Aktuální číslo:

2019/7

Téma měsíce:

Zpětná vazba

„Blbá nálada“ v Čechách očami zdravotníka

 |  5. 12. 2013
 |  Vesmír 92, 670, 2013/12

„Naděje je stav ducha, který dává smysl našemu životu.“

Václav Havel

Asi pred dvadsiatimi rokmi náš citlivý dramatik slovným spojením „blbá nálada“ v Čechách označil sklamanie z prehnaných porevolučných očakávaní. Použijem údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), aby som mu oneskorene oponoval.

Dôležitý ukazovateľ zdravia spoločnosti, stredná dĺžka života, reagoval v Čechách na prevrat okamžitou, vo svete azda nikdy a nikde nevídanou rýchlosťou – obr. 1. Používame hlavne údaje o mužskej populácii, ale údaje o českých ženách sú podobné.

Takýto okamžitý a prudký nárast strednej dĺžky života možno vysvetliť jedine totálnou zmenou spoločenskej atmosféry: náhlou zmenou životného pocitu a nádejou na zvýšenie kvality života. Až v ďalších rokoch pokračujúci nárast strednej dĺžky života možno vysvetliť radikálnym zlepšením v oblasti zdravotníctva (pribudli nové diagnostické prístroje a liečivá, napr. statíny), zlepšenou výživou (napr. podstatne zvýšeným importom ovocia v zimných a jarných mesiacoch) a zlepšením sociálnej situácie (možnosť slobodného vyjadrovania názoru, sloboda tlače a kultúry vôbec, možnosť cestovať do zahraničia, dovoz zahraničných produktov a pod.). Obdivuhodný trvalý nárast strednej dĺžky života dokazuje, že „ blbá nálada“ nemala vplyv na zdravotný stav obyvateľstva ČR.

Priamou príčinou nevídaného zvýšenia strednej dĺžky života je až nečakane rýchly pokles predčasnej úmrtnosti mužov (vekový interval 0–64 roky) na kardiovaskulárne ochorenia a nádory – obr. 34.

Okamžité zmeny sú vysvetliteľné jedine psychologickými faktormi, ktoré sú dôležité najmä v patogenéze ischemickej choroby srdca i rakoviny.

Ed Diener, profesor psychológie (University of Illinois), zostavil sofistikovaný systém otázok a odpovedí, ktoré kvantifikujú kvalitu života pomocou satisfikačného indexu (SWB = subjective well-being). Medzinárodný výskum ukázal, že ČR sa umiestnila pred všetkými posttotalitnými štátmi a priblížila sa k tradičným demokratickým krajinám – obr. 2.

Hoci súčasná politická a ekonomická úroveň v Česku nie je ideálna, úroveň zdravotníctva spolu so satisfikačným indexom stúpa. Ak s miernou skepsou uveríme slovám nezabudnuteľnej Modlitby pro Martu „Ať mír dál zůstává s touto krajinou/zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou“ a nahradí ich nádej na čoraz lepší život, tak potom nie je vzdialená doba, keď sa ČR zdravotnou úrovňou zaradí medzi tie krajiny, ktoré nemuseli prežívať dlhé roky totality.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Kip Thorne a gravitační vlny

Kip Thorne a gravitační vlny

Jana Olivová, Martin Uhlíř  |  8. 7. 2019
Co nového o vzniku a vývoji vesmíru mohou prozradit gravitační vlny? Jak se bude vyvíjet budoucnost jejich měření? Pomohou zodpovědět zatím...
Puška, pyžamo a sbírka básní

Puška, pyžamo a sbírka básní

Petr Květina, Jan Rendek  |  8. 7. 2019
Ostrov Nová Guinea byl na konci 19. století politicky rozdělen mezi tři evropské velmoci. O východní část se přetahovalo Německo s Velkou...
Megalodon versus supernova

Megalodon versus supernova uzamčeno

Tomáš Petrásek  |  8. 7. 2019
Katastrofa, která ukončila druhohory a s nimi existenci všech větších zvířat (přes 25 kg) i řady těch menších, je nejznámější z velké pětky...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné