teda rozmnožovali podobne ako dinosaury a dnešné plazy, t. j. už pred tým, ako dorástli do rozmerov dospelého jedinca.

DOI: 10.1038/ncomms2377

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...