Aktuální číslo:

2021/5

Téma měsíce:

150 let Vesmíru

Spoločný pôvod letu kolibríkov a dážďovníkov

 |  3. 10. 2013
 |  Vesmír 92, 526, 2013/10

Nedávny nález fosílie malého operenca v americkom štáte Wyoming by mohol pomôcť objasniť evolúciu letu kolibríkov a dážďovníkov (česky rorýsů z řádu svišťounů).

Ide o pomerne malú fosíliu s výnimočne zachovaným operením, čo ponúklo objaviteľom skvelú príležitosť na podrobnú rekonštrukciu tvaru a veľkosti krídel. Novoobjavený druh, pomenovaný Eocypselus rowei, žil približne pred 50 miliónmi rokov a dosahoval rozmery menšieho vrabca.

Aby bádatelia vedeli tento druh vo fylogenetickom strome zaradiť, porovnali jeho anatómiu s modernými druhmi vtákov. Podrobnou analýzou zistili, že zrejme ide o evolučného predchodcu skupiny zahŕňajúcej moderné kolibríky a dážďovníky. Navyše, rozdiely v tvaroch krídel rodu Eocypselus a týchto dvoch blízkych skupín poukazujú na možnosť objasniť evolúciu ich letu.

Aj napriek blízkej fylogenetickej príbuznosti využívajú kolibríky a dážďovníky značne rozdielne techniky. Kolibríky, s pomerne krátkymi krídlami v pomere k telu, vyvinuli jeden z najpozoruhodnejších variantov letu – udržujú sa vo vzduchu pomocou extrémne rýchlych a energeticky náročných kmitov krídel. Dážďovníky majú v porovnaní s nimi výnimočne dlhé krídla uspôsobené na kĺzavý a vysokorýchlostný let. Eocypselus sa, vzhľadom na tvar a dĺžku krídel, zrejme nevznášal vo vzduchu ako kolibrík, ale zasa nebol ani taký efektívny pri rýchlom lete ako dážďovníky. Okrem toho tvar krídel rodu Eocypselus v súvislosti s jeho drobným telom podporuje myšlienku, že predkovia dnešných foriem kolibríkov a dážďovníkov mali podobné telesné rozmery a navyše zmenšovanie tela predchádzalo vzniku rozdielnych letových stratégií.

Status rodu Eocypselus ako „medzistupňa“ v evolúcii moderných kolibríkov a dážďovníkov potvrdzujú aj predĺžené zadné končatiny, predovšetkým články behákov, ktoré poukazujú na lepšiu schopnosť lezenia alebo prichytávania sa v porovnaní s recentnými dážďovníkmi (indikuje to už latinský názov dážďovníka Apus čiže beznohý). Analýzou peria skenovacím elektrónovým mikroskopom sa zistila aj prítomnosť fosilizovaných melanozómov, obsahujúcich malé pigmentové zrniečka – melaníny, čo naznačuje, že Eocypselus mohol byť čierno sfarbený s dúhovým leskom, podobne ako dnešné formy dážďovníkov. Tvar zobáka nasvedčuje, že šlo o hmyzožravca.

Daniel T. Ksepka et al., DOI: 10.1098/rspb.2013.0580

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Jaké to je být fanouškem

Jaké to je být fanouškem

Dan Bárta  |  3. 5. 2021
Jsem ročník 1969. Poprvé jsem uviděl Vesmír na stole v kuchyni u svého spolužáka z gymplu v půlce osmdesátek. Na mou nejapnou otázku, jestli „jede...
Složitá jednoduchost virů

Složitá jednoduchost virů uzamčeno

Ivan Hirsch, Pavel Plevka  |  3. 5. 2021
Místo tradičního redakčního rozhovoru tentokrát nabízíme dialog virologů dvou generací a odlišných specializací, Ivana Hirsche a Pavla Plevky.
Časy Vesmíru

Časy Vesmíru

Tomáš Hermann  |  3. 5. 2021
První číslo Vesmíru vyšlo 3. května 1871, časopis tedy letošním květnovým číslem slaví 150. narozeniny. Při cestě do jeho historie můžeme za...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné