Aktuální číslo:

2022/1

Téma měsíce:

Světlo

Spoločný pôvod letu kolibríkov a dážďovníkov

 |  3. 10. 2013
 |  Vesmír 92, 526, 2013/10

Nedávny nález fosílie malého operenca v americkom štáte Wyoming by mohol pomôcť objasniť evolúciu letu kolibríkov a dážďovníkov (česky rorýsů z řádu svišťounů).

Ide o pomerne malú fosíliu s výnimočne zachovaným operením, čo ponúklo objaviteľom skvelú príležitosť na podrobnú rekonštrukciu tvaru a veľkosti krídel. Novoobjavený druh, pomenovaný Eocypselus rowei, žil približne pred 50 miliónmi rokov a dosahoval rozmery menšieho vrabca.

Aby bádatelia vedeli tento druh vo fylogenetickom strome zaradiť, porovnali jeho anatómiu s modernými druhmi vtákov. Podrobnou analýzou zistili, že zrejme ide o evolučného predchodcu skupiny zahŕňajúcej moderné kolibríky a dážďovníky. Navyše, rozdiely v tvaroch krídel rodu Eocypselus a týchto dvoch blízkych skupín poukazujú na možnosť objasniť evolúciu ich letu.

Aj napriek blízkej fylogenetickej príbuznosti využívajú kolibríky a dážďovníky značne rozdielne techniky. Kolibríky, s pomerne krátkymi krídlami v pomere k telu, vyvinuli jeden z najpozoruhodnejších variantov letu – udržujú sa vo vzduchu pomocou extrémne rýchlych a energeticky náročných kmitov krídel. Dážďovníky majú v porovnaní s nimi výnimočne dlhé krídla uspôsobené na kĺzavý a vysokorýchlostný let. Eocypselus sa, vzhľadom na tvar a dĺžku krídel, zrejme nevznášal vo vzduchu ako kolibrík, ale zasa nebol ani taký efektívny pri rýchlom lete ako dážďovníky. Okrem toho tvar krídel rodu Eocypselus v súvislosti s jeho drobným telom podporuje myšlienku, že predkovia dnešných foriem kolibríkov a dážďovníkov mali podobné telesné rozmery a navyše zmenšovanie tela predchádzalo vzniku rozdielnych letových stratégií.

Status rodu Eocypselus ako „medzistupňa“ v evolúcii moderných kolibríkov a dážďovníkov potvrdzujú aj predĺžené zadné končatiny, predovšetkým články behákov, ktoré poukazujú na lepšiu schopnosť lezenia alebo prichytávania sa v porovnaní s recentnými dážďovníkmi (indikuje to už latinský názov dážďovníka Apus čiže beznohý). Analýzou peria skenovacím elektrónovým mikroskopom sa zistila aj prítomnosť fosilizovaných melanozómov, obsahujúcich malé pigmentové zrniečka – melaníny, čo naznačuje, že Eocypselus mohol byť čierno sfarbený s dúhovým leskom, podobne ako dnešné formy dážďovníkov. Tvar zobáka nasvedčuje, že šlo o hmyzožravca.

Daniel T. Ksepka et al., DOI: 10.1098/rspb.2013.0580

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval biologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy.

Doporučujeme

Konec dějin a vize budoucnosti

Konec dějin a vize budoucnosti

Eva Bobůrková  |  3. 1. 2022
Setkali jsme se nedlouho po listopadových oslavách. Výročí sametové revoluce je pro leckoho příležitostí k zamyšlení nad stavem dnešní...
Mobilis in mobili?

Mobilis in mobili? uzamčeno

Ondřej Bábek  |  3. 1. 2022
Na konci druhé dekády 21. století si vědy o Zemi bez větších ovací a ve vší skromnosti připomněly padesáté narozeniny teorie tektoniky...
Opatrné naděje

Opatrné naděje

Bedřich Moldan  |  3. 1. 2022
Globální změna klimatu spolu s pokračující destrukcí biologické rozmanitosti a rostoucím znečištěním představuje jeden z největších současných...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné