Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Spoločný pôvod letu kolibríkov a dážďovníkov

 |  3. 10. 2013
 |  Vesmír 92, 526, 2013/10

Nedávny nález fosílie malého operenca v americkom štáte Wyoming by mohol pomôcť objasniť evolúciu letu kolibríkov a dážďovníkov (česky rorýsů z řádu svišťounů).

Ide o pomerne malú fosíliu s výnimočne zachovaným operením, čo ponúklo objaviteľom skvelú príležitosť na podrobnú rekonštrukciu tvaru a veľkosti krídel. Novoobjavený druh, pomenovaný Eocypselus rowei, žil približne pred 50 miliónmi rokov a dosahoval rozmery menšieho vrabca.

Aby bádatelia vedeli tento druh vo fylogenetickom strome zaradiť, porovnali jeho anatómiu s modernými druhmi vtákov. Podrobnou analýzou zistili, že zrejme ide o evolučného predchodcu skupiny zahŕňajúcej moderné kolibríky a dážďovníky. Navyše, rozdiely v tvaroch krídel rodu Eocypselus a týchto dvoch blízkych skupín poukazujú na možnosť objasniť evolúciu ich letu.

Aj napriek blízkej fylogenetickej príbuznosti využívajú kolibríky a dážďovníky značne rozdielne techniky. Kolibríky, s pomerne krátkymi krídlami v pomere k telu, vyvinuli jeden z najpozoruhodnejších variantov letu – udržujú sa vo vzduchu pomocou extrémne rýchlych a energeticky náročných kmitov krídel. Dážďovníky majú v porovnaní s nimi výnimočne dlhé krídla uspôsobené na kĺzavý a vysokorýchlostný let. Eocypselus sa, vzhľadom na tvar a dĺžku krídel, zrejme nevznášal vo vzduchu ako kolibrík, ale zasa nebol ani taký efektívny pri rýchlom lete ako dážďovníky. Okrem toho tvar krídel rodu Eocypselus v súvislosti s jeho drobným telom podporuje myšlienku, že predkovia dnešných foriem kolibríkov a dážďovníkov mali podobné telesné rozmery a navyše zmenšovanie tela predchádzalo vzniku rozdielnych letových stratégií.

Status rodu Eocypselus ako „medzistupňa“ v evolúcii moderných kolibríkov a dážďovníkov potvrdzujú aj predĺžené zadné končatiny, predovšetkým články behákov, ktoré poukazujú na lepšiu schopnosť lezenia alebo prichytávania sa v porovnaní s recentnými dážďovníkmi (indikuje to už latinský názov dážďovníka Apus čiže beznohý). Analýzou peria skenovacím elektrónovým mikroskopom sa zistila aj prítomnosť fosilizovaných melanozómov, obsahujúcich malé pigmentové zrniečka – melaníny, čo naznačuje, že Eocypselus mohol byť čierno sfarbený s dúhovým leskom, podobne ako dnešné formy dážďovníkov. Tvar zobáka nasvedčuje, že šlo o hmyzožravca.

Daniel T. Ksepka et al., DOI: 10.1098/rspb.2013.0580

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Přemýšlej, než začneš kreslit

Přemýšlej, než začneš kreslit

Ondřej Vrtiška  |  4. 12. 2017
Nástup počítačů, geografických informačních systémů a velkých dat proměnil tvorbu map k nepoznání. Přesto stále platí, že bez znalosti základů...
Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné