Aktuální číslo:

2020/11

Téma měsíce:

Skladování energie

Spoločný pôvod letu kolibríkov a dážďovníkov

 |  3. 10. 2013
 |  Vesmír 92, 526, 2013/10

Nedávny nález fosílie malého operenca v americkom štáte Wyoming by mohol pomôcť objasniť evolúciu letu kolibríkov a dážďovníkov (česky rorýsů z řádu svišťounů).

Ide o pomerne malú fosíliu s výnimočne zachovaným operením, čo ponúklo objaviteľom skvelú príležitosť na podrobnú rekonštrukciu tvaru a veľkosti krídel. Novoobjavený druh, pomenovaný Eocypselus rowei, žil približne pred 50 miliónmi rokov a dosahoval rozmery menšieho vrabca.

Aby bádatelia vedeli tento druh vo fylogenetickom strome zaradiť, porovnali jeho anatómiu s modernými druhmi vtákov. Podrobnou analýzou zistili, že zrejme ide o evolučného predchodcu skupiny zahŕňajúcej moderné kolibríky a dážďovníky. Navyše, rozdiely v tvaroch krídel rodu Eocypselus a týchto dvoch blízkych skupín poukazujú na možnosť objasniť evolúciu ich letu.

Aj napriek blízkej fylogenetickej príbuznosti využívajú kolibríky a dážďovníky značne rozdielne techniky. Kolibríky, s pomerne krátkymi krídlami v pomere k telu, vyvinuli jeden z najpozoruhodnejších variantov letu – udržujú sa vo vzduchu pomocou extrémne rýchlych a energeticky náročných kmitov krídel. Dážďovníky majú v porovnaní s nimi výnimočne dlhé krídla uspôsobené na kĺzavý a vysokorýchlostný let. Eocypselus sa, vzhľadom na tvar a dĺžku krídel, zrejme nevznášal vo vzduchu ako kolibrík, ale zasa nebol ani taký efektívny pri rýchlom lete ako dážďovníky. Okrem toho tvar krídel rodu Eocypselus v súvislosti s jeho drobným telom podporuje myšlienku, že predkovia dnešných foriem kolibríkov a dážďovníkov mali podobné telesné rozmery a navyše zmenšovanie tela predchádzalo vzniku rozdielnych letových stratégií.

Status rodu Eocypselus ako „medzistupňa“ v evolúcii moderných kolibríkov a dážďovníkov potvrdzujú aj predĺžené zadné končatiny, predovšetkým články behákov, ktoré poukazujú na lepšiu schopnosť lezenia alebo prichytávania sa v porovnaní s recentnými dážďovníkmi (indikuje to už latinský názov dážďovníka Apus čiže beznohý). Analýzou peria skenovacím elektrónovým mikroskopom sa zistila aj prítomnosť fosilizovaných melanozómov, obsahujúcich malé pigmentové zrniečka – melaníny, čo naznačuje, že Eocypselus mohol byť čierno sfarbený s dúhovým leskom, podobne ako dnešné formy dážďovníkov. Tvar zobáka nasvedčuje, že šlo o hmyzožravca.

Daniel T. Ksepka et al., DOI: 10.1098/rspb.2013.0580

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Mládě z umělé dělohy

Mládě z umělé dělohy audio

Jaroslav Petr  |  16. 11. 2020
Průlomový počin v oboru tkáňového inženýrství se podařil týmu Anthonyho Ataly z amerického Wake Forest Institute for Regenerative Medicine. V...
Lithium, dar Země modernímu člověku

Lithium, dar Země modernímu člověku

Jan Rohovec, Tomáš Navrátil  |  2. 11. 2020
Nepozorovaně jsme přijali za své lehké notebooky, tenké mobilní telefony, drobnou elektroniku. Přestala nás udivovat možnost opakovaně nabíjet a...
Největší pískovcová skalní oblast Evropy

Největší pískovcová skalní oblast Evropy

Handrij Härtel  |  2. 11. 2020
V českém kontextu je České Švýcarsko jen jedno z několika skalních měst. V Evropě je to unikát. Ve světovém měřítku ho „zastiňují“ jiné oblasti....

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné