„Blbá nálada“ v Čechách očami zdravotníka

Asi pred dvadsiatimi rokmi náš citlivý dramatik slovným spojením „blbá nálada“ v Čechách označil sklamanie z prehnaných porevolučných očakávaní. Použijem údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), aby som mu oneskorene oponoval.

Dôležitý ukazovateľ zdravia spoločnosti, stredná dĺžka života, reagoval v Čechách na prevrat okamžitou, vo svete azda nikdy a nikde nevídanou rýchlosťou – obr. 1. Používame hlavne údaje o mužskej populácii, ale údaje o českých ženách sú podobné.

Takýto okamžitý a prudký nárast strednej dĺžky života možno vysvetliť jedine totálnou zmenou spoločenskej atmosféry: náhlou zmenou životného pocitu a nádejou na zvýšenie kvality života. Až v ďalších rokoch pokračujúci nárast strednej dĺžky života možno vysvetliť radikálnym zlepšením v oblasti zdravotníctva (pribudli nové diagnostické prístroje a liečivá, napr. statíny), zlepšenou výživou (napr. podstatne zvýšeným importom ovocia v zimných a jarných mesiacoch) a zlepšením sociálnej situácie (možnosť slobodného vyjadrovania názoru, sloboda tlače a kultúry vôbec, možnosť cestovať do zahraničia, dovoz zahraničných produktov a pod.). Obdivuhodný trvalý nárast strednej dĺžky života dokazuje, že „ blbá nálada“ nemala vplyv na zdravotný stav obyvateľstva ČR.

Priamou príčinou nevídaného zvýšenia strednej dĺžky života je až nečakane rýchly pokles predčasnej úmrtnosti mužov (vekový interval 0–64 roky) na kardiovaskulárne ochorenia a nádory – obr. 3 a 4.

Okamžité zmeny sú vysvetliteľné jedine psychologickými faktormi, ktoré sú dôležité najmä v patogenéze ischemickej choroby srdca i rakoviny.

Ed Diener, profesor psychológie (University of Illinois), zostavil sofistikovaný systém otázok a odpovedí, ktoré kvantifikujú kvalitu života pomocou satisfikačného indexu (SWB = subjective well-being). Medzinárodný výskum ukázal, že ČR sa umiestnila pred všetkými posttotalitnými štátmi a priblížila sa k tradičným demokratickým krajinám – obr. 2.

Hoci súčasná politická a ekonomická úroveň v Česku nie je ideálna, úroveň zdravotníctva spolu so satisfikačným indexom stúpa. Ak s miernou skepsou uveríme slovám nezabudnuteľnej Modlitby pro Martu „Ať mír dál zůstává s touto krajinou/zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou“ a nahradí ich nádej na čoraz lepší život, tak potom nie je vzdialená doba, keď sa ČR zdravotnou úrovňou zaradí medzi tie krajiny, ktoré nemuseli prežívať dlhé roky totality.