mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024

Aktuální číslo:

2024/2

Téma měsíce:

Faleš

Obálka čísla

Trúchliace sojky

 |  1. 11. 2012
 |  Vesmír 91, 621, 2012/11

Na svete sú isté len dve veci – smrť a dane. Takto kedysi prezentoval istoty ľudského života B. Franklin. Zvieratá sú, na ich šťastie, oslobodené od daní (ak, samozrejme, nerátame domáce miláčiky alebo iné domestifikované zvieratá, za ktoré musia platiť dane ich páničkovia), a tak zrejme ich jedinou istotou je práve to prvé. So všadeprítomnou smrťou súkmeňovcov sa ich zvierací druhovia vyrovnávajú najčastejšie s väčšou alebo menšou apatiou. Je však známych niekoľko druhov prevažne sociálne žijúcich cicavcov, ako sú napríklad šimpanzy, slony, veľryby alebo najnovšie žirafy, ktoré „trúchlia“ nad ostatkami svojich mŕtvych. Najnovšie k nim pribudol (z tohto pohľadu druh z celkom nezvyčajnej taxonomickej vetvy) aj zástupca severoamerickej avifauny – sojka Aphelocoma californica. To, či ide naozaj o akýsi smútočný akt, sa autori snažili dokázať rozdielnou reakciou sojok na prítomnosť mŕtveho súkmeňovca, nového objektu a vypchatého predátora (išlo o maketu výra virgínskeho). Z výsledkov vyplynulo, že sojky úplne ignorovali nové predmety, na prítomnosť makety dravca reagovali síce varovnými signálmi, ale inými ako pri mŕtvom jedincovi. Nález mŕtveho tela sojky bol sprevádzaný hlasnou vokalizáciou, ktorá pritiahla pozornosť ostatných sojok, a tie sa zleteli do okolia miesta „tragédie“ a podobne nahlas vokalizovali. Takisto sa v oblasti s mŕtvym jedincom znížila aktivita vtákov, ktoré prežili, pri hľadaní potravy. Niekedy neprijímali potravu aj viac ako 24 hodín. Autori sa domnievajú, že výhodnosť takéhoto správania tkvie v schopnosti upozorniť aj iné jedince na možné nebezpečenstvo a následne redukovať riziko predácie. (dx.doi.org/10.1016/j.anbehav.2012.08.007)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Pravá faleš, nebo falešná pravda

Pravá faleš, nebo falešná pravda uzamčeno

Halina Šimková, Jan Strojil  |  5. 2. 2024
Žádná společnost na světě nemá tolik prostředků či energie, aby dokázala efektivně bojovat proti všem podezřením z ohrožení. Používáme proto...
Koho balamutí tořiče

Koho balamutí tořiče uzamčeno

Jiří Sádlo  |  5. 2. 2024
Vstavačovité tořiče, rod Ophrys, jsou hodně složité a osobité. Dlouho se ví a říká, že klamou své hmyzí opylovače. Méně se připouští, že...
20 let s grafenem

20 let s grafenem uzamčeno

Jan Kunc  |  5. 2. 2024
Grafen, dvoudimenzionální alotrop uhlíku, vyvolal velkou vlnu pozornosti v roce 2004. Jak se tento význačný vědecký směr formoval, jaké byly jeho...