Mestský hluk ovplyvňuje aj dĺžku piesní tropických spevavcov

Môže hluk v meste ovplyvňovať parametre piesní spevavých vtákov? Áno, ale v závislosti od druhu. Vtáky „používajú“ spev v intra- aj interdruhových interakciách pri obrane a vytyčovaní teritória, aj ako atraktant pre nežnejšie pohlavie. Preto niektoré environmentálne faktory, napríklad mestský hluk, môžu do určitej miery znížiť počet upútaných samíc, a v dôsledku toho aj hniezdnu úspešnosť.

Pri niekoľkých druhoch vtákov – červienkach, slávikoch a drozdoch, bola opísaná schopnosť adaptovať piesne na nové podmienky urbanizovaných habitatov. Zaznamenala sa u nich zmena hlasového prejavu, ktorá prispela k zlepšeniu zvukového prenosu hlučným mestským prostredím.

Nedávna štúdia zverejnila výsledky podobných experimentov na tropickom druhu spevavcov Pyrocephalus rubinus (čeľ. Tirannidae). Autori nahrali piesne 29 teritoriálnych samcov P. rubinus v rôznych parkoch v meste Mexico City. Snažili sa zistiť, ako ovplyvňuje hlučné prostredie hlasový prejav jedincov. Merali hladinu hluku v rôznych okamihoch predúsvitových a ranných vtáčích chórov, merali aj dĺžku jednotlivých piesní a počítali celkový počet prvkov v nich, aby mohli posúdiť všestrannosť skladby. Zistili, že samce žijúce v hlučnejšom prostredí, produkovali dlhšie piesne, zatiaľ čo samce v pokojnejších častiach mesta spievali dlhé aj krátke. Samce ukázali aj určitú plasticitu pri spievaní. V neskoré ráno, keď bola hladina hluku v meste vysoká, produkovali jednoduchšie piesne. Zdá sa však, že denná doba hrá v tomto prípade významnejšiu rolu ako úroveň hlučnosti. Štúdia podporuje názor, že čeľaď Tirannidae sa líši od ostatných spevavcov stupňom a spôsobom prispôsobenia mestskému prostrediu.

A. A. Ríos-Chelén et al., DOI: 10.1007/s00265-012-1434-0