Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Je evolúcia skutočne nepredikovateľná?

 |  5. 12. 2013
 |  Vesmír 92, 661, 2013/12

Ak by sme pretočili pásku s názvom „evolúcia“ na začiatok a pustili ju odznova, objavili by sa postupom času druhy podobné dnešným?

O predikovateľnosti evolúcie sa medzi vedeckou komunitou vedú dlhodobé a rozsiahle spory. Kritici predikovateľnosti evolúcie (napríklad aj známy paleontológ a jeden z najvplyvnejších autorov vedeckopopulárnch textov minulého storočia S. J. Gould odmietol túto myšlienku slovami, že evolúcia je „absolútne nepredvídateľná a celkom neopakovateľná“) tvrdia, že aj tie najmenšie zmeny prostredia môžu mať obrovský vplyv na evolúciu budúcich foriem života.

Na druhej strane sa ponúka viacero príkladov zo živej prírody. Vplyvom podobných alebo rovnakých prírodných podmienok často dochádza k tzv. konvergentnému vývoju (smerujúcemu k vytváraniu podobných foriem), týka sa to napríklad afrických cichlíd.

Otestovať jednu z najväčších záhad evolučnej biológie je však značne zložité, preto sa empirické dôkazy jednej i druhej teórie začali objavovať až pomerne nedávno. Tím severoamerických biológov sa zameral na štúdium zaujímavej skupiny plazov (rod Anolis), obývajúcich štyri najväčšie ostrovy Veľkých Antíl – Kubu, Hispaniolu (štáty Haiti a Dominikánska republika), Jamajku a Portoriko. Tieto ostrovy sa vyznačujú veľmi podobnými klimatickými a prírodnými podmienkami, čo poslúžilo ako výhodný východiskový bod uvedenej štúdie. Anolisy začali osídľovať toto územie približne pred 40 miliónmi rokov a podobne ako iné skupiny živočíchov začali krátko po príchode produkovať veľké množstvo nových foriem (celkovo poznáme takmer 400 druhov).

Výskumníci sa zamerali na 100 zo 119 tunajších druhov, dôsledne premerali odchytené exempláre, ako aj exponáty uložené v múzeách. Výsledok analýz bol viac než zaujímavý – anolisy vytvorili v podobnom type prostredia na každom z ostrovov nápadne podobné formy. Okrem toho autori na základe nameraných dát a fylogenetických vzťahov medzi anolismi zostavili model „adaptívnej krajiny“ pre vybrané druhy plazov, ktorý sa radí medzi základné koncepcie evolučnej biológie. Jeho praktické testovanie je však veľmi zložité. Model adaptívnej krajiny si zjednodušene možno predstaviť ako hornatú krajinu, kde na vrcholkoch kopcov sídlia rôzne kombinácie znakov, ktoré budú zvýhodnené prírodným výberom oproti znakom nachádzajúcim sa v údoliach. A druhy s podobnými zvyklosťami budú mať tendenciu zhlukovať sa na spoločnom vrchole. Pre anolisy by mohli predstavovať pomyselný „terén“ adaptívnej krajiny vetvy na vrcholkoch stromov, kmene popadané na zemi alebo tráva rozdielnej výšky, ktorú jednotlivé druhy buď obývajú, alebo naopak prehliadajú.

Podľa zistenia autorov štúdie bolo prostredie adaptívnej krajiny na sledovaných ostrovoch veľmi podobné. Vedci boli schopní pomocou evolučnej histórie týchto plazov zrekonštruovať aj to, kedy nastalo osídlenie jednotlivých vrcholov, alebo kedy druhy preskočili z jedného vrcholu na iný. Charakteristika krajiny sa pritom javí ako veľmi dôležitý nástroj evolúcie.

Science 341, 292 2013/6143; DOI: 10.1126/science.1232392

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Jak si delfíni ucpávají uši

Jak si delfíni ucpávají uši audio

Jaroslav Petr  |  17. 12. 2017
Hluk v mořích a oceánech produkovaný člověkem ohrožuje kytovce. Může je dočasně ohlušit nebo jim trvale poškodit sluch. Nově objevený fenomén by...
Tajemná sůva šumavská

Tajemná sůva šumavská

Jan Andreska  |  17. 12. 2017
Byl vyhuben a vrátil se. Na Šumavu lidskou snahou a do Beskyd vlastním přičiněním. Puštík bělavý teď žije opět s námi, ale ohrožení trvá.
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné