Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Návod na určovanie pohlavia dinosaurov

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Originálny nápad na spoľahlivé určenie pohlavia prehistorických vtákov a vtákom podobných dinosaurov nedávno predstavil medzinárodný vedecký tím v časopise Nature. Kľúčom k zaujímavému objavu boli fosílne ostatky druhu Confuciusornis sanctus. Tento pravták žijúci v období spodnej kriedy (pred cca 125 milionmi rokmi) vykazuje značný dimorfizmus vo veľkosti tela a operení – niektoré jedince majú výrazne predĺžené ornamentálne chvostové perá.

Už dlhšie sa predpokladalo, že dlhé chvostové perá sú znakom pohlavného dimorfizmu a slúžili na upútanie pozornosti samíc. Až doteraz však pre takéto tvrdenie neexistoval rukolapný dôkaz. Neistotu plynúcu z možného omylu rozptýlili až spomínaní odborníci, ktorí si pri skúmaní fosílií všimli značné medzipohlavné rozdiely v stavbe medulárnej kosti (štruktúre nachádzajúcej sa v dlhých kostiach vtáčích samíc). Výsledkom bol prvý spoľahlivý kľúč na rozlišovanie pohlavia prehistorických vtákov a im príbuzných skupín.

Podobne ako samice recentných foriem vtákov, aj ich praveké predchodkyne si ukladali množstvo vápnika do dlhých kostí, aby ich v prípade potreby mohli použiť na tvorbu vaječných škrupín. Nálezy spomínanej štruktúry, prítomnej počas krátkeho obdobia v kostiach fertilných samíc, potvrdili, že jedince bez dlhých ornamentálnych pier sú naozaj samice.

Okrem toho, že autori poukazujú na využívanie rovnakej fyziologickej stratégie pri rozmnožovaní moderných i pravekých samíc, venujú pozornosť aj závažným rozdielom týkajúcich sa veku pohlavnej zrelosti. Vďaka schopnosti rozpoznať pohlavie možno určiť aj začiatok plodnosti samíc C. sanctus. Podľa tejto štúdie boli praveké samice schopné splodiť vlastné potomstvo už v období dospievania, teda ešte pred dosiahnutím úplnej pohlavnej zrelosti. Tento poznatok je v jasnom rozpore s reprodukčnou stratégiou dnešných vtáčích samíc, ktoré sú plodné až po dosiahnutí maximálnej telesnej veľkosti. Praveké formy vtákov sa teda rozmnožovali podobne ako dinosaury a dnešné plazy, t. j. už pred tým, ako dorástli do rozmerov dospelého jedinca.

DOI: 10.1038/ncomms2377

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.