Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

„Blbá nálada“ v Čechách očami zdravotníka

 |  5. 12. 2013
 |  Vesmír 92, 670, 2013/12

„Naděje je stav ducha, který dává smysl našemu životu.“

Václav Havel

Asi pred dvadsiatimi rokmi náš citlivý dramatik slovným spojením „blbá nálada“ v Čechách označil sklamanie z prehnaných porevolučných očakávaní. Použijem údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), aby som mu oneskorene oponoval.

Dôležitý ukazovateľ zdravia spoločnosti, stredná dĺžka života, reagoval v Čechách na prevrat okamžitou, vo svete azda nikdy a nikde nevídanou rýchlosťou – obr. 1. Používame hlavne údaje o mužskej populácii, ale údaje o českých ženách sú podobné.

Takýto okamžitý a prudký nárast strednej dĺžky života možno vysvetliť jedine totálnou zmenou spoločenskej atmosféry: náhlou zmenou životného pocitu a nádejou na zvýšenie kvality života. Až v ďalších rokoch pokračujúci nárast strednej dĺžky života možno vysvetliť radikálnym zlepšením v oblasti zdravotníctva (pribudli nové diagnostické prístroje a liečivá, napr. statíny), zlepšenou výživou (napr. podstatne zvýšeným importom ovocia v zimných a jarných mesiacoch) a zlepšením sociálnej situácie (možnosť slobodného vyjadrovania názoru, sloboda tlače a kultúry vôbec, možnosť cestovať do zahraničia, dovoz zahraničných produktov a pod.). Obdivuhodný trvalý nárast strednej dĺžky života dokazuje, že „ blbá nálada“ nemala vplyv na zdravotný stav obyvateľstva ČR.

Priamou príčinou nevídaného zvýšenia strednej dĺžky života je až nečakane rýchly pokles predčasnej úmrtnosti mužov (vekový interval 0–64 roky) na kardiovaskulárne ochorenia a nádory – obr. 34.

Okamžité zmeny sú vysvetliteľné jedine psychologickými faktormi, ktoré sú dôležité najmä v patogenéze ischemickej choroby srdca i rakoviny.

Ed Diener, profesor psychológie (University of Illinois), zostavil sofistikovaný systém otázok a odpovedí, ktoré kvantifikujú kvalitu života pomocou satisfikačného indexu (SWB = subjective well-being). Medzinárodný výskum ukázal, že ČR sa umiestnila pred všetkými posttotalitnými štátmi a priblížila sa k tradičným demokratickým krajinám – obr. 2.

Hoci súčasná politická a ekonomická úroveň v Česku nie je ideálna, úroveň zdravotníctva spolu so satisfikačným indexom stúpa. Ak s miernou skepsou uveríme slovám nezabudnuteľnej Modlitby pro Martu „Ať mír dál zůstává s touto krajinou/zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou“ a nahradí ich nádej na čoraz lepší život, tak potom nie je vzdialená doba, keď sa ČR zdravotnou úrovňou zaradí medzi tie krajiny, ktoré nemuseli prežívať dlhé roky totality.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...